Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Ako s nou dalej?

Príspevok v téme: Ako s nou dalej?
andrej66

Ahojte, mam 31 a priatelka 21, sme spolu rok a pol. Ale v poslednej dobe k nej skoro uz nic necitim, mam ju rad, nechcem jej ublizit, ale nechyba mi, nemam potrebu s nou travit svoj volny cas, jednoducho neviem co sa stalo. Ziadna ina zena v tom nie je, jednoducho to zo mna nejako vyprchalo. Pritom je to krasne mlade dievca, brigaduje, je druhacka na vyske, ale je velmi citovo a emocionalne zalozena. Stale vyzaduje aby som jej hovoril ako ju lubim ako budeme mat deti a taketo romanticke reci, skoro nonstop, pokazde ked spolu volame, co je skoro 3x za den, ked to nepoviem, tak je z toho smutna, urazena a tak. Musim ju stale objimat a jednoducho stale prejavovat lasku a mne to uz s prepacenim tak lezie na nervy, ze jednoducho pravdepodobne kvoli tomuto uz neviem ako dalej. Kvoli kazdej malickosti je umrncana, rozplace sa a mna to fakt ze irituje. Uz neviem kolkokrat som jej vysvetloval, ze nech je trosku silnejsia, sebavedomejsia, ale tak ona je taka povaha, ona len povie, ze je proste velmi citliva a nemoze za to a ja sa nemozem za to na nu hnevat, ze kvoli vsetkemu place. Ja to chapem, navyse ma velmi choru mamu uz od jej detstva a vychovaval ju prakticky otec a preto vyzaduje tolko lasky, potrebuje byt velmi milovana. Potom mojich kamaratov nemusi, predsa len vsetci maju uz 31 a viac a nema rada, ked s nimi raz za cas idem von, hned si mysli, ze ju podvadzam a neviem co s nimi robim, pritom neverny som jej nebol nikdy a ani sa vlastne so ziadnymi inymi zenami nestretavam a ked uz aj idem von, tak mi aj 3x vola a musim sa s nou rozpravat, ked to nerobim, tak je zase oduta a tak, je velmi ziarliva. Je dost tvrdohlava a musi byt po jej a ja zase som tiez povaha, ze si nenecham s*at na hlavu a potom sa hadame. Na to, ze je o desat rokov mladsia, si ku mne dost dovoluje. Ja mam svoj byt a uz je u mna skoro nastahovana, ma kluce a prespava tam. Ale par dni dozadu som uz vybuchol, pobalil ju, zobral od nej kluce, veci jej odviezol, ale ked som od nej odchadzal, tak neskutocne plakala, ze miluje len mna, ze bezo mna nedokaze zit, ze chce len mna a tak, nevladala od placu pomaly dychat a ja som jej povedal, ze dobre, uvidime co a ako, porozpravali sme sa, povedal som jej, ze si to chcem cele premysliet, to bolo v pondelok a ze v piatok jej dam vediet ako si to predstavujem, ze vsetko islo velmi rychlo, ze skoro zacala u mna prespavat a tak, ze chcem aby sme to obmedzili a tak, vtedy ale po tom ukrutnom placi by suhlasila so vsetkym, tak povedala, ze dobre. Ale v utorok uz bola na tom lepsie a uz sme spolu volali a uz zacala vyjednavat, ze toto a hento chce mat u mna a dnes mi volala, ze chce u mna prespat a aj zajtra a aj v piatok, lebo tu brugadu ma kusok od mojho bytu a je jej to lepsie ako chodit domov a naspat. Samozrejme ja vobec nemam naladu a chut na to, aby u mna zase spala. Ako som pisal, proste mi prestala chybat, aj ked viem, ze je to dobre dievca, uprimne ma miluje, povedal by som, ze az prehnane, ale moje city sa zmenili a nemam odvahu ju fakt nechat tak a neviem co mam robit. Ked ju opustim zase bude neskutocne plakat a ja si to po case mozno budem vycitat, neviem, ale momentalne ja nemam potrebu byt s nou. Ako by ste riesili takuto situaciu? Dakujem!

