Strach z mužov

Príspevok v téme: Strach z mužov
Hankaa

Dobrý deň, prosím vás je toto normálne? Čo mám robiť?
Mám 19 rokov a negatívny vzťah k mužom akoby som mala stále.
Mam za sebou jednu nepríjemnú skúsenosť, stalo sa to asi pred dvoma rokmi, ale takýto vzťah k nim som mala stále. A stále je to silnejšie a začínam mať pocit že som si úplne pokazila vzťah k mužskému pohlaviu.
Keď pozorujem mužov všetky tie ich slová, správanie a činy pôsobia na mňa chladne, násilnícky a mám s toho strach. Nechcem to tak škaredo povedať, ale prirovnávam ich k zvieratám...Zaujímam sa o nich, kým nič nepovedia a neurobia sa na nich pekne pozerá, ale len z "bezpečnej vzdialenosti".
Ako náhle cítim z ich strany záujem, náklonnosť ku mne, koniec. Strach, potím sa, trasiem sa, je mi zle od žalúdka. Hneď si to vyložím že ma berú ako sexuálny objekt, chce sa mi z toho zvracať a cítim sa ako kus mäsa. Aj keď to tak možno nemyslia, ja si to vždy tak vyložím a utekám kade ľahšie.
Momentálne nechcem riešiť žiaden vzťah. Ale pokiaľ je to nejaký vážnejší problém, chcem to začať riešiť čím skôr. Z jedného dňa na druhý sa mi môj názor nezmení, to viem, pretože som ti to už veľakrát povedala a nestalo sa. Ďakujem za odpovede.

Borym

Ani sa ti necudujem,kedze my muzi sme v dnesnej dobe taki aky sme.No na druhej strane aj zeny za to mozu,ked sa obliekaju vyzivavo.Ak natrafis na jedneho,ktoremu nejde len o sex tak sa ho drz a nepust ho.To je moja rada,neviem co viac ti poradit.Sorry za moju gramatiku

Koscz

Ahoj, Hankaa, neviem, ci si to tu este niekedy precitas, ale prave som nasla tuto diskusiu, lebo som hladala spojenie "strach z muzov". Tiez ho mam. :)
Uz rok a pol chodim k psychologovi na psychoanalyzu a pokial si este nevyhladala odbornu pomoc, velmi ti to odporucam. Ziadne tabletky, ziadne cvicenia - ale hlboky ponor do vlastnej psychiky, tam je to vsetko schovane.
Jediny sposob, ako sa s tym vysporiadat, je najst vo vlastnom nevedomi pricinu. Niekde ten strach prameni, vacsinou v utlom detstve. Ja sa k tomu prehrabavam uz nejaky cas, ale nesla som za psychologom konkretne kvoli tejto teme. K tej sme sa prepracovali az neskor, ja som totiz vobec netusila, ze sa bojim muzov, az tam sa mi otvorili oci a dala som nazov tomu, co mi sposobovalo problemy. Som rozvedena, muz ma podvadzal a odisiel k milenke, ked sa to prevalilo. Uz som prisla na to, preco sa to cele muselo stat. Kedze som tiez vzdy bola nervozna pri muzoch, ktori sa javili ako "testosteronovi samci" a prilis ma balili, nakoniec som si vzala takeho, co bol akoby "utlmeny". Neprejavoval velmi emocie, nebol sexualne obzvlast narocny - jednoducho, neohrozoval ma ako muz. Ja som ho vzdy vnimala ako pohodaka, flegmatika, jeho mondennost som brala ako pozitivnu vlastnost a zila som osem rokov v presvedceni, ze mame skvely vztah. Ignorovala som to, ze s nim nerada spavam (pripadalo mi to nepatricne, ako s bratom, lebo sme si vo vsetkom super rozumeli, ale zili sme ozaj ako surodenci, bez sexu). On sex nevyzadoval, co mne vyhovovalo, az jedneho dna bum - zistila som, ze ma inu. On totiz spokojny nebol, ale nikdy mi to nepovedal. Keby mal zaujem nas vztah zachranit a uprimne mi povedal, ze nie je stastny, mohli sme to riesit a mozno aj vyriesit. Takto to skoncilo, mame male dieta a ostala som s nim sama.
Napriek tomu vsetkemu to vsak vnimam ako cennu lekciu v mojom zivote - priviedlo ma to k psychoanalyze a ja pomocou nej cistim svoj zivot uplne od podlahy. K tomu by som sa nikdy nedostala, pokial by som s nim ostala a tie problemy by neprepukli. Vsetko zle je na nieco dobre...
Rozpisala som sa, ale chcela som ta povzbudit k tomu, aby si svoj problem riesía s psychoanalytikom - a uvidis, ze sa toho vynori viac, co trapi tvoju dusu. Je to dlhodobe, narocne casovo, finacne aj dusevne, ale stoji to za to. Kazdy v sebe mame strasne vela nespracovanych zazitkov, traum, uzkosti... A prvym predpokladom toho, aby sme sa s nimi vysporiadali, je to, aby sme o nich vedeli. Ty si na to dokazala prist sama v tak mladom veku, co je super. Uzdrav si dusu a ked budes pripravena, budes si vediet vybrat toho praveho a zalozit si s nim zdravu rodinu. Drzim palce.

