Ahojte všetci, už 48 hodín vkuse nemyslím na nič iné, iba na to čo sa to vlastne deje a prečo sa to deje. Tak ma napadlo, že sa vám tu vyrozprávam a ak sa vám to bude chcieť čítať, možno mi aj pomôžete nejakým tým názorom :)
Začiatkom tohto roka som spoznala Lukáša, celkom náhodou sme na seba narazili na ulici. Zistili sme, že od seba bývame trošku ďalej, tak sme si vymenili kontakty s tým že veď uvidíme, čo bude. Vtedy som si myslela, že si budeme možno tak dva dni písať a tým to končí, vlastne sa mi ani nejak extra nepáčil alebo tak, ale bol v pohode tak prečo sa s ním nezoznámiť. Od toho dňa sme si písali každý jeden deň. Najskôr na internete, potom sa pridali smsky, a potom sa pridali niekoľkohodinové telefonáty.. V kontakte sme boli NONSTOP, neprešiel deň bez toho aby sme spolu nepísali a nehovorili. Pretelefonovali sme celé noci, milovala som jeho hlas, vedel ma neskutočne upokojiť... Keď sa mi cez deň niečo stalo, nevedela som sa dočkať ako mu to poviem, a podobne... Videli sme sa odvtedy zopár krát, ale nikdy nie dlho, jednoducho nám to okolnosti nedovolili. Nemali sme spolu však naživo nič, len sme sa rozprávali, maximálne obíjmali. Zoznámil ma aj so svojimi kamarátmi, s ktorými raz prišiel. Obaja sme chceli viac no dávali sme tomu čas, predsalen internet a telefón je jedna vec a realita vec druhá. Nechceli sme sa nikam ponáhlať...
No a minulú stredu mi vyznal lásku. Povedal mi, že za celý svoj život bol zamilovaný len raz a teraz je to druhýkrát. Že sa cíti neskutočne šťastný, a že ma jednoducho ľúbi. Ja som nevedela čo mu na to povedať... Mám ho veľmi rada, záleží mi na ňom a v žiadnom prípade ho nechcem stratiť ale mám za sebou zlé skúsenosti a preto som veľmi opatrná. A to som mu aj povedala. Že ho mám neskutočne rada a sama som zmetená z mojich citov. Vôbec ho to neranilo ani nezaskočilo, bol totálne v pohode a povedal že to úplne chápe a že to chce čas.
Na druhý deň sme sa mali stretnúť. Nie však sami, on sa bol baviť s kamarátmi a ja som bola s kamarátkou u jej tety. Tak sme sa večer stretli... Keďže sa bol baviť, bol opití on aj jeho kamaráti. To mi nevadilo... Problém bol v tom že jeho kamaráti sa mi venovali viac ako on. Strašne ma prosil aby som prišla, že ma chce vidieť a potom sa tváril akoby ma tam náhodou stretol, akoby mu bolo úplne jedno že tam som. Bola som z toho smutná a sklamaná lebo som sa na neho tešila.. Mal vypité asi dosť, cítila som že mi je strašne vzdialený a hoci som veľmi chcela byť s ním, nedokázala som tam zostať a pozerať sa na neho v takom stave. Tak sme sa po chvíli rozlúčili a ja som odišla... Človek by čakal, že sa bude správať inak keď mi deň predtým vyznal lásku. No ale naozajstný \\\\\\\"problém\\\\\\\" ešte len prišiel...
Čakala som , že mi napíše keď príde domov a ospravedlní sa mi. Nenapísal mi však ani ten večer, ani celý nasledujúci deň. Tak som mu písala ja, ale neodpísal mi... A dnes tiež celý deň nič. Viem že dva necelé dni nie sú dlhý čas, ale keďže sme zvyknutý na nonstop kontakt, je pre mňa naozaj nepríjemné o ňom nič nevedieť. Bojím sa o neho, je mi smutno a chýba mi. Neodpisuje mi však na sms ani na nete. Nerozumiem tomu prečo... Ja som vôbec nič zlé neurobila, tak nechápem či je nahnevaný z nejakého nevysvetlitelného dôvodu alebo či sa on cíti tak blbo... Ale zas keby sa tak cítil on, asi by si to práveže chcel vyriešiť a nie ignorovať ma, nie?
Jeho kamarát mi povedal, že Lukáš hovoril že keby môže ten deň vrátiť, urobil by to všetko úplne inak.. Čo tým chcel povedať neviem, ja som to pochopila tak, že by sa asi až tak neopil a bol by so mnou. Jeho kamarát to vraj pochopil tak, že asi spoznal niekoho iného a o mňa akosi.. stratil záujem. A aj keď si to myslí len ten jeho kamarát, dostalo sa mi to do hlavy a bojím sa toho.
Som neskutočne zúfalá. NEchcem ho stratiť.. Už dlho mám pocit že mi nikto na tomto svete nerozumie a potom prišiel on a všetko zmenil. A on to cítil rovnako... Všetko bolo úžasné, a vlastne sa dokopy nič nejaké vážne nestalo preto nechápem , prečo sa toto deje... Nedokážem sa na nič sústrediť, na nič iné myslieť, neviem ako ho donútiť aby sa mi ozval a vysvetlil mi to... Nemyslím si, že by mu na mne zo dňa na deň prestalo záležať ak je pravda, že sa do mňa zaľúbil.. Tak aký môže mať dôvod, že mi toto robí?
