ahojte. som studentkou vysokej skoly a mam toho dost, nezvladam to. stres a unava ... s nikym sa ani nemam o tom porozpravat, mozem si to riesit tak akurat sama so sebou lebo ked sa zacalo s rodicmi tak sa radsej zdekovali prec a ja osm zostala sama v kuchyni, super. dobre vybehla som na nich, ale nic nijaky zaujem nula bodov...citim sa ako loser lebo spoluziacky uz porobili vsetko a ja nie a asi ani neporobim a pekne krasne toto leto ma vyhodia zo skoly. ak chcete kritizovat, ze mam cusat a nestazovat sa, ze su horsie vysky tak vas sklamem, ale som na medicine a horsie jasne podla mna taka informatiky, chemia ano, ale zvysok neviem...som uplne nahnevana na cely svet, na seba, na nespravodlivost co je na skole, na to ze ja stastie nemozem mat, ze ja si musim vsetko ako d.bil odmakat. nemam sil, nejde mi uz nic do hlavy a este k tomu sa iba prejedam, to ma stve este k tomu...na co vlastne toto pisem? lebo sa nemam komu zdoverit a tak si ulavujem aspon takto, aj ked mi to nebude velmi platne...vie niekto nejake riesenie????? ja neviem o ziadnom...zatial vidim vsetko cierne a nechem sa uz ani na intrak vratit do toho pekla :p...
Asi som sa precenila...
dakujem vsetkym sa slova nakopnutia a povzbudenia :)...
v auguste mame este dva tyzdne casu na skusky a budem vtedy urcite robit, uz som zahlasena jednu...len mne este treba dalsie dve, skratka aby som presla do dalsieho rocnika musim urobit dve skusky este a moja sebadovera je na bode nula...nahnevana na cely svet, ze preco zijem ako zijem, ale to je moja vina, mozem si za vsetko...za to, ze som sama a moj zivot iba prezivam nejak a nezijem ho vobec naplno...som smutna z toho, ze vsetky moje plany stroskotavaju a ani pokusy, ze skutocne zacnem zit nevychadzaju kvoli skole, aj by tu bol mozno niekto, ale nemoze byt lebo skola a moj cas a moj postoj k sebe vsetkemu brania...moj najvacsi problem je strach...uz treti den nedokazem nic robit, precitam si dve otazky a koniec, som zamrznuta a nestastna...boze prosim nech sa vzchopim...
Prosím ťa, ako si sa mohla preceniť, keď si už v tretiaku? Pozri, momentálne mám tie isté pocity, a to študujem "len" históriu, no štve ma, že moji kolegovia teraz už končia či skončili skúškové, a ja len začínam, keďže som bola v nemocnici. Tiež upadám do malovernosti a beznádeje, fuj, ale treba sa zdravo naštvať a povedať, že sa nedáš, ha, ešte to tak! Nie si neschopná, si len trochu down, tak teraz zaber a o pár dní máš pokoj a život jde dál ;)
Zvládneš to. Pekne jednu za druhou. Môže ti byť jedno, že ostatní to už majú. O pár dní nikto nebude riešiť kto kedy skúšku urobil. Či ju urobil na prvýkrát alebo tretí. Či ju mal prvý z ročníka alebo posledný. Tak si vezmi knihu a začni sa poriadne učiť. A že nemáš šťastie a všetko si musíš vydrieť? Veď tak to má byť. A myslím si, že nejaké to šťastie pri skúške si za tie roky mala aj ty. Je to na nervy prenášať skúšky, chodiť na opraváky. Rozumiem ti. Ale inak ako sa k tomu postaviť priamo sa to prekonať nedá. Zatni zuby a poď do toho!
nevzdávaj to a napíš mi na karcinom@centrum.sk
na každého študenta vysokej školy príde obdobie, kedy to proste nejde .. tým myslím, že sú dni, kedy sa nedokážeš nič naučiť, si z toho v strese a nervózna .. neviem koľko skúšok nemáš porobených, ale ostáva ešte posledný týždeň skúškového, zatni zuby a skús urobiť čo najviac skúšok ..a ostatné si prenes a urobíš ich budúci rok .... a prečo si nahnevaná na celý svet?
Nepotrebuješ niečo, čo ti povie ako to dopadne... potrebuješ niečo, čo ťa privedie k tomu aby to dobre dopadlo. Premýšľam.
tazko sa u nas vybavuje prerusenie studia...na to by som ale musela mat dost kreditov co ak budem mat tak ma nevyhodia a mozem ist do stvrtaku v pohode...ked nikto nie je co by ma podrzal a povedal, ze vsetko bude dobre ci tie skusky urobim alebo nie...nikto kto by ma nakopol a bol tu pre mna...a preco? lebo skola mala vzdy prednost, lebo uz minuly rok som nieco prenasala a mala som nervy na dranc a uz nezvladam zase to iste riesit, tu neistotu, sklamanie, hanbu...
nemyslim, skus si precitat prispevok pod tym poslednym
ale ked pise, ze nezvlada kopu skusok teraz, v tomto momente - ako jej chces pomoct konkretne? ked uz, tak navrhni TY super konstruktivne riesenie a nekritizuj iba
Prečo sa nezaoberáte tým, ako rozdrvenú ruku zachrániť a namiesto toho vymýšľate, akú protézu tam po amputácii dáte? (Maomam)
