Ahojte. Mam 28 a uz mi zacinaju liezt na nervy poznamky mojich kamaratiek a znamych, preco este nemame deti atd. Moj zivot je fajn, mozno by to chcelo viac casu na seba, ale taka je dnes asi doba.. S priatelom sme spolu 3 roky, obaja pracujeme, byvame spolu, ale vidame sa az vecer, najcastejsie odchadza o 6 a o 6 vecer sa aj vracia. Mojej rodine lezi v zaludku, ako je mozne, ze nemame dieta alebo aspon psa ci macku. Snazim sa im vysvetlit, ako mam mat dieta ked som vdacna aspon za tu pracu aku mam a po materskej nemusim nic najst? Ze nechcem byt zivena partnerom? Ze nechcem aby moje dieta vidalo otca hodinu - dve denne, lebo stale pracuje, aby nas uzivil? Ze nechcem zit ako moje kamaratky, vecne upachtene, vecne sa nahanajuce a nestihajuce, bez penazi, nenamalovane, neupravene, ledva sa stihnu osprchovat, lebo muza maju cely den prec a su na dieta same (ak ho nedaju niekomu povarovat aby sa mohli dat dokopy). Ako im mam vysvetlit, ze tak nechcem zit? Ze nemozem mat psa ani ine zviera, lebo nechcem aby mi doma znicilo nabytok alebo ocikavalo veci kedze cely den som od pondelka do piatku prec a nema ho ist kto ani vyvencit? Co som z inej planety? Vraj nemam zmysel pre zodpovednost a som sebecka. Neviem, ale nie je sebecky skor niekto, kto si neprizna, ze na nieco proste nema..? Preco si mam nalozit na plecia viac, lebo tak to chodi? Lebo ostatni tak ziju? Nerozumiem ludom.. Presne ako moji stari rodicia, mali role a majetky a nic ine sa u nich na navsteve nepoculo len kolko maju roboty a aki su unaveni atd.
Vycitky preco nemam dieta alebo zviera
Tiež by sa mi nechcelo čistiť po psovi, po dieťati je to úplne iné.
Nevsimaj si ich. Na dieťa máš ešte aj tak čas. A páči sa mi tvoj prístup, nenechaj sa zblbnut.
Prave ma najviac skrie, ze tie ich nazory sa mi dostavaju akoby pod kozu. Raz som mala psika, ale dala som ho po tyzdni prec, lebo som si rychlo uvedomila, ze ho nezvladnem. Nechcelo sa mi po nom cistit, lebo ma pri tom napinalo na zvracanie a popravde, neviem si predstavit ako budem cistit mojmu dietatu, ale to bude asi nieco ine. Proste nedokazala by som mu dat to co si zasluzil tak sme mu nasli novy domov. No a teraz akoby sa vo mne ozvali vycitky, ci nemaju nahodou pravdu, ci proste nie som len pohodlna ked si chcem uchovat tento sposob zivota a jedine o co sa chcem zatial starat je praca, partner a ked tak domacnost v ktorej uz teraz cez tyzden ani nevarim, lebo jednoducho nestiham... A ano, zijem tu na SK..bohuzial.. Ale rada by som odisla aspon na par rokov prec, a to ked niekomu poviem, ze deti chcem az tak o 6 rokov, tak si tukaju na celo.. dokonca aj moje kamaratky sa na to pozeraju zvlastne..
Zijes zrejme na Slovensku, predpokladam.
Inde by si toto nemusela az tak riesit, alebo vobec, pretoze v istych krajinach to bezi tak, ze 'zi a nechaj zit' a kazdy si hladi do vlastneho hrnca.
Je to TVOJ zivot, TY rozhodujes o tom, ako zijes, ci budes alebo nebudes mat dieta ci zviera.
Musis byt asertivna a jasne si urcit hranice. Neodpovedat, nevysvetlovat, nezodpovedat sa.
Nemaju PRAVO sa do tychto vysoko sukromnych a intimnych veci starat.
Nech sa staraju do svojich vztahov, sexu, zivotov, deti a zvierat.
Musis sa naucit asertivite a naucit sa NEODPOVEDAT A NEZODPOVEDAT SA za to, aka si a ako zijes.
to chce cas a cvik, ale da sa to, je to tazke, chapem, ale nie je to nemozne
V podstate ide o to, ze sa vymykas 'norme', v ktorej tvoje okolie zije a to im kole oci.
Nic viac, nic menej.
Keby si do tej normy zapadla, zasa by ti vycitali ine veci :DD.
'Preco nestihas, preco si upachtena, mas co si chcela, preco si si urobila decko, ked to dieta ani otca nevidi, ako je den dlhy a podobne kecy' ;DDDDDDDD.
Neriad sa nazormi inych, ale svojimi.
A davaj na svoj rozum a svoju intuiciu.
Velmi ti drzim palce.
