Dobrý deň, prosím vás je toto normálne? Čo mám robiť?
Mám 19 rokov a negatívny vzťah k mužom akoby som mala stále.
Mam za sebou jednu nepríjemnú skúsenosť, stalo sa to asi pred dvoma rokmi, ale takýto vzťah k nim som mala stále. A stále je to silnejšie a začínam mať pocit že som si úplne pokazila vzťah k mužskému pohlaviu.
Keď pozorujem mužov všetky tie ich slová, správanie a činy pôsobia na mňa chladne, násilnícky a mám s toho strach. Nechcem to tak škaredo povedať, ale prirovnávam ich k zvieratám...Zaujímam sa o nich, kým nič nepovedia a neurobia sa na nich pekne pozerá, ale len z "bezpečnej vzdialenosti".
Ako náhle cítim z ich strany záujem, náklonnosť ku mne, koniec. Strach, potím sa, trasiem sa, je mi zle od žalúdka. Hneď si to vyložím že ma berú ako sexuálny objekt, chce sa mi z toho zvracať a cítim sa ako kus mäsa. Aj keď to tak možno nemyslia, ja si to vždy tak vyložím a utekám kade ľahšie.
Momentálne nechcem riešiť žiaden vzťah. Ale pokiaľ je to nejaký vážnejší problém, chcem to začať riešiť čím skôr. Z jedného dňa na druhý sa mi môj názor nezmení, to viem, pretože som ti to už veľakrát povedala a nestalo sa. Ďakujem za odpovede.
Strach z mužov
Skus este raz psychiatra. Na rozdiel od psychologa nic nestoji, ale urcite dbaj na dobre referencie a v tvojom pripade by som volila zenu psychiatricku urcite. Musis si sama v sebe ujasnit, ze vsetci ludia nie su rovnaki, ako muzi tak aj doktori a pod a nie je uplne spravne mat voci nim predsudky a hadzat ich do jedneho vreca na zaklade negativnej skusenosti. Mas velmi nastrbenu psychiku a to urcite treba opatrne a citlivo napravit, cize by som asi zacala odbornym pristupom,ale skutocne odbornym. Dobry psychiater by ti mal popri napr. liecbe antidepresivami odporucit nejake cvicenia a pod. Mal by mat nazor, ze lieky ti len akoby pomozu otvorit branu,ale prejst cez nu na druhu stranu uz musis sama. V pripade ludi, ktori maju problem napt. so socialnou fobiou existuju stretnutia tzv.stacionar, kde sa v skupinach ucia pomalicky zvladat situacie z ktorych maju stres a strach. netreba hadzat flintu do zita, tvoj problem je riesitelny a je skvele, ze si ho uvedomujes. Vela sil a chuti! PS .skus najprv zacat sama od seba, sustred sa predovsetkym na tzv. sebalasku, potom pojde vsetko lepsie.
clovek ked chce bit
palicu si najde
hanadeka
síce neviem čo sa stalo, ale je mi to úprimne ľúto. ľudia keď chcú, dokážu byť veľmi, veľmi krutí.
Ja som sa v nich veľmi sklamala. Podobne ako aj ty, aj keď to bolo možno v úplne niečom inom. Ako som hovorila už predtým, sklamala som sa hlavne v mužoch a narozdiel od teba mám s tým stále problém zvládnuť to.
najmä ma trápi že si môžem pokaziť budúcnosť. Ale to už je o inom. Ak mám nejaký psychický blog, čo zrejme áno, môže sa to odraziť na mojom zdraví alebo psychike aj inak, horšie.
