mam pocit, ze materstvo a vychova deti je kultom, a nie normalnym zivotom, a to sme prezili ako ludstvo az do nasho tisicrocia aj bez priruciek,
sama mam dceru, a pohodovy zivot, samozrejme, tiez som si presla nevydarenym vztahom, konecne si mozem uzivat, realizovat sa, splnat si sny, kedze dcera je uz dospela, slobodna, aj ked studujuca, ja jej poskytujem moju podporu, lasku, byvanie, osatenie, stravu, a konecne sa venujem samam sebe, myslim fakt viac na mna ako donedavna, aj ked dcere sa to velmi nepaci, chcela by viac, ale ak chce, nech si zarobi :)