Už dlho som premyslala, ci sa na nejakom fore podelit s ludmi o moj problem. Nakoniec som sa rozhodla predsalen to skusit, neviem ci cakam rady, pomoc, skusenosti...ale aj nazory na tuto situaciu by mi asi velmi pomohli, pretoze uz neviem ako dalej. Problem je velmi komplikovany, zdlhavy a neviem ci sa mi ho podari spravne popisat, no napisem vsetko co sa bude dat.
Zacnem asi tym, ze mam vlastne malo rokov na to aby som vedela ako vztahy naozaj funguju, mam 22...a trapi ma velka nerozhodnost, neviem sa vlastne rozhodnut co dalej. Mam za sebou takmer 6 rokov trvajuci vztah, rozisli sme sa len pred par tyzdnami a asi som to cele pokaslala ja. No zacnem asi odzaciatku.
Moj vztah bol v podstate normalny, mozno az napriemerny, rozumeli sme si, vedeli sme sa vzdy porozpravat, hadali sme sa iba pre hluposti (vacsinou pre moju naladovost)..bol to nas prvy normalny vztah. Minuly rok v lete to zacalo trochu skripat, nudila som sa doma, on chodil do roboty a prakticky nebol schopny nikdy so mnou niekam zajst z vlastnej iniciativy, boli sme stale u nas, jemu to nevadilo, no mne uz to slo na nervy...asi nic vazne, preslo to..ked som odisla do skoly do ineho mesta. V oktobri sa vlastne zacala naozajstna skuska ohnom..ktoru som nezvladla. Je to nadlho..ale zapacil sa mi niekto iny. Asi to mnohi odsudia, ani by som sa necudovala, no nie som typ, ktory by vyhladaval niekoho ineho za kazdu cenu, skor naopak, nikdy som si nikoho nevsimala..no stalo sa, toto nebolo ako ked sa vam iba niekto paci, takych moze byt vela..bolo to proste ine, velmi ma pritahoval a pomaly som prestala mat zaujem o toho mojho priatela...fyzicky ma uz tak nepritahoval, ani neviem preco, takmer z nicoho nic. Postupne sa to vsetko dozvedel, trvalo to asi tristvrte roka co sme este spolu boli, no uz to nefungovalo..rozchod sa blizil a ja som ani nevedela ci je mi to jedno alebo nie, moj nazor sa menil snad zo dna na den...uz ho nebavil polovicny vztah tak to skoncil...vlastne sa tomu ani necudujem, kto by v takom vztahu vydrzal...
teraz mi to zas nejak dochadza vsetko, nie sme spolu a velmi mi chyba, mam pocit ze bez neho neviem zit..ze to takto dalej uz nezvladnem, no bojim sa ze sa vsetko zas vrati a po fyzickej stranke to nebude ono
pravdaze vsetko je napisane v kratkosti..toto je hlavna podstata, ktora ma trapi, neviem sa rozhodnut co dalej..viem ze to nikto za mna nemoze rozhodnut, no vlastne mi nikto ani nema velmi poradit, budem vdacna aj za vlastne skusenosti
Jedneho lubim, druhy ma pritahuje
hej hej a presne ..takto som vedela ze to skonci, ze nebudem mat ani jedno :D chcela by som to aj riesit ved, len to je to, ze neviem ci sa to nestane zas ..najlepsie na tom je ze ten do koho som sa zahladela o nicom ani netusi
Takze ludkovia ludia musia mat spolocnu rec neustale o tom istom kvakat nesmie byt tam ze niekoho to omrza povaha experimenty vela je toho a ak sa nieco dojebalo vo vztahu tak to nema vyznam skladat nazad pre nieco sa to muselo roztrhnut takze kvakanica a hlavne to pochopenie vo vzatahu musi byt viac plusou ako minusou ak je tam vela zleho a mysliet si ze sa to da neda ak sa to neda dlhsie neda sa tam treba zapojit rozum nie dufanie dufanie nepomoze musi riesit inak si moze ist piskat a clovek ked si uz prejde vztahom tak uz vie co ma a co nema robit a ak zacat vztah nehrnut sa rychlo dotoho lebo sa neprekuknu obaja a je to v riti na ten efekt dava vela ludi ale chce sa to dlho stretavat tam sa zisti ci zalezi sa len dlho stretavat a hlavne dlho ide o to ze vzdy treba kukat po tej lepsej stranke a stale hladat dobre riesenia dufanie nepomoze ani nahodou nehrnut sa a zisti sa jasne takto si nemusite tolko hlavu plieskat o mur lebo triezva hlava lepsie rozmysla ako opita
Ten nadpis platí presne na mňa, až som sa zľakla, že to niekto za mňa napísal
jedného milujem, druhý ma priťahuje
obidvaja to vedia , a v obidvoch prípadoch je z toho hovno :DDD
dakujem za oba nazory..v podstate kazdy moze mat v niecom pravdu, problemom je ze sama neviem co chcem..neviem ake riesenie by bolo najlepsie, hadam snad len pockat a casom sa to nejak vyvinie, no stale sa trapim a snazim sa stale najst si nejake aktivity, nemysliet tak na to, sama asi na nic aj tak nepridem...moje nazory sa menia zo dna na den doslova. Keby to tak bolo tyzden, tak sa to asi da este pochopit no ja sa takto neviem rozhodnut uz dobre dlho.
niekedy si myslim, ze by sa oplatilo este zachranit vztah a urobit pre to vsetko co sa da, niekedy si myslim, ze to uz nema vyznam...
Poda mna tvoj stary vztah, je minulost. To ze ti za nim je teraz smutno, je normalne. A casto je to tak: ty odo mna, ja k tebe.
Ci budes s tym co sa ti paci teraz, alebo za nejaky cas s dalsim, je jedno.
Stary vztah je prechodeny, nieco ti dal, uz si ina ako ked ste zacali, za cas budes s niekym inym.
Tolko moj neromanticky ale triezvy nazor.
mala som podobny problem. dokonca dva krat za mojich mladších čias, kedy ten vzťah nebol až taky važny, ale vždy som si vybrala toho nespravneho a všetko som spravila naopak..
a 6 ročny vzťah to už je pekna doba a asi ťa to začalo trošku nudiť, do vašho vzťahu prišiel stereotyp.. ale to prichádza do väčšiny vzťahov. uvedomite si, že sa navzajom už priliš poznate, že vas už nečaka žiadne prekvapenie, zmeny a podobne.. myslim, že týmto obdobím si prejde takmer každy vzťah a otázne je, či tuto menšiu krizu ustanete, posuniete sa dalej, posuniete vaše hranice alebo či to skonči neverou, rozchodom.. do tvojho života vstupil dalši muž, možno si chcela zažiť menšie dobrodružstvo, či podobne.. a ked ťa to omrzelo, postupne si prichadzala na to, že ti začína chybať ten tvoj stary zabehnutý vzťah, začala si sa obviňovať, všetko ti prišlo luto.. (moj pripad pred niekolkymi rokmi)
ty sama musiš vedieť čo vlastne chceš a koho chceš :) ak o ten stary vzťah stojiš, tak skus zabojovať, ospravedlniť sa a hlavne si to vysvetlite. možno to nakoniec dopadne dobre. skuste prist na nejaku dohodu, ty pišeš že chceš chodiť von, on chce byť len doma - spravte kompromis a nejako sa dohodnite :)
a ak ostanete spolu, samozrejme že ta trhliana tam ostane.. ale možno časom sa na to zabudne, odpustite si.. musite sa snažiť obaja. prajem vela šťastia a bud silna :)) a bojuj o svoju lasku :)
