Ahojte. Mam 28 a uz mi zacinaju liezt na nervy poznamky mojich kamaratiek a znamych, preco este nemame deti atd. Moj zivot je fajn, mozno by to chcelo viac casu na seba, ale taka je dnes asi doba.. S priatelom sme spolu 3 roky, obaja pracujeme, byvame spolu, ale vidame sa az vecer, najcastejsie odchadza o 6 a o 6 vecer sa aj vracia. Mojej rodine lezi v zaludku, ako je mozne, ze nemame dieta alebo aspon psa ci macku. Snazim sa im vysvetlit, ako mam mat dieta ked som vdacna aspon za tu pracu aku mam a po materskej nemusim nic najst? Ze nechcem byt zivena partnerom? Ze nechcem aby moje dieta vidalo otca hodinu - dve denne, lebo stale pracuje, aby nas uzivil? Ze nechcem zit ako moje kamaratky, vecne upachtene, vecne sa nahanajuce a nestihajuce, bez penazi, nenamalovane, neupravene, ledva sa stihnu osprchovat, lebo muza maju cely den prec a su na dieta same (ak ho nedaju niekomu povarovat aby sa mohli dat dokopy). Ako im mam vysvetlit, ze tak nechcem zit? Ze nemozem mat psa ani ine zviera, lebo nechcem aby mi doma znicilo nabytok alebo ocikavalo veci kedze cely den som od pondelka do piatku prec a nema ho ist kto ani vyvencit? Co som z inej planety? Vraj nemam zmysel pre zodpovednost a som sebecka. Neviem, ale nie je sebecky skor niekto, kto si neprizna, ze na nieco proste nema..? Preco si mam nalozit na plecia viac, lebo tak to chodi? Lebo ostatni tak ziju? Nerozumiem ludom.. Presne ako moji stari rodicia, mali role a majetky a nic ine sa u nich na navsteve nepoculo len kolko maju roboty a aki su unaveni atd.
Vycitky preco nemam dieta alebo zviera
zi tak, aby si TY bola stastna a zi podla toho, kam ta naviguje tvoje vnutro...chod za tym, co chces ty
kasli na okolie, ked pridu krizy, 99% z tych ludi sa ti otoci chrbtom, mnohi sa este aj budu tesit z tvojich problemov ci nestastia.......presne ti isti ludia, ktori ti dnes diktuju, ako by si mala zit :D
toto ti treba?
skutocne dobry priatel ci clovek, ktory je na urovni, ta necha zit tak, ako chces ty sama a prenecha ti osobnu slobodu a nebude sa ti sprtat v sukromi a intimnych veciach....a ked budes mat problem - pomoze ti
a takych je strasne malo
Worried: este ti nedoplo, ze ty im nezapadas to ICH predstav, do ich mikrokozmu, AKO BY SA MALO zit? :DDD
lenze kazdy clovek ti povie nieco ine, to sa akoze vkuse budes snazit inym vyhoviet?
generacia, ktora to po tebe chce, zila v uplne inej dobe, aka je ta dnesna a oni si nevedia ani len predstavit, ake to dnes je, mozgami aj dusami su vkuse este stale uväzneni v sociku
dalsia generacia - po nas, bude zasa zit inak, ako my dnes...
a tak dokola
je to najmä generacny problem + problem, ked vytrcas z radu, idu ti odtnut hlavu, zvlast na SVK :DDDD
musis sa naucit ASERTIVITE a hlavne PRESTAN SA ZODPOVEDAT ZA TO AKO ZIJES A AKA SI
ja som si minule na moju adresu vypocula od starsieho pana, ze kazdym dalsim rokom klesaju moje sance na ulovenie si poriadneho kusa (muza) :DDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDD
Ahoj,
Tvoj nick hovori vsetko. Stale sa len bojis a trapis, co o tebe povedia a pomyslia si ostatni.
Nikdy sa nebudes pacit vsetkym a cim skor to pochopis tym lepsie.
