Ako sa mať rada?

Príspevok v téme: Ako sa mať rada?
silwana

Ahojte.Z názvu témy vyplýva, čo by som sa rada nejak naučila, mať sa rada a viacej si veriť.. Viem, že je to potrebné mať sebaúctu a zdravé sebavedomie, ale nie je pre mna jednoduché to dosiahnuť. Možno len krátkodobo, prečítam si nejakú motivačnú knihu, pár dní sa cítim lepšie, ale stačí málo, nejaký horší zážitok a som tam kde som aj bola. Myslím, že problémy, ktorými trpím sú výsledkom výchovy, mojej citlivej povahy a zážitkov, ktoré som prežila. Mám dve staršie sestry, prostredná je o 3 roky staršia, odmalička bola veľmi šikovná, spoločenská a výrečná. Ja som bola a som doteraz skôr introvertný typ, nie taká spoločenská a priebojná. Mama vždy kázala všetko robiť jej, často krát aj jednoduché veci posielala robiť ju s odôvodneným, že ja to neviem. Na základnej škole som sa učila aj ja dobre, no na strednej som to dosť flákala, v rodine boli problémy a aj ja som začala mať psychické ťažkosti, bola som dosť apatická, skoro o nič som sa nezaujímala a nič ma nebavilo,taktiež problémy s pamäťou, výsledkom čoho myslím je, že mi chýba všeobecný rozhľad, prečítala som nedávno aspon nejakú encyklopédiu, aby som si rozšírila základné vedomosti a cítila som trochu lepšie. Keď som bola mladšia a chodievala som sem tam na diskotéky,väčšinou to bolo tak, že ked som išla sama, mala som sem tam nejakého nápadníka, no ked som išla s kamarátkami,chlapci balili skôr ich. Preto som aj začala chodievať častejšie sama, chcela som si niekoho nájsť a nechcela som byť zase odsunutá na vedľajšiu koľaj. Tieto zážitky tiež dosť podkopali moje sebavedomie, ako keby mi potvrdili, že som naozaj horšia ako ostatní. Stretla som aj chlapcov, ktorí sa vraj do mna zamilovali, chodili za mnou, no ked spoznali nejakú moju kamarátku, začali usilovať o ňu. Nechápala som tomu prečo je to tak, ale nemohla som zastaviť myšlienky,že som asi horšia a niečo menej ako moje kamarátky, ked ma tak ľahko vymenili. Denno denne zažívam situácie, že ked som s niekým sama, dokážeme sa spolu pekne porozprávať, no ked príde niekto tretí, už sa daný človek viacej rozpráva s ním. Ako sa zbaviť pocitu, že som horšia ako ostatní, ked mi to okolie svojím správaním vždy ako keby potvrdzuje. Otec mi veľakrát tiež povie, alebo naznačí,že som hlúpa a nemá vo mňa dôveru, mama ani nehovorím, tá ma podcenuje od malička. Už sa aj bojím zoznamovať a nejako si k sebe pripúšťať ludí, bojím sa odmietnutia, sklamania, toho,že ludia ma budú podcenovať a odsúvať na bok, tak ako už veľa krát. Okrem toho nie som spokojná ani so svojím výzorom a postavou, nemám síce veľa kg, ale nesúmerná postavu, typu jablko, čiže chudé ruky a nohy a stredná časť tela široká. Cvičenie na to nepomáha, jednoducho aj ked mám len 52 kg stredná časť tela je oproti končatinám došť širšia a vyzerá to nie moc pekne. Veľmi by som sa chcela mať rada, taká aká som, ale ja naozaj neviem ako dosiahnuť nejaký trvalý efekt, ked ani rodina a okolie mi v tom moc nepomáha svojim správaním. A ja som na to veľmi citlivá, bolí ma to. Prežíva, alebo prežil niekto niečo podobné? Vie mi niekto poradiť? Vopred pekne dakujem

