Ako s nou dalej?

Ahojte, mam 31 a priatelka 21, sme spolu rok a pol. Ale v poslednej dobe k nej skoro uz nic necitim, mam ju rad, nechcem jej ublizit, ale nechyba mi, nemam potrebu s nou travit svoj volny cas, jednoducho neviem co sa stalo. Ziadna ina zena v tom nie je, jednoducho to zo mna nejako vyprchalo. Pritom je to krasne mlade dievca, brigaduje, je druhacka na vyske, ale je velmi citovo a emocionalne zalozena. Stale vyzaduje aby som jej hovoril ako ju lubim ako budeme mat deti a taketo romanticke reci, skoro nonstop, pokazde ked spolu volame, co je skoro 3x za den, ked to nepoviem, tak je z toho smutna, urazena a tak. Musim ju stale objimat a jednoducho stale prejavovat lasku a mne to uz s prepacenim tak lezie na nervy, ze jednoducho pravdepodobne kvoli tomuto uz neviem ako dalej. Kvoli kazdej malickosti je umrncana, rozplace sa a mna to fakt ze irituje. Uz neviem kolkokrat som jej vysvetloval, ze nech je trosku silnejsia, sebavedomejsia, ale tak ona je taka povaha, ona len povie, ze je proste velmi citliva a nemoze za to a ja sa nemozem za to na nu hnevat, ze kvoli vsetkemu place. Ja to chapem, navyse ma velmi choru mamu uz od jej detstva a vychovaval ju prakticky otec a preto vyzaduje tolko lasky, potrebuje byt velmi milovana. Potom mojich kamaratov nemusi, predsa len vsetci maju uz 31 a viac a nema rada, ked s nimi raz za cas idem von, hned si mysli, ze ju podvadzam a neviem co s nimi robim, pritom neverny som jej nebol nikdy a ani sa vlastne so ziadnymi inymi zenami nestretavam a ked uz aj idem von, tak mi aj 3x vola a musim sa s nou rozpravat, ked to nerobim, tak je zase oduta a tak, je velmi ziarliva. Je dost tvrdohlava a musi byt po jej a ja zase som tiez povaha, ze si nenecham s*at na hlavu a potom sa hadame. Na to, ze je o desat rokov mladsia, si ku mne dost dovoluje. Ja mam svoj byt a uz je u mna skoro nastahovana, ma kluce a prespava tam. Ale par dni dozadu som uz vybuchol, pobalil ju, zobral od nej kluce, veci jej odviezol, ale ked som od nej odchadzal, tak neskutocne plakala, ze miluje len mna, ze bezo mna nedokaze zit, ze chce len mna a tak, nevladala od placu pomaly dychat a ja som jej povedal, ze dobre, uvidime co a ako, porozpravali sme sa, povedal som jej, ze si to chcem cele premysliet, to bolo v pondelok a ze v piatok jej dam vediet ako si to predstavujem, ze vsetko islo velmi rychlo, ze skoro zacala u mna prespavat a tak, ze chcem aby sme to obmedzili a tak, vtedy ale po tom ukrutnom placi by suhlasila so vsetkym, tak povedala, ze dobre. Ale v utorok uz bola na tom lepsie a uz sme spolu volali a uz zacala vyjednavat, ze toto a hento chce mat u mna a dnes mi volala, ze chce u mna prespat a aj zajtra a aj v piatok, lebo tu brugadu ma kusok od mojho bytu a je jej to lepsie ako chodit domov a naspat. Samozrejme ja vobec nemam naladu a chut na to, aby u mna zase spala. Ako som pisal, proste mi prestala chybat, aj ked viem, ze je to dobre dievca, uprimne ma miluje, povedal by som, ze az prehnane, ale moje city sa zmenili a nemam odvahu ju fakt nechat tak a neviem co mam robit. Ked ju opustim zase bude neskutocne plakat a ja si to po case mozno budem vycitat, neviem, ale momentalne ja nemam potrebu byt s nou. Ako by ste riesili takuto situaciu? Dakujem!