Vedlajsie ucinky antidepresiv

Príspevok v téme: Vedlajsie ucinky antidepresiv
Cudzinec

Zdravim, uz raz som sem pisal.

Siel som za neurologickou kvoli trasu v prstoch (mimo toho vsak mavam aj bezdovodne pocity unavy a mentalnej vycerpanosti, tiez aj mravencenie v nohach alebo sa mi sam od seba nejaky sval napina par sekund, ale to len zriedka), urobila mi zakladne EMG vysetrenie na tetaniu s negativnym vysledkom, predpisala mi slabe antidepresiva (Sertralin Actavis 50mg) s tym, ze o dva tyzdne mam prist na kontrolu a urobia mi aj specialne EMG na tremor. Spravili mi pomerne podrobnu zdravotnu aj zivotnu anamnezu, takze doktorka usudila, ze to bude najskor problem psychosomaticky.

Ked som si prvy krat zobral polku tabletky (taku mam dennu davku na prvy tyzden), bol som uplne apaticky, nic ma nebavilo, mohol by ma prejst aj kamion a vobec by ma to nesralo, hoci tras zmizol, ale bolo mi to jedno. Mama chcela, aby som striasol slivky zo stromu, tak som tak aj urobil, ale zbierat sa mi uz nechcelo, proste som si len tak sadol a hoci mi mama dohovarala, nech zbieram, tak ani so mnou nehlo, vsetko bolo nudne a prazdne, bol som otupeny a chcelo sa mi len lezat a nic nerobit, no spat sa mi nedalo.

Rozhodol som sa, ze to budem brat radsej vecer nez rano, na dalsi den som sa citil celkom fajn az kym som si nezobral dalsiu poltabletku vecer. Zle sa mi spalo (tak ako aj predoslu noc), znova som bol otupeny. Povedal som si, ze to uz brat nebudem, ved nemam tazku depresiu a radsej nech sa mi trochu trasu prsty nez toto.

Tu druhu poltabletku som si dal vo stvrtok vecer, lenze ja sa stale citim divne. Rano, ked som sa zobudil, som si chytil tvar a mal som pocit, ze sa mojej tvare dotyka cudzi clovek a zaroven ze rukami sa dotykam cudzieho cloveka. Strasne som sa toho prelakol. Nastastie, uz potom ked som sa dotykal seba, tak uz to nebolo take rozdvojene ci ako to nazvat, no mam cely den pocity derealizacie. Vsetko mi pripada neskutocne, ako nejaka kopia reality ci pocitacova simulacia. Vsetko si potrebujem ohmatat, aby som si overil, ze je to skutocne, popravde ma tento stav strasne desi Tiez sa citim trochu otupeny a nesustredeny, hoci som trebars dnes soferoval a slo to celkom bez problemov. Vsetko je take prazdne a nic ma neserie, poziadal som dokonca mladsieho brata nech ma udrie, dal mi facku a niekolko silnejsich uderov pod pas a do brucha, bolelo ma to, ale vobec ma to nestvalo. Keby ma ulici niekto prepadol, asi by som zacal utekat len na zaklade racionalnej uvahy, ale nedokazal by som byt z toho nasraty. Prsty su sice az roboticky stabilne, stale sa netrasu, ale to je to, na com mi teraz najmenej zalezi.

Su taketo ucinky normalne? Prejde to? Co mam s tym robit? Odmietam dalej brat to svinstvo. Odporucili mi na neurologii psychoterapiu, tu hodlam kazdopadne vyskusat.

Totiz je pravda, ze mam sklon k nadmernemu sebapozorovaniu, takze asi aj preto som tak zdeseny z tychto pocitov, co teraz mam. Navyse mam z toho sialene myslienky. Napadlo ma trebars, ze ak ma toto neprejde, tak napisem depresivny roman o svojom zivote a potom spacham samovrazdu. Normalne by ma nic take nenapadlo. Prosim, poradte mi nieco, lebo mi je fakt blbo.

