Je normálne, že sa začínam strácať?

Príspevok v téme: Je normálne, že sa začínam strácať?
Mimulus

Je normálne, že sa začínam strácať? Nespoznávam sám seba, stáva sa zo mňa úplný sebec, ktorý nedokáže odpúšťať. Ignorujem všetkých okolo seba a hodnoty, ktorým som veril už dávno neexistujú. Pomaly ale určite sa mením...ako keby som prestával existovať. Asi to je normálne len sa chcem vykecať, pretože ten pocit prázdna je strašný...
Prečo dokáže psychika tak veľmi ovplyvňovať život? prečo som prestal dôverovať ľuďom, prečo nedokážem mať rád, prečo už dlhší čas nespoznávam sám seba a hodnoty, ktorým som veril už pre mňa nemajú vôbec žiadny význam? Ináč pekný dník :)

Mimulus

??? Ja neviem čo by so mnou spravil rozvod? Ale očividne ma to ničí...Lenže čím dlhšie budem čakať, tým horšie to bude. A stále neviem prečo na mňa ľudia zmenia po čase názor.

Maoam

Mimulus, CO by ta priviedlo do stavu, ze by si toho bol schopny? Klinika, liecba? Psychoterapia? Dlhodoba myslim? Stabilizacia?

Mimulus

Nie som v takom stave aby som dokázal zvládnuť niečo také ako rozvod( ďalšie zlyhanie) Aj napriek tomu, že už nemám žiadny vzťah a...

Mimulus

Lenže to okolie nie je niečo čo je tu krátko...všetci ktorí ma poznajú dlhšie si skôr či neskôr začnú myslieť svoje...a nikto mi nikdy nepovedal čo, prečo a ako???

Maoam

rozvodom

a potom si vybudovat vlastnu existenciu od nuly ako miliony inych muzov a zien v tvojom veku

a potom budes mat sancu na iny zivot a hlavne NA ZMENU

Mimulus

Ak mi okolie tvrdí, že som debil a považuje ma za neschopného loosera tak potrebujem niečo čo by mi pomohlo tieto názory ignorovať alebo niekoho kto by mi povedal čo robím zle.

Mimulus

Tak to mi v podstate radíš rozvod...lenže nato ja odvahu nemám. Pravdou je, že trpím ale moja psychika je natoľko v prdeli, že toto by som nezvládol...takže ako z toho von?