Jeden deň vyznanie lásky, na druhý deň ignorácia...
slavien, to si mi ani písať radšej nemala :D :( ... keby to bolo tak, že skutočne to myslel vážne a že mal zo mňa pocit, že ja ho nemám až tak rada a preto sa rozhodol vymazať ma zo života, bolo by to pre mňa horšie ako prijať fakt, že o mňa ten záujem proste stratil... lebo ja ho mám fakt veľmi, veľmi rada... láska je silné slovo, nie som zvyknutá hovoriť "ľúbim ťa" po mesiaci, ale myslím že by som bola schopná ho ľúbiť...
Mne sa toto tiez stalo,dva krat. Ja si myslim že chlapi tak chcu zabudnut na zenu ktoru lubia,ja som bola tiez nerozhodna,hovorila som mu ze ho mam rada,ked som nebola s nim tak mi hrozne chybal,pisali sme si,volali,stretavali sa,ale vztah som nechcela. Jedneho dna mi neodpisal. A vobec, nereagoval na moje spravy a ziadosti o vysvetlenie...dnes viem ze je to najlepsi sposob ako si niekoho vymazat zo zivota, pretoze som takto kruto ukoncila takyto "FB vztah" aj ja. Pretože bud niekoho lubim a som s nim alebo to nema vyznam zavazovat si k sebe niekoho a pritom sama neviem co chcem. Ten chlap ma pravo na stastný vzťah,ked nie so mnou,tak s niekym inym a ja ho nemozem brzdit svojou nerozhodnostou.
aj ja poznam jedneho, co mi toto spravil...sice mal na to asi vacsi dovod, ktory v podstate chapem, ale ved sme dospeli ludia a veci sa neriesia ignoraciou...neviem ci je to taky typ chlapov, co takto riesia situacie, alebo ja som bola naivna a cakala som od toho viac ako on....neviem a je to uz jedno, ale vytaca ma ze je takych viac :))
Asi mu pekne preplo. Labilný, citlivy ale až moc.Ktovie čo je za tým. Ale mala si dobrý vnútorný pocit....nie je vhodný na vzťah.
prečo urobil správnu vec?
on urobil spravnu vec, neboj, casom uvidis aj ty, ze to takto malo byt :-)
No baby, neviem či si to tu ešte prečítate, ale chcem vám napísať ako to dopadlo... Keďže mi od piatka stále neodpísal ani na internete, ani na mobil, a moji kamaráti sa už nezvládali pozerať na to ako stále čumím na okno s jeho správou či odpíše, dohodla som sa s nimi inak... Že mu skúsim zavolať, to je predsalen iné ako mu napísať. A keď mi dvihne vysvetlím si to s ním, ak však nie zmažem ho zo života. No a on nezdvihol... Na internete si síce po štyroch dňoch prečítal moju správu, ale neodpísal... Cítila som sa hrozne, keďže som mu nechala všade správy, volala mu a podobne a on vôbec nereagoval... Tak som ho zmazala. Zmazala som všetky smsky, zmazala som si ho zo sociálnej siete, aj všetky správy... Mrzelo ma to, bolo ich neskutočne vela a boli tam pekné veci ale nechcela som si to nechávať, lebo by ma stále pokúšalo čítať si to a to by mi ubližovalo...
Takže je koniec. Na jednu stranu si stále hovorím, že veď s človekom čo sa ku mne takto dokáže správať a to bez dôvodu a vysvetlenia, si ani neviem vzťah predstaviť, veď by som mu už nikdy nemohla veriť... No na druhú stranu stále tak trošku dúfam že mi ešte niekedy napíše.. Že ho bude mrzieť že som ho zmazala, že bude chcieť o mne niečo vedieť, že mu začnem chýbať... Bolí to keď viem, koľko vecí sme si na leto spolu plánovali... Teraz mi prišli výsledky z jednej skúšky a on ich chcel strašne vedieť, no zrazu ho to už očividne nezaujíma... Ja som len sedela s výsledkami v ruke, nemohla som sa z nich ani tešiť, lebo som myslela len na to ako som sa tešila že to oznámim nemu a teraz...
Achjaj. Dúfam, že na neho čoskoro zabudnem... Dúfam, že tá nádej že mi ešte napíše zmizne, že už o to nebudem stáť, že zabudnem ako znel jeho hlas..
Dúfam že to príde čo najskôr :( Škoda že to nebolo tak ako ste si mysleli, že sa zrazu len ozve, akoby nič...
Furt sa neozval? Asi to tak bude aj lepsie, mozno len vyzeral ako idealny, ale nim nebol. Takto sa predsa problemy neriesia, nepoviem ani makke f, vyparim sa a necham sa zatlkat. Co je toto za spravanie? A ani nevies preco. Predstav si, ze by si s takymto mala vztah a zeby ti toto furt robil. Nikdy by si nevedela na com si, bala by si sa cokolvek urobit, aby ho to nenastvalo.
Miska, neboj on sa ozve daj tomu cas proste... a ked ta ten kamarat tiez chce tak s tym kamaratom radsej vobec nekomunikuj, urobis fakt dobre ak ti na Lukasovi naozaj zalezi!!
Fakt sa neboj nestresuj mysli pozitivne, chlapi su niekedy take teliatka ale nerob si z tohp nic... proste pockaj... a ak jeho slova lasky boli uprimne tak sa ozve ak nie tak to nechaj tak!
Ale bud trpezliva, urcite ti o par dni napise ako sa mas ako keby sa nic nestalo... proste to su chlapi..
Ak toto my zeny nepochopime tak sa budeme fuurt trapit... takze hlavne kluuud ;)
No vážne, tiež som bola v takej situácii, dvaja naj kamaráti, obaja ma chceli, ja iba jedného, a ten druhy na mňa poza môj chrbát kydal . Vymýšľal si veci aby ma ten jeden nechcel.
