Ako sa s tym zmierit, ja uz nevladzem...

Task:

Presne tak. Dlho som bola v tom,ze je volny.

Uz len verit,ze ma to prejde...

A v čom je problém s tým druhým? Je zadaný?

Antibiotika tak dlho? Asi musis mat nejaky vazny problem. Ved to je riadna zataz na pecen.

Ja sa poznam,ze po antibiotikach mam telo oslabene,tak naco sa uplne znicit. Je ine,ked je telo zdrave. Ale uz dnes som zacala behat aspon trochu,na zahriatie.

S tymi muzmi to mam tak:

Byvaleho spat nechcem,len tie myslienky pred spanim su neprijemne. Odpustit som mu musela,lebo sa mi dvihal od hnevu tlak a ja si kvoli nemu nebudem nicit zdravie.

Skor mam problem s tou zamilovanostou voci tomu druhemu. Toho by som skutocne chcela,ale ani to nejde.

Keby som "len" spracovavala rozchod,tak okey,ale toto je chaos.

innerworld

No ja beriem silné antibiotiká a už mesiac a ešte 5 mesiacov ma čakajú. Behávam pravidelne aj keď prší je napršané...Prídem domov ako prasa ale snažím sa to striktne dodržiavať. Okrem toho s tým behaním zabiješ dve muchy jednou ranou. Prevetráš sa a urobíš niečo pre seba. Podstata je skutočné vnútorné presvedčenie (robíš to pre seba, nie pre niekoho...)
S myšlienkami pred spaním nemám až taký problém. Skoro dva mesiace sa mi každú noc o nej snívalo ale po tom článku (viď nižšie) a nejakom vnútornom odpustení (jej) to prestalo. Snažím sa nevšímať si prázdne miesto v posteli. Pomôže ti že na ňu myslíš? Vráti sa k tebe keď budeš na ňu myslieť? Odpoveď: NIE, NIE. Preto sa orientujem na niečo iné ako zahnať myšlienky na ňu. Tiež mi pomáha filozofia...Tento článok som si nalepil na chladničku: pretrvanie.info
Na základe neho som si uvedomil kopec vecí a zmenil pohľad na seba a na to čo robím...

City sú somarina. Nenechávaj sa nimi strhnúť.

Luciinka:

Aj ja chcem verit :) Len skoda,ze ja musim zabudnut na dvoch chlapov naraz :(

task:

S tym behom som zacala aj ja. Musela som to prerusit,lebo som ochorela a teraz sa nechcem do niecoho hrnut tesne po dobrati antibiotik. Ked som zozaciatku behavala,tak mi to naozaj zobralo myslienky,no casom som tak trosku ziskala rezistenciu a myslienky sa zacali vracat. No aj tak si myslim,ze mi treba zacat behat odznovu. Uz len,aby tolko neprsalo,lebo to odradza.

Najviac ma vsak myslienky otravuju pred spanim a stale neviem ako ich zahnat. Nevies o niecom?

Aj ja prežívam to podobné :(.. som rozídená 5 mesiacov, počas školy to bolo lepšie pretože som bola stále medzi ľuďmi a do toho učenie, maturita a pod. takže som nemala čas na to myslieť.. ale teraz keď nemám čo robiť a už mám po mature myslím naňho častejšie a tiež sa bojím leta.. mám pocit že nikto nechce so mnou tráviť čas a ja budem len depkovať celé leto..
Ale keďže sa snažím byť pozitívne mysliacim človekom tak verím tomu, že to nebude také zlé ako si predstavujem :))

Som podobný typ osobnosti ako ty. To o čom píšeš dobre poznám (rovnaké pocity, bez cieľa, motivácie...). Bojujem s tým viac ako dva mesiace. Mňa z najhoršieho vytiahlo behanie (8 rokov som nebehal - približne dĺžka vzťahu). Sústredíš sa na dýchanie a ciel. Okrem toho sa ti prekrví mozog a fyzicky sa unavíš takže potom už nemáš toľko energie myslieť . Zapojil som aj cvičenie (musel som pretože som za týždeň schudol 5 Kg a vyzeral som neskutočne strašne). Teraz som si kúpil korčule a bicykel aby som netrávil toľko času doma. Dosť mi pomáha čítanie tém ako sa dať do kopy po rozchode. Ak chceš byť sama buď sama, ale môj liek je si prevetrať hlavu prísť na iné myšlienky aj keď sa človeku skutočne niekedy nechce. Do nového vzťahu sa nerútim i keď mám podobné pocity ako v príspevkoch nižšie (strach z leta, samoty...). Držím palce nech nájdeš svoj spôsob ako nahnať vietor do hlavy...

kafik:

Ale s tym domovom mas zrejme pravdu. Cim viac sa snazim nieco mimo domu vymysliet,tym to menej vychadza. Asi by som sa mala uskromnit.