Poznám jedno dievča, s ktorým mi je neskutočne dobre, máme kopu siných zážitkov a je pre mňa veľmi dôležitá. Tak mi napadlo pokúsiť sa posunúť náš vzťah o niečo vyššie. Zo začiatku to odmietala, proste vždy, keď som sa snažil dať najavo že ju beriem ako niečo viac (slovne, fyzicky) začala byť strašne strohá, zmenilo sa jej správanie a jasne odmietla, zo slovami že sa necíti na vzťah (inak má 19r). Tak som jej dal čas, prestal som s tým a po čase skúsil znova. Odvtedy sa náš vzťah zase o niečo posunul a viac sme si dôverovali, trávime spolu veľa času a postupne prišiel aj ten bozk. Ale hneď potom mi povedala, nech na to radšej zabudneme. Nechápal som prečo to robí, tak som sa jej spýtal, či sa jej nepáčim (fyzicky), vraj to tým nie je, vraj je to ňou samotnou a že sa preto nemám trápiť. Odvtedy to bolo na kolíske, raz akoby sme tvorili pár, inokedy sme zas boli \"len\" priatelia. Nevedel som na čom som. Strašne som to chcel zistiť až som sa nedávno dozvedel, že bola zneužitá. Povedala mi to sama. Strašné zistenie pre mňa, ešte dlho bude trvať kým to strávim. A teraz otázka pre vás. Ako sa k nej správať, ako k nej pristupovať, čo robiť, aby som sa jej totálne nezhnusil, ako riešiť vzťah? Ako jej vlastne pomôcť? Samozrejme už sme sa o tom rozprávali, ale ja jej chcem ukázať, aký môže byť pekný vzťah dvoch ludi ale som v bezradnej situacii.a neviem sa pohnut dalej. srdečne ďakujem za rady.
Strašné zistenie
ach, dievcence, zazili ste si kazda svoje, aj jedulka, aj mer..., niet divu, ze vam prasknu nervy, ak sa hovori na tu temu. kazdeho take zneuzitie poznaci jazvami, hlavne na dusi. v podstate by ste mali spolu drzat. tu nejde o to, kto to ako zvlada. kazdy to zvlada tak, ako moze a vie.
naspät k danej teme: psycholog, ak je dobry, vie byt velmi osozny, o tom nepochybujem, no ppppomoc uz spominal, ze priatelka teraz k psychologovi aj tak nechce. myslim, ze jej spadol aj trochu kamen zo srdca, ze sa mohla niekomu zdoverit. lebo keby sa nemala komu, bol by psycholog urcite nutny. cize, je to individualne a kazdy pripad je iny, preto netreba porovnavat a uz vobec nie hadat sa.:)
zewa asi né, byla jsem moc zlá,ale nestydím se za to a ještě mě to těšilo, dělalo mi to strašně dobře, jak se přede mnou plazil, bezmocný.Je to těžký,neznásilní ti jen tělo, ale duši, mysl,osobnost.Jsi nula.Jsi míň než nic.Nemáš jinou možnost, než se tomu sama a bez něčí podpory postavit a vyřešit to.Nahromadí se v tobě nenávist, tak silná nenávist,ale alespoň něco cítíš, díky ní jsem se mohla pomstít.Vyřešit to!
jedulka, asi nam nepovies, ako si sa pomstila..?
Ale dievcata..
Mam toho trosku nacitane. A podla toho mam dojem, ze ono sa to bude v cykloch po rokoch vracat pokial sa v tom tie zeny ako masochistky nepovrtaju. A ze to jedulka zvladla sama, tak super, tesme sa s nou dufajuc, ze u nej sa tento cyklus nebude diat.
Kazdy zvlada zivot ako moze a vie. Dokonca aj Mimulus ;)
Dnes nie je asi niečo dobré v ovzduší...už by ste mohli ináč prestať.
dobře jako řekneš.Jsi předci hrdinka.Psychologové ti pomohli, aby jsi se mohla stále potkávat, tedy když zrovna neležíš na uzavřeném oddělení psychiatrie?Víš, kdyby si místo sebe podřezala svého bratra a nebo otce,s tvojí anamnézou, by tě nikdo ani neodsoudil.Maximálně by tě šoupli do blázince kde jsi stále stejně tak, že pro tebe by to ani nebyl trest:-)))Ale na to nemáš odvahu.A stále potřebuješ blázinec aby jsi se nezabila, kolikrát už, že jsi měla těch pokusů sebevražd?Ven s tím, protože tady nejde ani o tebe ani o mě ale o lidi co se obrátili o pomoc a ty se nezmůžeš na nic víc než napadat mě.Ještě jednou se obrátíš slovně proti mě, budu tě žalovat administrátorovi, tak dlouho dokud se tě nezbavím:-)Drahá moja, je mi tě opravdu líto.Ale tobě nejde pomoct, nezvládli to psychiatři, nezvládla jsi to sama.Co mi vlastně závidíš:-)Protože tvoje výkřiky nejsou nic jiného, než nenávist nebo závist.Pamatuj!Administrátor!:-)
Ty si myslíš, že sa režem kvôli tomu? Hlupaňa. Myslíš si, že celá moja terapia je o tom? Detto. Myslíš, že si silnejšia než ja? Čo som x-krát musela robiť rozhodnutia, o akých sa tebe ani nesníva, doriti, a stále som tu? Si príliš slabá, ak sa nedokážeš postaviť svojej minulosti, ktorá bola tak strašná, že ti môže ovplyvňovať prítomnosť. Bývaš stále so svojím otcom, ty hrdinka? Ja sa denno-denne musím pozerať do ksichtu svojmu bratovi, a zvládam to so zdvihnutou hlavou, tak sakra zavri hubu.
A autorovi témy sa ospravedlňujem, ale vidíš, že to nie je pekná téma, tak hush, tá baba si to musí vyriešiť alebo sama, alebo na svoj popud :)