ta3

Silwana
tazko sa zbavujeme toho, co bolo do nas vstepene v rannej mladosti, ale ak chces sa mat rada a chces si budovat sebavedomie, ak to naozaj chces, potom to mozne je, pravdaze nejde preprogramovat mysel zo dna na den, je to zdlhava praca na sebe samej

mas dojem, ze Ta okolie podcenuje, ze Ta vylucuje zo svojho kruhu pri stretnutiach s viacerymi ludmi, ale to nie okolie to robi, robis to Ty sama, ak si neveris, ak mas pocit, ze nie si taka dobra ako ostatni, odzrkadluje sa to v Tvojom spravani, na Tvojej tvari, posobis potom utiahnutym dojmom, nie si uvolnena, usmievava, ale smutna, az zachmurena a tym sa vlastne sama odsuvas na vedlajsiu kolaj, ver mi, tak to funguje

a ako dosiahnut, aby si sa mala rada a viac si verila? predovsetkym si musis uvedomit, ze nikto nie je dokonaly, ze vsetci mame svoje silne a slabe stranky, ze v kazdom z nas, a teda aj v Tebe samej, je nieco vynimocne, mala by si si vazit samu seba uz len preto, ze si zvladla to mamino podcenovanie, ze nie si taka schopna ako Tvoje sestry, musela si s tym zit vela rokov, co nebolo lahke, nakoniec sa to prejavilo aj na Tvojej psychike, ale vsetko si zvladla a teraz chces ten hlboko zakoreneny pocit menejcennosti premoct, ked nieco naozaj chceme, podari sa nam to, chce to iba trpezlivost a pevnu volu, ano, citaj pozitivnu literaturu, medituj nad sebou a tym co precitas, zacni rozvijat nieco co mas v sebe hodnotne, urcite tam je toho viac, venuj sa tomu, co Ta tesi, rob si sama sebe drobne radosti, ak mas slabe chvilky, neuzatvaraj sa do seba, nezostavaj sama doma, chod von na prechadzku do prirody, vsimaj si zvuky a vone prirody, to Ta vzpruzi, nezameriavaj sa na vonkajsiu krasu, na svoju postavu, ludi, ale aj chlapcov (nie pubertiakov pravdaze, lebo tym ide este iba o fyzicku krasu) viac pritahuje usmev na tvari a iskricky v ociach ako dokonala postava a hlavne Silwana odpust mame, ze Ti v detstve davala najavo, ze sestry su lepsie, sikovnejsie ako Ty lebo bez toho sa nepohnes dopredu, trochu pomaha, ked sa napriklad rano pozeras do zrkadla, usmej sa na seba a povedz nahlas alebo si pomysli ze si uzasna, ze toto dievca mas uprimne rada, ze napriek tomu cim vsetkym si v zivote presla, ze si dobry clovek, ze Ta ludia maju radi a ze si uspesna, ale nema to byt iba suche odriekavanie, musis tomu sama verit, musis to tak citit, to je dolezite, cize musis najprv seba samu presvedcit ze si rovnako dobra ako vsetci ostatni, ak nie lepsia a potom Ta aj okolie bude tak vnimat a prijimat Ta medzi seba, neviem, ci som Ti trochu poradila, mozno toto uz vsetko davno vies, len si trochu netrpezliva a v kazdej menej prijemnej situacii automaticky cuvas dva kroky dozadu a zase sa vracias do zabehanych kolaji, v zivote nie su iba prijemne chvile, vsetci prezivame aj tie menej prijemne, ale nema nas to odradzat z cesty ktoru sme nastupili, pamataj este dalsiu dolezitu vec, myslienky maju velku moc, sme taki, ako myslime, drzim Ti palce, to, co do seba investujes, to sa Ti rokmi zuroci

