ahojte. našla som muža akeho som si vždy priala mať. je presne to čo chcem. On vraví o mne to isté...je zvláštne, že sa poznáme len 3 týždne. Som šťasntá ako nikdy predtým. Keď sa mu dívam do očí, keď som s ním...Mám pocit, že je časť mojej duše. Ale. Keďže sme spolu krátko a predtým som mala zlé vzťahy (podvádzanie, klamstvá, ľahostajnosť zo strany mužov) je pre mňa ťažké tomu uveriť a chvíľkami sa nad tým pozastavjem a neverím tomu(podozrievam ho v duchu, že klame).
Som z rodiny, kde môj otec bol alkoholik a tyran. Otec bil matku, psychicky nás týral. Občas mi ho tento priateľ pripomenie. hlúposťami...Nie správaním..Ale vyvolávva to vo mne ,,alergiu,, na otca a začnem nad tym premyšlať. On sa ma stale pyta na čo myslim, ale neviem mu to povedať. Nechcem ho odpudzovať tym. Ale je fakt, že mam hrôzu z toho. Casť aj vie. Len takú, že mám strach, že každý bude ako môj otec. Ale nevie , že mi ho aj častejšie pripomína. Ale hlúposťami. Správanie má úplne krásne. Inačie ako ho mal môj otec. Bojim sa, že tym čo som prežila som zdeformovana a že vysielam niečo čo on podvedomo prijma a on potom ako môj otec bude. Je mi z toho do plaču. Nechcem o neho prisť. Milujem ho, ale asi ničim to. Pol hodinu aj viac riešime mňa a ja sa nechcem riešiť. Chcem aby nam bolo len dobre. Keď mi ho pripomenie, ako sa mam zachovať? Cítim sa ako schizofrenik.