Zatiaľ však stále verím...
nie si na tom az tak zle
zo mna si spravili kruty zart v podobe cierneho humoru,som inteligentna,ale zial skrata
viem to a vedia to aj oni
zial zahrali si krutu hru ,aj ked som uz mala 35 a pridali sa aj inteligentne a vzdelane zeny,nechapem ako s tym mohli suhlasit
dost ma na verejnosti zosmiesnili a ponizili ako to v tom case len slo
hlavne ze viem,pokial mozem ist a poznam uz svoje hranice pokial idem a dalej uz nejdem kvoli svojmu bezpeciu
ludia su krute bestie a vedia ublizit prave vtedy ked si zoslabnuta a unavena a vedia,ze uveris lahko,bo si zranitelna
ale ked sa poucis tak pochopis,ze tvoje bezpecie je na prvom mieste
musis si urcit priority,co je dolezitejsie
vztah a ci iba ty ako clovek
Inak neviete mi poradiť nejakého psychológa? Aj to stojí peniaze a rátam že to nebude len jedno sedenie...nech to má aj význam. A odhodlanie hlavne...
Pravdu povediac sa psychológom vyhýbam ako sa len dá. Potrebovala som počuť aj názor niekoho iného, kto by mi to potvrdil alebo zas naopak, zrejme by som mala urobiť ten krok a ísť do toho. Len si to neviem celé predstaviť. Ale asi mi nič iné nezostáva.
no ked so mnou nechce nic riesit, tak ti mi vobec nevadia, to je ako zena alebo brat, chapes. ale ti, ktorym sa lubim, tak s tymi mam problem. a nemam az take ze vracat z nich, to zas nie, ale vobec sa s nimi necitim komfortne a obcas (ale to je uz taky extrem, nie je to vzdy a pri kazdom) je mi az uplne zle z neho (ako to hnusne vyznelo), ze nech sa ma neopovazi ani dotknut. ale podla mna to ja nemam az take ako ty a skor uz vekom to nejak prirodzene spracuvam, uz to nie je az take ako bolo, ale ktovie.
ps: ja som ale inak chodila k psychiatrovi ale to mi prilis nepomohlo, aj tak len pilule do mna tlacil, tak som ich vysadila a musim sa nejak sama s tym popasovat. ale psycholog by v tvojom pripade mal byt podla mna cim skor, lebo to uz u teba je riadna fobia
Hanka
je mi to uprimne luto, take nieco si neviem ani len predstavit, ano, to uz nie je normalne, treba to liecit
co s tym
Ahoj, podobne ako ty, ani ja som to najprv neriešila, pretože som si myslela že je to normálne, že to raz prejde. Pravda je však taká, že mám pocit akoby to bolo čím ďalej horšie a vo väčšom množstve ten strach. Tak som si povedala DOSŤ takto to ďalej nejde. Často som si to hovorila. Ale prednedávnom tam bola naozaj šanca na vzťah a ja som zasa nevedela prekonať samú seba, úplne ma ovládol strach a zrejme všetko pokazil. Preto ma to teraz trápi a už to chcem nejako riešiť kým nebude neskoro. Toto už proste nie je normálne, veľa krát sa mi stalo podobne ako aj tebe, že v prítomnosti muža som sa totálne strápnila tým, že som bola v neuveriteľnom napätí a strese a pri tom nič so mnou nechcel riešiť, čo je ešte horšie. A to už ani nehovorím keď má nejaký záujem, ja sa normálne fyzicky roztrasiem. Stalo sa že som zvracala. Viem že to znie neuveriteľne. Nájde sa však pár mužov na ktorých mám "imunitu" a je mi s nimi fajn. To je môj otec, brat a pár členov rodiny. Tým to končí.
Co s tym
pocitam, ze v kazdej zene je viac menej zakodovana tuzba byt matkou ktora by mala prekryt nejake neprijemne skusenosti v detskom veku, ale ak je to az take zle, ze v pritomnosti muza, ktory prejavi o Teba zaujem a ktory je jemny a nie obycajny suknickar a Ty napriek tomu nedokazes sa odblokovat, dokonca niekedy citis pritom dokonca fyzicku boles, tento stav sama nezvladnes a ak tuzis po laske, chces byt matkou a nechces byt sama, potom psycholog je nutny