Ja mam o chvilu 32, deti ziadne a priatel tiez momentalne ziadny. Zato mam dvoch kocurov :)
Rodina? Vraj ci chcem skoncit ako stara dievka s dvadsiatimi kocurmi :)))))))))
Trapi ma to? Absolutne nie. Keby som chcela bola by som uz najmenej dvakrat vydata. Deti? Neviem, mozno raz ano, mozno nie. Naco robit kompromisy? Ja som so svojim zivotom spokojna a co hovoria ostatni, ma nijako nezaujima.
Som velmi rada, ze ste na mojej strane, lebo som si zacala pripadat ako z inej planety. Plus k tomu este byvame na dedine. Napriklad vidim niekedy, ze priatelova mama nechape, preco ja ked pridem o 6 vecer domov nejdem za sporak. No pardon, kazdy predsa chodi na obed a preco by som sa mala cpat este aj vecer, alebo aj jeho. Ja by som naozaj radsej chodila domov o 3 a mala cas navarit na druhy den, ale proste nechcem travit poslednych par hodin (kedze priatel zaspi casto o 9) pri hrncoch. A dost ma otravuje, ze cakaju od nas, aby sme stale cez vikend nieco robili a ked je pekne a ideme na vylet, tak jeho tato je naduty. K tomu zvieratku - mam vycitky, ze som si ho zbudovala a hned dala prec - myslite, ze som zly clovek?
mne sa tiez velmi paci ako zmyslas..
ja sice nie som v podobnej situacii, mam len 21 ale tiez planujem mat dieta najneskor ako to pojde
dovody ktore opisujes su velmi racionalne a celkom chapem ze sa na to este necitis
a inak s tym zvieratkom to uz vobec nechapem :D aj keby som mala neviem kolko casu tak ho radsej venujem hojnemu poctu svojich aktivit a nie nejakemu psovi, aj ked by som si ho mozno oblubila, pride mi to ako strata casu
treba byt urpimny a povedat, co si myslis a prestanu ta otravovat, je to jedno ci nemas deti, alebo mas jedno, ja mam jedno a stale je tu otazka od niekoho kedy bude druhe :))
Semiramis, urcite to az take tragicke nie je ako to opisujeme, ale stretlo sa tu prosto par zien, ktore este netuzia byt matkami a maju na to svoje dovody...len najblizsie okolie to nechape. Urcite to nie je az take nesmierne dramaticke ako opisujeme, no asi tak si to predstavujeme v tomto "stave", aky citime... :)
Mne zas život s deťmi až taký tragicky ako opisujete nepripadá :D prehanate. Ale jasné že sa na to musíte cítiť, ked ste o tom takí presvedčení, reči iných by sa vas nemali dotýkať.
Milá Worried,
do diskusií na nete nezvyknem prispievať, ale nedalo mi nereagovať. Nie si v takejto situácii sama. Ja mám 33, s priateľom sme spolu tri roky. Tiež počúvam od okolia alebo od mojich "odetených" rovesníkov, že na čo čakáme, veď ich deti už chodia do školy a my na ničom ani nepracujeme. Ale to, že kamarátky stretávam uštvané a nervózne, ak ťahajú za sebou tašky s nákupmi, ziapu neuroticky na svoje hyperaktívne deti a sú s otcami svojich detí iba preto, aby napĺňali obraz dokonalej rodinky, to už nespomenú. A vieš čo? Považujem ženy ako my za zodpovedné. Máme na krku hypotéku, pracujeme pre kapitalistických zamestnávateľov a nekončíme v piatok o dvanástej ako predchádzajúca generácia, ktorá poznala celý život iba jedno zamestnanie v štátnej správe. Nemám čas, peniaze, energiu a za daných okolností ani chuť mať deti. Tak ich jednoducho nemám. A je fajn vyraziť si na chatu, do kina, alebo kamkoľvek spontánne bez toho, aby som rozmýšľala, ktorým starým rodičom svoje ratolesti na tú chvíľu zavesím na krk. Páči sa mi moja sloboda, to že som nepribrala 30 kíl a stíham sa o seba starať, čo vždy kamarátky s rodinkou závistlivo okomentujú. Samozrejme podajú to zaobalené do dobre mienených rád ohľadom mojich biologických hodín. Moja jediná rada pre všetky v podobnej situácii - kašlite na pokrytcov a žite svj život tak, ako sa slobodne rozhodnete. Uff, ale som sa rozpísala:):):):)