Agnes998

Uz jak som si precitala nadpis som si polozila otazku a mali ta radi tvoji rodicia? A aj si na nu v texte odpovedala a samozrejme odpoved je aka je. Este som nepocula o cloveku, ktory by sa podcenoval a nemal sam seba rad, ak ho v detstve chvalili a davali mu najavo lasku. Ale teba vzdy len podcenovali a robia to doteraz. Vtedy je naozaj tazke sa mat rad, podvedome preberieme to, co nas naucili, ak nas naucili ze sme nemozni a neschopni, tak taki sme. Ked sa s niekym bavis a dojde niekto treti a ti dvaja sa potom bavia spolu a s tebou uz moc nie, bude to tym, ze sa zrejme do rozhovoru uz viac nezapajas, ocakavas, ze sa s tebou bavit nebudu, tak od nich hned podvedome bocis. Co sa tyka chalanov, v tvojom veku su bohuzial este taki nestali, raz chcu teba, potom tvoju kamosku, potom zas nejaku inu. Ak chces vaznejsi vztah, nehladaj na diskoteke, tam sa malokedy da najst nieco kvalitne. A podla toho ako sa popisujes si urcite pekna a aj hodne stihla, ak mas vacsi zadok, tak to je geneticky dane, s tym nic nenarobis. Hlavne sa neporovnavaj s kostnatymi anorektickymi modelkami co nemaju rici ani cici, to nie su normalne zdrave zeny! Odporucam ti hlavne najst si dobru psychologicku a spolu s nou skusit vyriesit ten hlboky pocit menejcennosti, co do teba zasadili rodicia a co ti zabranuje plnohodnotne zit. Ked na sebe budes pracovat, nakoniec zistis, ze nie si o nic skaredsia ani horsia ako ini ludia. A naucis sa mat rada samu seba.

p.d.

Kazdy clovek prichadza uz od malicka do kontaktu so spolocnostou, predovsetkym tento kontakt rozvija vedomie cloveka. Clovek vsak prebera do svojho podvedomia aj vela veci, ktore sice mozu byt na prvy pohlad velmi spravne, ale pre daneho konkretneho cloveka to moze byt utrpenie, aby to presne dosiahol.
Chcem povedat len to, ze clovek by mal viac verit svojmu telu a nielen svojmu vedomiu, svojej psychike a spolocenskym normam.
Ked nieco robite, co moze byt na prvy pohlad zle, tak to vobec zle nemusi byt pre daneho konkretneho cloveka.
Prajem vsetko dobre! Nechajte sa viest svojim vlastnym taom. Tao je cesta. Aj viera v Boha je cesta.
Ja neviem, co bude po smrti, ale co mam pozistovane kade co, tak vam odporucam sa aspon raz pomodlit ruzenec Bozieho milosrdenstva. Aj o svoju dusu sa treba starat.
Rock me Amadeus.
Majte sa.

strapanka

Silwana, z tvojho hlboko zakoreneného pocitu menejcennosti vyplýva zrejme aj tvoj nedostaok komunikačných zručností, prílišná vážnosť (a že by aj nedostatok zmyslu pre humor keď ti nie je do smiechu?). Najprv nájdi niečo, do čoho sa zahryzneš a budeš to vedieť najlepšie - lepšie ako všetci okolo. Ja neviem, napríklad pletenie z papiera, starostlivosť o kvety, počítačová grafika, história, spoznávanie svojho regiónu, fotenie a úprava fotiek, jazykové kurzy - skrátka niečo, čo ťa bude aj baviť a urobí ťa šťastnou, možností je veľa (nemusí to byť len láska k mužovi, aj tá raz príde). Už po prvom prejave uznania ti stúpne sebavedomie. Len musíš byť trpezlivá, nič dobré nie je zadarmo (a ľudia tak strašne neradi druhého chvália!)
Aj pozitívnemu mysleniu sa dá naučiť, kurzy komunikácie sú dnes bežné, dokonca v niektorých firmách povinné. A dajú sa navštevovať aj súkromne, nielen služobne. Neboj sa ľudí, ako píše Mimulus - choď do spoločnosti ignoruj všetko negatívne. Reaguj s úsmevom - vieš koľkých zlých ľudí tým naserieš? A dobrí sa s tebou - milou a usmiatou - budú radi baviť.
Skúšaj a nehádý flintu do žita, bude to ťažké, ale oplatí sa na sebe pracovať.