xxxxxxx

Hanka presne ti rozumiem ako sa citis, aj ja mam takyto problem, tiez je za tym zla skusenost, bola som surovo napadnuta manzelom, skoncila som v nemocnici so zlomenym nosom,otrasom mozgu a poskodenou chrupavkou v uchu. Najprv som to nejako zvladala prve mesiace, ale potom prisiel zlom, k mkuzom citim priam odpor, neznasam ich, su pre mna ako zvierata. Moze to byt nejaky postraumaticky sok? Po tak dlhej dobe?

chalice

Vemeno ale ved ja vravim scasti to iste, tiez sa mi nepaci ak chodia s vyhodenymi prsiami a sortkami zahryznutymi do zadku, alebo minisuknami co vyzeraju ako celenka.
A este ked sa do takehoto oblecenia napraska dievca objemnejsej postavy tak dovi dopo. Tie vyzeraju ako keby mali kazdu chvilu prasknut. :) Taketo extremy a obnazovanie sa mi tiez nepaci, ale ja som mala na mysli kratke sukne, nie mini, volnejsie sortky, tricka bez rukavov. Ani taketo neschvalujes? Ved aj vy muzi sa v lete obnazujete, velakrat chodite len bermudach.

Lenora

Hankaa,

dobre, dobre, keď je to pre zlú skúsenosť a chceš mať v budúcnosti rodinu, tak áno, rieš to. Najlepšie ísť k psychológovi. Veď komu to budeš do očí hovoriť, keď ti aj tak nepomôže? Jedine odborník s tým môže niečo urobiť.

Vemeno,

a čo cítiš potom pri takých ženách, ktoré sú aj v lete patrične zahalené, ako že nosia voľné, vzdušné oblečenie, ako si opísal?

Vemeno

Chalice,

dam ti malu lekciu z obliekania, ak dovolis. Ak je niekomu teplo, obzvlast zene, tak je pohodlnejsie a lepsie si dat volne polo-, alebo tristvrtove platene nohavice, ako obopnute ultrakratke nohavice, ktore zvyraznuju zadok a susku. Co sa tyka vrchneho oblecenia, tak takisto je nejaka volnejsia, priepustna bluzka lepsia, ako tesne tricko zvyraznujuce kozy, alebo gelovu podprsenku a vsetko ostatne. Ak neveris, tak sa spytaj lekarky, alebo lekara.

chalice

Vemeno reagujem na tvoje prispevky, zeny chodia polonahe lebo je im teplo. A mas pravdu mnohe to s tym odhalovanim az prehanaju co posobi vulgarne, v tom s tebou suhlasim, tiez sa mi to nepaci, ale zase chodit pri teplote 28 alebo 32°C v dlhych nohaviciach a dlhych rukavov s gombikmi pozapinanymi az ku krku je samovrazda.
A neviem, ci to myslis vazne, ale to musis byt bud riadny fesacisko alebo mas fakt fobiu, ked si myslis, ze ta chcu vsetky odhalene zeny znasilnit. Rada by som vedela, co si ty zac. Ale pobavila som sa dobre. :) Prajem ti skore uzdravenie z tohto stavu.