Neviem ako sa s toho dostať.
Skončila náš dlhoročný vzťah (viac ako 7 rokov). Zostal som vo veľkom byte sám, čiže robím všetko čo súvisí z chodom domácnosti (žehlím, varím, upratujem...). Neviem sa s toho spamätať (resentiment sa snažím vytláčať) . Mesiac a pól sa mi o nej snívalo každú noc – zobudil som sa a viac nezaspal. Bol som na ňu neskutočne fixovaný a odrezal všetky putá s priateľmi. Teraz chodím ako pes samotár. Snažím si myšlienky na ňu vytrieskať behom a cvičením (čo má dopad aj moju únavu, ale inak to nejde . Každý deň cvičím alebo behám). Toľkokrát si myslím že toto je posledný pád na dno, že bude už dobre, ale objaví sa nové (neustále emocionálne fluktuujem) . Okrem toho, komplikácie mi robí aj zdravie, takže pribudol ešte jeden kameň na krk.
Strašne ma ťaží pocit že som sám, že nikoho nemám. Nie som typ ktorý vymetá bary a diskotéky a moje koníčky sú dosť obmedzené (tam dievčatá nestretnem). Internet je plný podivných... a stretnúť niekoho, kto je schopný je zdá sa mi niekedy až nadľudské (každá hľadá princa a materiálne zabezpečenie... O také nestojím...). Predtým som hltal vedomosti so zapálením, mal ciele. Od vtedy sa neviem na nič poriadne sústrediť, nebaví ma to.
Ak máte niekto aspoň trochu skúsenosti ako vytiahnuť hlavu nad vodu napíšte...