lilyianka

musíte si obaja určiť hranice a hlavne robiť kompromisy, bez toho to nejde ... inak súhlasím s isabell, že Hak vie so ženou riadne zamávať ... tiež poznám prípad, kedy moja kamoška pri braní antikoncepcie bola neskutočne precitlivelá, nervózna, zlá, stále sa s priateľom hádala a všetko si moc brala .. keď ju vysadila, vrátila sa do normálu a bola to zase ona ....
andrej ale z teba mám pocit, že sa bojíš akoby viazať ... vieš tvoja priateľka je síce aká je, jasné, má chyby, ale prečo ju teda nepresvedčíš tým, že ju raz zoberieš na to posedenie s kamošmi, že ju nepodvádzaš a že vediete klasické (pre nás nudné) chlapské reči? ja som to od svojho priateľa nežiadala, ale aj on chodil často na pivo a mne sa málo venoval a raz sa mi podarilo byť s nimi vonku, aj keď ja som nechela, ale presvedčili ma a takú nudu som už dlho nezažila ..preto ak tam nemá byť aj nejaká priateľka jeho kamoša, ani nejdem ak sú tam samí chlapi ..predsa len sa musia porozprávať, ak oja s babami :)) ver, že potom by ti už tak nevyvolávala a nežiarlila a nemyslela si, že ju podvádzaš ... k tomu bývaniu, musím dať za pravdu jej, čo budeš robiť, ak budeš s niekým žiť? to už tú svoju slobodu a kľud mať nebudeš, nebodaj, ak ešte prídu deti ... chápem, že potrebuješ svoj pokoj na oddych a keď je tam ona, nemáš ho, ale tiež sa treba o tom porozprávať a verím, že ak jej to rozumne vysvetlíš, žiadne scény z jej strany by nemali nasledovať a mala by to pochopiť :)) i keď napr. ja som s priateľom začala bývať skoro hneď ako sme sa spoznali, on tiež dochádza cca tak ako ty každý deň a keď príde domov, je rád, že som tam ja a "čakám" ho ... je mu smutno, ak musí spať mimo domu a sme pár dní od seba ... podľa mňa ty nie si presvedčený, že táto priateľka je pre teba tá pravá a ak by bola, s týmito vecami by si problém nemal ... a postupom času bude mať u teba zase viacej vecí, bude ti ich tam postupne pomaličky nenápadne nosiť :))

isabella

ahoj andrej, napisem ti svoju skusenost, je trocha ina ako nazory tu vsetkych nizsie...
s manzelom sme sa dali dokopy, skvele sme si rozumeli, vsetko ok... az sa nam narodila dcerka a kedze som hned dalsie nechcela, zacala som brat antikoncepciu... zrazu mi zacalo prepinat a to podobnym stylom ako tvojej priatelke... manzel ma nespoznaval, robila som mu sceny dost podobneho typu ako ona tebe, napriek tomu, ze som 100% vedela, ze ma nikdy nepodviedol a zrejme ani tak skoro nepodvedie... no proste hrabalo mi... zacali sme sa viacej hadat a nebolo to veru jednoduche, sama som svoje reakcie nechapala ked som nad nimi spatne rozmyslala a on nechapal preco som sa tak zmenila... ked uz on odisiel pracovat do zahranicia a pre mna sa to stalo psychicky absolutne neunosne, ze je niekolko tyzdnov v kuse prec, tak to vyvrcholilo ked sa po 6 tyzdnoch vratil... vtedy to bolo treba bud vyriesit, alebo sa rozist, bola som z toho sama velmi nestastna, tak som aj ja patrala po pricine, lebo som nikdy take sklony predtym nepocitovala a vzdy som sa povazovala skor za vyrovnanejsiu osobnost... tak som patrala po tom, co sa to so mnou deje, nejako som sa dopatrala k informaciam, ze antikoncepcia moze zle vplyvat na psychiku, tak to bola prva vec, ktorej som sa chytila a povedala som si, ze to skusit musim... vysadila som a zrazu som bola iny clovek... cakala ma prva zatazkavacia skuska, kedy manzel zasa odisiel na dva mesiace do zahranicia a zrazu som aj to daleko lepsie znasala, vztah sa nam dostal do normalu a velmi rychlo do starych dobrych kolaji a v sucasnosti mame rovnako skvely vztah, alebo by som povedala, ze este lepsi nez na zaciatku a ja dnes viem, ze umele hormony ma skoro stali manzelstvo a uz ich do seba nikdy pchat nemienim, radsej budem riskovat nezelane tehotenstvo... no a od tej doby mame uz aj druhe dieta, vsetko klape skvele a ja sa snazim toto rozpravat kazdemu, komu sa objavuju vo vztahu nevysvetlitelne problemy, lebo hormonalna antikoncepcia je dnes ohromne popularna a manzelovej ex z nej tiez obcas prepinalo, ked jej nesadla a tiez bola nenormalne ziarliva(moznoze tiez kvoli tomu)...
ak teda ona berie hormonalnu antikoncepciu, tak to skus s nou prebrat, ak nie, tak cele moje vykecanie sa mozes hodit za hlavu, lebo v tom pripade to s tym naozaj nesuvisi a ona to v hlavicke v poriadku nema...
btw, na to, ze je o 10r mladsia... partneri si maju byt rovni bez ohladu na vekovy rozdiel, to je mozno trocha chybny pristup aj z tvojej strany... dalsia vec, to prespavanie, to tiez nie je celkom len jej vina, to ste si mali urcit hranice na zaciatku, ale myslim si, ze keby bola vyrovnanejsia, tak by ti nevadilo keby aj spolu byvate uplne normalne... no a ti kamarati... ty chces chodit s kamaratmi von sam, alebo ona tvojich kamaratov nema rada a preto chodis sam? ak to nie je kvoli nej, tak ju aj sem tam zober s vami, nech sa aj ona odreaguje, spozna novych ludi... posobi z toho co pises rozhodne nevyrovnane a labilne, otazka je len aku to ma pricinu...
ale nech uz by to malo pricinu akukolvek, tak az citis, ze tam laska nadobro vyprchala, tak to nechaj tak a rozid sa s nou, naco s nou budes, ked nie je sanca, ze by si ju znova miloval...
mozno by aj pre nu bolo lepsie zacat novy vztah s cistym stitom a nie napravat taketo chyby vo vasom vztahu, predsalen nemate deti, ani spolocny majetok, ani nie ste manzelia, ale rozhodne by sa z toho mala poucit...

