ahojte, zoznamila som sa mužom straším on má 30 ja 26. Nikdy predtym som nemala važnejši vztah. Po druhej schodzke mi povedal, že sa do mna zalubil. Mne bol tiež velmi sympaticky a už na druhej schodzke sme sa bozkavali. Tretikrat sme boli spolu vonku a ja už mu nemam čo povedat. Je mi s nim pekne krasne, ale začina sa to asi kaziť. stale sa bozkavame mne to navadi, aj mi prišlo, že on stale chce,a el nakoniec mne povedal že dufa že mu dakedy aj dačo poviem a nie len bozkavať sa budeme. Chcela by som s nim byť ale neviem či toto je dobry začiatok. On teda toho tiež moc nenahovori ale berem to..Som tršku nervozna z toho poradte. Myslim, že zaluby mame podobne, tiež ma rad vylety a tak...myslím....Nechcem sa s nim teraz stretnut pokym nebudeme mať nabitý plán. Sex mu nedám pokym to nebude klapať...možno sa k sebe ani nehodime
Už si nemáme čo povedať
Veď to by bolo super, keby mali každý iný vkus, aspoň by sa mohli dohadovať a naťahovať, čo je lepšie a mali by sa o čom rozprávať.
pandorica najlepsie je ked nemaju rovnake chute trebars ona cita romantiku a pozera komedie a on je na scifi :D :D a zeny potrebuju vzdy o vsetkom povedat referovat tie svoje knizky alebo tie svoje romaticke komedie :D ze az toho hlava ide buchnut
CHoďte do kina, a bavte sa o filme, prečítajte rovnakú knihu a bavte sa o nej...Rozprávať sa dá o všetkom, čo vidíš, cítiš, počuješ.Rozprávajte si trebárs rozprávky, ak máš pocit, že sa musíš rozprávať.Práca, škola, výlety, dovolenky...Nič?
NoNoYes uplna normalka, tiez nerad rozpravam len tak alebo o nezmysloch pokial nie je nejaka normalna tema alebo sa mi nechce.
Ahojte, chcela by som pocut vas nazor, ci je dovodom na rozchod pokial partner nevie viest konverzaciu. Mam 25 rokov, priatel 31, je to mily clovek, inteligentny, vyrovnany, fyzicky pre mna pritazlivy, vazim si na nom vela vlastnosti, avsak problem viazne v komunikacii.. kiezby som si to len nahovarala, ale, jednoducho, vzdy zacinam kazdu temu rozhovoru ja, nema problem mi odpovedat na cokolvek, ale len odpovedat.. akoby nemal potrebu klast ziadne otazky. Kazdy den sa ma opyta ako sa mam, a tym to hasne :) Velmi ma to trapi, pripadam si akoby som ho nezaujimala, aj som mu to niekolkokrat povedala, nasledne sa chvilku snazil vymyslat nejake otazky, ale bolo citit ze je to nasilu.. a potom zase bolo postarom, kebyze nezacnem hovorit, tak sme asi ticho alebo sexujeme alebo robime spolocne veci pri ktorych sa moc neda hovorit. neviem ci mi rozumiete.. Prosim o nazor, dakujem.
agnes nepreháňaj, dvanásťročné deti nepracujú :-)
dakujem za príspevky
mne sa hlavne nepaci vyraz "sex mu nedam" to znie akoby sme my zeny boli nesvojpravne a robili "to" iba pre muzov.. do certa ved aj my to potrebujeme tak preco sa davate do pozicie ze muzom ide iba o "to"? Ved aj nam o to ide skor ci neskor.... trochu viac sebavedomia!
A inak, fakt aj mne to pripada ze nejde o 26 a 30-neho cloveka... nemate ziadne skusenosti???
Neverim, ze vy mate 26 a 30 rokov, podla toho jak sa spravate a podla tvojho uvazovania mate 12 a 13
Fleur-de-lis - veľmi dobre píšeš :)
mariel - intimita je super ale neskôr to vo vzťahu môže byť skôr prekážkou. Ak sa nenaučíte spolu komunikovať tak sa to už nenaučíte nikdy. Potom dopadneš ako ja - a určite nechceš dopadnúť ako ja že?
Takže sa obleč na turistiku a choďte sa prejsť :D
nemôžte zorganizovať nejaký menší výlet s priateľmi? Neustálemu bozkávaniu sa tým vyhnete a keď je viac ľudí, tak aj rozhovory menej viaznu. Možno sa tak viac uvoľníte a vás to naštartuje.
Alebo ak chcete byť sami, tak nejakú túru, prosto niečo kde sa hýbete, kde máte nejaký cieľ, nie len sedieť pri sebe alebo tak... počas túry alebo bicyklovania alebo také niečo sa nedá rozprávať celý čas, tak by to mohlo byť fajn.
Ja osobne nefandím tomu prístupu ku vzťahu, že hneď toľko fyzického a ešte sa ani nepoznáte. Keď ste nestihli byť priateľmi predtým tak to skúste teraz tým, že si budete vyberať aktivity na stretnutie nie len posedenie...
