Nevera a druhá šanca

Ahojte. Mám 21 a s priateľom chodíme spolu už vyše roka, veľmi ho ľúbim, myslím (kedysi som bola o tom presvedčená, teraz mám už naozaj pochybnosti), že aj on mňa, robí pre mňa veľa, jeho silnou stránkou sú rôzne maličkosti v prejave, ktorými dáva najavo, že ma má rád (sám od seba uprace aj miesto mňa, hoci ho o to ani neprosím, ked ho o niečo poprosím, tak to pre mňa urobí, jednoducho mnoho vecí aj úplných blbostí urobí pre mňa sám od seba. Možno si poviete, že je to normálne,veď spolu chodíme a zaľúbený muž robí bežne takéto veci pre svoju priateľku, no vzhľadom na to, že doma na to nikdy naučený nebol, ani nemali ktovieako vrelé vzťahy, ma to väčšinou prekvapuje a čakala by som skôr, že bude čakať, že všetko spravím len ja a on sa priživí).
Problém je však v tom, že sme mali taký... konflikt (?) a to, že sa nedokáže odpútať od porna a masturbácie. Keď som s ním začala chodiť, nevedela som o tom, až po 3/4 roku som na to prišla. Položilo ma to, ale nakoniec som sa rozhodla dať mu ešte šancu, s tým, že s tým niečo urobí. Viem, že mu to bolo ľúto, a že by sa toho chcel zbaviť, snažil sa aj predtým už a takisto viem, aké to je ťažké. Sľúbil mi, že prestane a ak sa mu to nepodarí, oznámi mi to a zrejme skončíme. Prešli 4 mesiace a samozrejme, podozrenie a rana po tom vo mne zostala. Párkrát som sa ho pýtala ako na tom je a vždy mi povedal, že dobre. Verila som mu, uspokojila som sa s tým, nikdy na ňom nebolo nijako vidno, že by mal takýto problém, pokladala som ho za úplne normálneho chlapa. V poslednom čase mi ale ženská intuícia začala našepkávať, že niečo v poriadku nie je. Takže som sa spýtala, najprv zatĺkal, že sa nič nestalo, že to len ja mu neverím, ale potom sa priznal, že raz to nevydržal a nechcel mi to povedať, lebo sa bál, bol zúfalý, že ma stratí. Šokovalo ma ako mi dokázal do očí klamať, surovo.
Odvtedy máme pauzu, rozmýšľam čo urobiť. Viem, že ho stále ľúbim, ale to mi je momentálne asi prd platné. On ma odvtedy veľakrát prosil o odpustenie, mne je pri tej predstave toho celého na zvracanie. Neviem, ako sa rozhodnúť, či ešte dať šancu, keď mám pocit, že si moje šance neváži a nechcem ani pomyslieť, že mu dám ďalšiu šancu a on to spraví znovu. Nikde nemám istotu, že mi to povie, keď aj teraz to zatajil. A keby to aj spravil, aj teraz keď to urobil, prečo mi to nepovedal? Keby bol úprimný, skôr by som dokázala mu možno odpustiť, ale on ešte aj klamal a rovno do očí. Napriek tomu ho ľúbim a potrebujem. Povedzte mi, poraďte mi, prosím, čo mám robiť??? :( Pravdepodobne, že to treba ukončiť...