andrej66

Dakujem vsetkym za prispevky, da sa povedat, ze vsetci mate pravdu. Skusil som rozhovor, slubila mi, ze kamaratov zacne tolerovat a ked budem s nimi, tak mi nebude stale vyvolavat, ze sa bude snazit spravit nieco aj s tym placom a nebude sa spravat ako umrcane decko. Veci bude mat u mna len najnutnejsie. Tak sam neviem, tiez sa zamyslam nad tym, ze ja si myslim ako ma strasne miluje, ale tak mozno to je len nejaka zavislost na mne, sam uz neviem, co si mam o tom mysliet, som z toho zmateny. Tento piatok u mna prespi a v sobotu nieco vymyslime a uz teraz viem, ze bude chciet byt u mna do nedele a uz teraz neviem ako by som jej mal povedat, ze v sobotu vecer chcem aby isla domov, to zase bude z toho hotova, ach jaj, ked uz vyse roka to bolo tak, ze spavala u mna ako chcela, tak asi tazko toto zmenim lebo tuto zmenu ona hned urcite vyhodnoti tak, ze uz ju ani nelubim a nechcem s nou byt, zrelsia a vyspelejsia zena by to pochopila, ze clovek niekedy potrebuje byt aj sam, navyse ked kazdy den cestujem za pracou vyse 80km tam a spat a niekedy som fakt ze unaveny a chcem byt chvilu sam, potom si zase hovorim, ze ked mozno raz budem mat rodinu, tak nejake ze byt sam ani neprichadza do uvahy, s tym mi ona stale argumentuje, ale tak zatial rodinu nemam, tak kedy si mam uzit trochu volnosti, ked nie teraz. Tak uvidim ako to bude pokracovat, ked sa to po chvili vrati do starych kolaji, tak uz nebudem vahat a ukoncim to, nemame deti, nie sme v manzelskom zvazku, cize nic hrozne sa nestane, len uz teraz akosi citim, ze jej povaha sa asi len tak nezmeni a len sa to snazim vsemozne polepit.

xxy

je labilna a zavisla na tebe, zrejme slaba osobnost. podla mna to s vekom nesuvisi, proste je taka povaha, existovat s takym clovekom je velmi unavujuce, je s tym iba starost a pritaz. ty vyzeras celkom normalne, tak jej to nejak opatrne povedz alebo ju nejak pomaly vysankuj zo svojho zivota, nech si zily nepodreze, u takychto ludi si clovek nikdy nemoze byt isty. ale ze si k tebe vela dovoluje :D no tak vies, ked ju uz raz pretahujes, tak ti onikat asi nebude, hm.

ebi777

toto je typický príklad toho, že vekový rozdiel je problém :D

keby bola emocionálne stabilnejšia,, tak by ten vekový rozdiel nevadil

ale v tomto prípade áno

môj názor: ja keby som bola v tvojom mieste, rozišla by som sa s ňou

Emily opat

Normalne sa s nou rozid. Vsak snad nebudes s niekym len preto, aby neplakal.

A tato veta: "Na to, ze je o desat rokov mladsia, si ku mne dost dovoluje" ma dost pobavila. Hodi sa mi skor na mladsieho surodenca a nie priatelku

Maoam

nevyzreta, labilna osobnost, budes mat s nou same problemy, i ked vela z toho, co robi je pochopitelne vzhladom na okolnosti, ALE je toho moc a citovo ta vydiera a to je NO-GO

v tomto veku je desatrocny vekovy rozdiel velmi citelny, zvlast ak si ty uplne iny typ, silnejsi, nezavislejsi

hladaj dalej

Karloss

No máš to ťažké skús to ako lily píše. Rozchod pri takýchto vzťahoch je ale ťažký tieto dievčata môžu byť psychicky nestabilné pri rozchode. Kamarát mal podobnú priateľku bol tam 6 ročný rozdiel a tiež sa takto správala potom sa s nou rozišiel a ona bola psychicky na dne vyhrážala sa samovraždou potom jej dal ale šancu znova povedal jej čo mu vadilo na vzťahu a ak chce to skúsiť znova musí sa zmeniť. Teraz prešlo cca 4-5 rokov a bývajú spolu sú šťastný i ked stále je trochu žiarlivá ale zmenila sa i ked nie moc ale snaží sa a funguje im to.

elvistheking

no, je proste ešte nevyspelá a tebe to ide na nervy. Nečudujem sa ti. Máš dve možnosti: akceptovať stav, alebo podstúpiť tortúru plaču a vydierania a nechať ju tak. Ani jedno nie je lákavé, ale žiadny kompromis neexistuje. Ak, tak len na určitú obmedzenú dobu