oklamal ma priatel po roku vztahu, bol v jednom bare a tam sa zoznamil s casnickou s ktorou flirtoval, vymenili si kontakt a bohuzial som sa to dozvedela az od nej ked som jej napisala ( zenska intuicia nesklame) dovtedy som bola pre neho stihacka ktora ho nepravom podozrieva a neveri mu, ze mi povedal pravdu ked tvrdil, ze nevie kto to je, ze ju nepozna. Teraz ked som sa to dozvedela takouto cestou doprosuje sa mi ,neda mi pokoj , che to stale vysvetlovat riesit, chce sa stretnut, vyplakava, jeho argument bol vraj o nic neslo ze sa hneval na mna, vraj si robil iba sranu z nej,vraj spravil chybu a chce ju napravit atd.. no neviem si prestavit ci by o nic neslo keby som sa to nedozvedela...ja som povedala dost.. ale mam pocit, ze on mi neda pokoj, ze ma bude prosit dovtedy az kym nedosiahne svoje, kym mu nepoviem- dobre skusme to znova.... ja si to ale neviem predstavit, stale nad tym rozmyslam.. paradox je ten, ze ja som mu nemala nikdy dovod neverit, je pravda, ze niekedy som sa raznejsie opytala ci je to co mi hovori tak, ale jeho sa to vzdy dotklo...stale mam v halve myslienky ci to bolo naozaj len tak , alebo by to pokracovalo za mojim chrbtom...to dievca neberiem ako nejaku konkurentku ale aj tak som sklamana... preco ma oklamal?
ako sa mam v takejto situacii zachovat.... poslat ho k vode? dat mu nejaku lekciu? neviem sa k nemu teraz spravat milo, som otravena a sklamana- je to ten typ od ktoreho by som to necakala :( neviem co si mam mysliet, ci si fakt potreboval len posteklit svoje ego alebo to myslel naozaj vazne, je mi z toho dost nanic.
