Po strednej škole sa mi kompletne prevrátil život hore nohami

Dobrý deň. Už mám rok po strednej škole. Na strednej škole sme boli perfektný kolektív, skvelé sme si rozumeli, zažili sme množstvo vecí. Už je rok po strednej a neubehne ani jeden deň, aby som nemyslela na moju strednú. Každú možnú chvíľu myslím na moju bývalú triedu na strednej. Na vysokej škole je presne všetko naopak, naprd kolektív, učenie ma nebaví, preto aj odchádzam s tej školy a idem na inú. Bojím sa, že to tam bude ako na VŠ na ktorej som bola tento rok. Celé zlé. Som už unavená z toho, že myslím stále na strednú, áno stretávame sa často aj teraz, ale ja trpím tým, že s nimi nemožem byť každý deň ako predtým, strašne som sa na tu triedu uplna a neviem ako z tohto kolotoča von, už som sa snažila aj s nimi nestretnuť istí čas, len kvoli spomienkám, ale nič nepomohlo. A ešte k tomu sa začínajú styky medzi nami trochu rozpadávať, predsa len každý už ide inou cestou, toto dlho trvalo kým som si to uvedomila, ale už som si to uvedomila a už som sa s tým aj zmierila, ale stále nedokážem prestať myslieť. Problém je, že sú hlboko v mojom srdci, naozaj pre mna bola stredná raj, na našej škole nebola ani jedna taká trieda ako my. My sme mali naozaj dobre vzťahy, každý s každým, aj ked sem tam sa vyskytla nejaka menšia výmena názorov. Boli sme jednoducho kolektív, jeden za všetkých a všetci za jedného. V jednote je sila! Presne sa to na nás hodila a ja teraz si neviem poradiť zo životom. Neviem čo ďalej, je mi veľmi smutno a nič ma nebaví aj keď som sa snažila už nejako zamestnať, aby som stále na nich nemyslela, ale nejde to. Proste ja už ráno niekedy vstávam, lebo musím, nie preto, že by som mala chuť. Prosím poraďte mi. Vopred ďakujem za odpoved.