Vezmite si hypotetický svet, kde by fungovalo všetko rovnako ako tu, len s tým jediným rozdielom, že smrť, resp. samotné umieranie by bolo bezbolestné a súčasne by existovala možnosť, že by ste mohli sami nariadiť vášmu telu, kedy to má prísť. Teda, že by ste sa mohli bezbolestne a kedykoľvek na požiadanie určitým spôsobom naveky "vypnúť" (napr. po tom čo odrecitujete nejaké zaklínadlo :)).
Otázka znie - využili by ste sami takúto možnosť, alebo by ste to nechali na vonkajšie okolnosti? Ak áno, skúste povedať aj kedy a prečo/za akých podmienok.
Hypotetická otázka života a smrti
hafhaf
anjelik*
Hafhaf, je to umelo nastavené, dané pudom sebazáchovy v tomto tele. Pretože aby sa bytosť vyvíjala, je nutné, aby žila. Iba tak je ju možné osloviť a iba tak je možná kultivácia. Aj keby si v okamihu zlikvidoval celú planétu..bytosti zostanú a zrodia sa znovu. Tak prestaň riešiť takéto *hypotetické* nezmysly. Je úplne scestné hovoriť o nejakej voľbe *smrti*, keď už v slove život je skrytá jeho podstata a to je žiť a ako taký si cestu nájde. :o)
p.d.
Clovek ma vzdy nadej, preto by sa nemal nikdy vzdavat. Never give up!
ebi7777
mimulus :)
veeeľmi krásne napísané :DD
Mimulus
Ak by nebolo otrokov, človek by netúžil po slobode. Ak by neboli ľudia nešťastní tak by po ňom netúžili. Ak by neexistoval strach tak by nikdy neexistovala ani odvaha. Ak by neexistovalo zlo tak by nikdy neexistovalo ani to dobré a ľudstvo by nemalo potrebu sa vôbec rozvíjať. Ak by tieto zákony prírody neexistovali tak by človek už nepotreboval nádej, vieru, láska by zovšednela, pretože by neexistovala nenávisť. Protiklady v prírode jednoducho musia existovať a bez nich by sme tu nikdy neboli a nič by nefungovalo.
ebi7777 - palec hore :)
hafhaf máš nejakú filozofickú náladu. Pre mňa by to bol len rovnaký svet, aký je dnes. Keby som to chcela ukončiť, tak to ukončím kedykoľvek, bolesť tu nehrá žiadnu úlohu. Veľká fyzická bolesť je ako uštipnutie komára oproti tej psychickej. Kedysi som si myslela, že mám právo ukončiť to tu, ale vekom som dospela k názoru, že na to právo nemám, že moje telo mi nepatrí. Keby mi patrilo, vedela by som prestať dýchať, alebo zastaviť srdce, ale nato som prikrátka. Uvedom si, aké je ľudské telo neskutočne dokonalá mašina, ktorá je od samej potreby "fungovať" tak detajlne zariadená a svojpomocná, že to nedokážu pochopiť vedci za tisíce rokov. A každá jedna bunka v ľudskom tele robí VŠETKO, aby prežilo, každý orgán pracuje z posledného, telo tak zúfalo kričí po živote, tak prečo by som ja nemala robiť všetko preto, aby som sa z nejakých pokryteckých problémov dostala.
Som za
Ja by som bol za takú možnosť v prípade ťažkého a nevyliecitelneho ochorenia alebo vážneho postihnutia ci existenčných problemov.
hafhaf
blkes - ano, taky svet by bol ovela viac slobodny. teraz je clovek skor otrokom svojmu strachu a bolesti.
inak tiez ma zaujimaju vase nazory aj trochu dalej, napriklad mozete skusit vysvetlit, ze preco konkretnejsie sa vam nieco take nepaci z dovodu ze by nas tu "bolo menej" :) , ze komu by to podla vas vadilo, co zle by sa stalo, atd, alebo ze preco konkretne na to clovek nema pravo apod.
blkes
Ale keď si tak predstavíš, žeby si to mohol kedykoľvek ukončiť..dáva to taký pocit slobody, nie? Trebars, riadne poserieš niečo, prestane ťa to tu baviť, tak čauparky. Asi by som mala odvahu robiť oveľa viac vecí ako teraz...
