mame vztah na dialku a ja v nom uz nevladzem pokracovat. Mam psychicky narocnu pracu, vidime sa tak raz za 2 mes. a mna to neskutocne ubija, neviem ci to takto chcem. Vsetok svoj hnev a stres si vybijam na nom, nechcem to robit, je zufaly z mojho spravania a ja sa mu neviem ani len ospravedlnit, nedokazem mu sama od seba povedat, ze ho milujem. Snazim sa to zmenit, navstevujem psychologa - ale nevidim na sebe ziadne zlepsenie, prave naopak. Uvazujem o konci nasho vztahu, mam pocit, ze pre oboch by to bolo lepsie, som mu to navrhla viackrat, ale nechce o tom ani pocut, ze ma miluje a chce mi pomoct. Preco ublizujem tomu, ktoreho najviac milujem?
Preco to robim?
ddffss
Agnes999
No a ma vas vztah nejaku perpektivu? Teda ze on sa raz prestahuje k tebe alebo ty k nemu? Hovorili ste o tom, planovali ste niekedy nieco? Vztah bez perspektivy aj tak nema sancu.
TinaM
Ono na jednej strane je ta taka prirodzena ludska reakcia - v praci, alebo pri cudzich ludoch sa musime ovladat a potom pride niekto, ri kom citime istotu a vsetko to nanho zvalime. Je to ale velmi nevyzrety pristup, niektori ludia sa to naucia ovladat a ventilovat inym sposobom, niekto sa to nenauci nikdy.
Na druhej strane to ale moze byt aj o tom, ze nie si so vztahom spokojna a v podstate pod zamienkou inych problemov vyvolavas hadky, si na partnera neprijemna a pod. Ale nemusi to tak byt, je to len tip.
Pokial nie si vo vztahu spokojna, tak ho ukonci.
