Je normálne, že sa začínam strácať?

Príspevok v téme: Je normálne, že sa začínam strácať?
Mimulus

Je normálne, že sa začínam strácať? Nespoznávam sám seba, stáva sa zo mňa úplný sebec, ktorý nedokáže odpúšťať. Ignorujem všetkých okolo seba a hodnoty, ktorým som veril už dávno neexistujú. Pomaly ale určite sa mením...ako keby som prestával existovať. Asi to je normálne len sa chcem vykecať, pretože ten pocit prázdna je strašný...
Prečo dokáže psychika tak veľmi ovplyvňovať život? prečo som prestal dôverovať ľuďom, prečo nedokážem mať rád, prečo už dlhší čas nespoznávam sám seba a hodnoty, ktorým som veril už pre mňa nemajú vôbec žiadny význam? Ináč pekný dník :)

Mimulus

A ak sa aj konečne začnem cítiť šťastný tak to prostredie ma zdeptá natoľko, že opäť si začnem nahovárať že som...

Maoam

no tak takto sa dalej fakt nepohneme

je mozne, ze zijes sam v debilnom prostredi, pomohol by odchod z neho

preco ti vravia, ze si arogantny a pod? musia mat na to dovod - co to je? ci je to fakt, ze hovoris napr. veci na rovinu a mas okolo seba ludi, ktori neznesu pohlad do zrkadla a pravdu? tym padom nie je problem v tebe, ale v nich

alebo ide o nieco ine?

odtialto ta vnimam ako cloveka, ktory nema odvahu zacat nieco NOVE A SAMOSTATNE, vkuse sa orientujes na okoli - orientuj sa len na sebe samotnom, ak si sa este nenasiel, tak sa zacni hladat a to ide iba cez skusenosti a väcsinou aj cez to - opustit prostredie, v ktorom sa pohybujes desiatky rokov

Mimulus

Nejako to nedokážem identifikovať..už len keď čokoľvek chcem povedať tak okamžite počujem...buď ticho...a s tým ostatným je to tiež tak isto...neviem? Nikto mi ešte nikdy neozrejmil prečo je to tak, prečo odrazu zmení na mňa názor...ale zmení. A ak sa to deje opakovane tak je jednoznačne chyba vo mne...lenže ak neprídem nato aká tak...

Potom je ťažké hľadať priateľov. Ak ich mám alebo si nejakých nájdem tak prídem opäť do prostredia v ktorom som...a všetko sa začne odznova... Neviem prečo je to tak...netuším prečo sa so mnou manželka už 3 roky nerozpráva a myslí si o mne že som debil...ale žijem, dýcham...len je veľmi ťažké potom prijať čokoľvek pozitívne ak je to negatívne v prevahe a po väčšinu času, ktorý žijem.

Maoam

Mimulus, vsak si sa uz chcel odkraglovat, naco este analyzy? :-)

Ale ked uz sa tak uporne opakovane pytas,mna osobne by zaujimali KONKRETNE VECI, pretoze to zhrnas pod vseobecne pomenovanie 'som pre vsetkych debil'. Napis par vlastnosti, par situacii, par veci, ktore si urobil, aby som cca. vedela, aky si v realnom zivote a potom ma mozno daco napadne.

Mimulus

A ešte jedna otázka...Ak človeku denne omieľajú aký je debil, či už v práci alebo rodina či manželka ako má potom prijať niečo iné??? Nejaký ,,pozitívny ohlas,,? Priateľstvo? Ak ho priatelia opustili presne pre toto isté???

Mimulus

Prečo by tu mal človek dýchať tento vzduch ak druhým len ubližuje? Prečo by mal zavadzať a zaberať miesto pre tých, ktorých tu ľudia chcú. Prečo by tu mali byť zbabelci, egoisti???

Dúfam, že to celé už čoskoro skončí a ja sa z toho zobudím... prečo by mal človek len prežívať a celý život o niečo bojovať? Nechcem takýto život ale ak ma moje okolie považuje za debila 30 rokov tak prečo by sa s tým človek nestotožnil že? Nemám v sebe kúska emócií, som arogantný a sebecký a každý ma posiela do P...! Tak prečo tomu neuveriť? Prečo si myslieť niečo iné ak mi toto ľudia potvrdzujú denne? Prečo by tu mal taký človek ostávať? Prečo by mal hľadať nových ľudí či dokonca priateľstvá? Veď presne vie ako sa skončia...presne tak ako tie predtým... Tak načo trápiť stále ďalších a ďalších ľudí? Prečo trápiť ľudí zo svojimi problémami a neuzavrieť sa do seba? Veď nikto to predsa nechce počúvať. Prečo ostávať na tomto svete ak človek nežije???