Mamička

Príspevok v téme: Mamička
ro

prave prezivam najhorsie obdobie mojho zivota, vcera mi zomrela maminka, prehrala boj so zakernou rakovinou, slnko mojho zivot,mala len 46 rokov, a tak velmi chcela zit.a tak velmi to boli. bola moje vsetko, mali sme krasny vztah. bojim sa ze to nezvladnem,neviem co si bez nej pocnem. vyplakala som uz ocean slz, neviem,ci sa s tym niekedy zmierim. ach boze,ani neviem na co to tu pisem, asi to potrebujem..

ro

zewa ved ja aj smutim, nech si hovori kto chce co chce, ja viem,ze sa budem z toho dlho dostavat, ak nie cely zivot.nic ma nebavi, dom je bez nej prazdny. tato je tiez smutny, vidim to na nom,aj ked sa drzi. tiez mu hovorim,nech si poplace radsej. on ju velmi lubil. starali sme sa o nu do poslednej chvile, ako sme mohli. ja som jej venovala kazdu volnu chvilu aby som bola s nou, aj ked ta hnusna choroba sposobila, ze uz vacsinou len spala, aj tak som pri nej sedela a hladkala ju po ruke. boze mne ide srdce roztrhat. ja si neviem predstavit, ako budem bez nej fungovat dalej. TINA bud so svojou mamou kolko mozes, nikdy nevies co sa stane. my sme tiez neratali ze ju skoli ta hnusna rakovina, nik v rodine to nemal,a pozri sa. tolko smutku a bolesti co v sebe nosime, to sa neda opisat. ludia vazte si svojich rodicov, lebo raz tu nebudu, a bude neskoro si uvedomit aki su vzacni.

TinaM

Popravde, nie som schopna citat vsetky prispevky, lebo to vo mne vyvolava uzkost. S mojou maminou mame velmi dobry vztah a niekedy mavam nocne mory. V tych snoch mi pride sama povedat, ze zomrela a ja sa s nou mam rozlucit. Tak ju drzim, objimam a nechcem pustit, lebo viem, ze potom ju uz nikdy neuvidim. Ked si rano predstavim, ze tu raz naozaj nebude, kotulaju sa mi slzy po licach. Ale to je asi kolobeh zivota.

Mila Ro, zelam Vam vela sil, mamicka iste stoji pri Vas. Spominajte na nu v dobrom a teste sa, ze ste mali taku skvelu mamicku a taky krasny vztah s nou.

zewa

ro, to nemoze byt pravda. Neda sa inak. Ved potlacovanie smutku a slz sa vzdy neskor prejavi ako psychicke ochorenie. Si uz nejaka neuroza, psychoza. Potrebujes si odsmutit mamkinu smrt. A mozes smutit tolko, kolko budes potrebovat. Ak je smutok aj po roku stale rovnako intenzivny, potom to treba riesit. Vsetci prichadzame o blizkych aj o rodicov. Niet toho, kto by neplakal.

ro

ja tak strasne nechcem plakat,a predsa placem..ona mi tak strasne chyba, to sa neda vydrzat.o takomto case sme spolu lezali pri telke a kecali, a ja tu teraz sama sedim v izbe a ronim slzy. ja viem, nemala by som.ale ked ja ju tak velmi chcem naspat.

ro

zewa sesternica ho precitala, do toho mamine hrala pesnicka od savage garden - truly madly deeply, jej najoblubenejsia,a mne slzy tiekli potokom. bolo to pekne, mamina si to zasluzila. este som sa zosypala ked ju niesli k hrobu, ale to sa nedalo udrzat.a ved to je podla mna normalne. teraz riesim papierovacky, co mi po nej ostalo, tak si s nou vykecavam a hundrem jej co mi to tu nechala:) dufam,ze sa na mna nenahneva. ja ju citim, nech si hovori kto chce co chce, ona je somnou. aj ked si to mozno len namyslam.

ro

Tak uz to mam za sebou ludia, najhorsi den v mojom zivote. oci vysusene od placu, unavena ako pes, tak sedim sama v izbe a rozpravam sa s maminou.. stale tomu nemozem uverit. a dlho to takto potrva. dakujem vam