Mate rodinu, mate kde byvat, mate dobru pracu, ale zivot vas nebavi, nieco tam chyba, nieco co mozno ani neexistuje. Ako sa motivovat aby mal kazdodenny boj so zivotom vyznam aj nadalej ?
99 zo 100 ludi ma nebude chapat, takze sa spytam takto:
Ako sa radovat so svadobnych darov, ak nikto netrafi vasu chut (alebo potrebu)?
Ako sa motivovat?
aj ja spim malo, al emne spanok chyba, mam pocit, ze zivot je kratky v poslednej dobe resp. dni lebo som vkuse v praci, chcem si predlzit den a rano ked vstavam sa mi chce plakat, ze nikam nejdem, praca ma nebavi, unavuje, ale tak z niecoho zit musim, nie? :) a o z okna sa mi skakat nechce, vytesujem sa z noveho lesku na pery so zabudovanych svetielkom :))) a z kavy cez 5 minutovu prestavku, co si mozem vypit a zo zachvatu smiechu s kolegynou v praci...atd. z koralok, co tvoria nahrdelnik zivota, aj ked niektore popadali a neviem ich najst
len ako sa dopracovat do najvssieho levelu ze nemat ocakavania? :)
podla mna je to neprirodzene..
ked sa raz tesim na Vianoce, tak nemozem za to :) jedine ak ich umyselne znenavidim, alebo kde robim chybu ?
no, lebo si to ty, rozoberas vsetko na franforce a niekedy zbytocne
byt stastny a nemat ocakavania rovna sa este vacsie stastie
ale hej no, jest treba, spat treba, i ked v poslednom case spim tak 2-3hod denne, 2-3x denne :D ale staci.. a varit sa mi tiez nechce :)
ale s tym ocakvanimcmas pravdu, dobry postreh :)
preco ma stale niekto prekukne :P mozem mat aj blackamerica a koniec :D
takze sa naucit nemat ziadne ocakavania.. hm...
takze tak lost..
white nie je to celkom tak, skus prestat pracovat, neumyvat sa, nejest...ten "osud" ta zabije, stale nieco robis a menis, aj ked sa ti to nezda, ono to niekedy tak cloveku pride, najma ked ma ockavania vacsej odozvy a ta je prilis mala
paradoxom zostava, ze cely zivot (do teraz) som robil vela veci, aby som sa "mal" tak ako teraz :D
cize takto sa tresta uspech? :D
potom je jedno co clovek robi, potom musi existovat osud :D
lebo nech robim cokolvek, co vsetko alebo nic, stale som na tom rovnako :D
mozno mas prilis vela dobra v zivote a motivovana-ý zlom byt nechci...
no, to aj ja...mám veľa času, energie, ideálne podmienky na čokoľvek, mohla by som dosiahnuť hocičo na čo si zmyslím, no, nedá sa mi "ani pohnúť", lebo "načo"...asi to je tým že máš monotónny život, možno keby si musel stále niečo robiť, nemal by si čas myslieť na prázdno, a ja takisto :D keď som sa napr. trápila, bolo to zlé, ale prázdno je ešte horšie