K tej postave - mám presne takú kamošku a tá tak srší energiou a dobrou náladou, že ju až rozdáva. Robí v CVČ - stále je medzi ľuďmi, dokonca často na javisku a nemá z toho komplex - aj taká postava sa dá pekne obliecť. Neraz povie - s úsmevom - že je ako hajzľový pavúk, no a čo, veď aj taký niekto musí byť, aby modelky vedeli, že sú krásne :-) A mala by si vedieť, ako ju aj mladí chlapi obletujú, hoci je vešmi šťastne vydatá!!! Hovorí sa, že šťastní ľudia priťahujú šťastie - ale never tomu, oni ho okolo seba vytvárajú, hoci aj sami majú často veľa trápení a starostí. Tak hore hlavu a zajtra všetkých prekvap úsmevom.

cili@azet.sk

ano ani ja som donedavna nemala vlastny domov takze viem o com som pisala a viem ze nia polovica ale tristvrte ludi nema vlastny domov!!!!!!!!!!takze sorry ak som sa niekoho dotkla!!

poradim@centru

Dá sa povedať že som prežíval/alebo stále prežívam to isté. Viac menej snažím sa s tým bojavať ako sa dá... :)

Riešenie spočíva v tom nájsť svoje sebavedomie a hlavne pozitívne myslieť. Jednoducho si začať veriť. Je to ťažké keď si bola podceňovaná a neboli do teba vkladané nádeje. Podstatou je to podceňovanie využiť a prekvapiť. Nenechaj sa znechutiť tým že budú nad tebou pochybovať a posmievať sa ti. Je to ťažké ale ver si že to dokážeš.

Vážny vzťah zatial nerieš, potrebuješ nájsť v prvom rade samu seba. Jednoducho sa mať rada aby si mohla mať rada aj niekoho iného a predišla tak plytkému vzťahu.

Podľa tvojho opisu nemáš strašnú postavu, možno širšie boky s ktorými nie si spokojná. Pozitívne je že sa to snažíš vylepšiť, cvičíš. Efekt to možno neprináša práve preto že tomu možno sama neveríš že môžeš byť pekná a sebavedomá.

Možno že ťa len nemá kto pochváliť a pozitívne naladiť. Skús popremýšlať nad niečim na čo si hrdá, čo ťa teší a zbytočne sa nezatracuj.

Mimulus

To jej tu čo radíte? Nech vyhrá v lotérií???

Jediné čo zakladateľke pomôže je nájsť už v existujúcom prostredí to pekné! Je to veľmi ale veľmi ťažké ale treba zmeniť myslenie a vypustiť všetky negatíva, ktoré ju obklopujú.
Zabudnúť na problémy - jednoducho musíš robiť to, čo chceš. Viem možno to znie zvláštne ale motivačná literatúra a ani zmena prostredia ti nepomôže pokiaľ sa nenaučíš vypúšťať okolitý stres.....
A treba chodiť čo najviac do spoločnosti - nie na prechádzku do mesta ale na festivaly, koncerty, rôzne spoločenské akcie - aby si sa naučila to čo chceš - tak to musíš v prvom rade na niekom vidieť! Základný ľudský spôsob učenia - musíš to odpozerať. A čím viac toho od iných ľudí odpozeráš, tým budeš sebavedomejšia. Lenže na toto všetko treba ľudí a zmenu myslenia.

cili@azet.sk

ak mas vlastny domou ako 23 rocna tak mozes byt stastna iny take stastie nemaju a ostatne problemy sa daju vyriesit jednoduchsie :-)

poPotvorka

jaj ale vsak nie az tak ,ze nemam strechu nad hlavou ... mam dokonca ako 23 rocna vlastny dom ... ale aj rodicia prispeli samozrejme
len som nemala stabilny domov