Cudzinec

jedulka: Ten problem je prave v tom, ze vsetci zijeme pre seba, len nie vzdy si to uvedomujeme a ked pride nejaky problem, tak prave vtedy si to zacneme uvedomovat a ak sa nam ten problem nebodaj nedari vyriesit, snehova gula sa nabaluje a je nad nase sily ju zastavit, tak je to tak mierne v prdeli =).

jedulka

Cudzinec...to si piš,pokus-omyl.Během 8 let jsem vystřídala a vykombinovala asi 31 antidepresiv :-)Ještě velmi mnoho vitamínů a minerálů,prostudujte si sami co je pro Vás dobré a co né.
www.solgar.cz
zaměstnat mozek,kamkoli jinam,prostě od Vás pryč,nemyslet na sebe a své problémy,ale na něco jiného,cokoli vás bude velmi bavit.

Cudzinec

Mne tie antidepresiva pridu ako cista alchymia, ani ti lekari poriadne nevedia co pacientom predpisuju a ucinky su u kazdeho ine, uspech je viac-menej len dielom nahody a nie je vobec zabezpecene, ze nedojde k relapsu v pomerne blizkej dobe po vysadeni.

Tiez mas anxiozno-depresivny syndrom?

m77

Inak som nespomenul že valdoxan som predtym bral 3 mesiace v kuse,citil som sa skvele,odstranil mi depresiu ale potom prestal zaberať a citil som sa zle tak som vysadil a ked som ho nasadil naspať tak už nezaberal

m77

Na trittico a lenuxin som počul ohlasy od druhých ludí že maju málo resp žiadne vedlajšie učinky,na začiatku sa ale možu objaviť ale potom by mali vymyznuť.Ja hovorím že som odškusal valdoxan a mal som minimalne vedlajšie učinky,niekedy žiadne,na každeho zabera rozny typ lieku inak

Cudzinec

m77: Poznas niekoho, kto to skusal brat? Lebo AD bez vedlajsich ucinkov, to mi pride ako science fiction a neuverim hocicomu, co je napisane na pribalovom letaku.

m77

Ja napríklad som bral Alventu 75mg a vedľajšie učinky boli katastrofalne,bol som uplne mimo celý deň,enormna ospalosť,pocit na vracanie,potenie,ledva som stal na nohach,bolo mi totalne zle.Ale ked som bral napríklad valdoxan tak jediný vedlajší učinok bola ospalosť a trocha rozmazane videnie.Ked som si dal ale len polku valdoxanu tak takmer nič mi nebolo,hned na druhý den ako keby som nemal depresiu a citil som sa dobre ale ked som to bral dalej tak stale ta ospalosť,zhoršenie depresie atd a neprestalo to ani po 2 tyždnoch tak som to nechal.Zatial som len na lexaurine ale najbližšie pojdem k psychačovi tak si dám predpísať trittico(to su moderne AD bez vedlajšich učinkov)alebo lenuxin

Cudzinec

Neda sa mi poriadne spat tuto noc. Len tak som sa prebudil a citil som sa prestrasany, ani neviem z coho. Pochytila ma uzkost (co ak zomriem? alebo este horsie, budem trpiet a celkom sam?). Chcel som si logicky vsugerovat, ze mi predsa nic nehrozi, ale neslo to. Myslienky zmozu tak malo oproti emociam. Naposledy som mal takyto naval uzkosti, ked ma nehorazne opil stryko. Chcel som niekoho zobudit, aspon mamu (jak keby som mal na vyber), nech sa necitim taky opusteny, ale drbol som si jednu tabletku lexaurinu a uz je trochu lepsie (ked hovorim trochu, tak tym ozaj myslim trochu). Aj tak si darmo pred nou vylievam srdce, ona sama sa pasuje s vlastnou neurozou. Lenze ja mam len 20 rokov a tiez pocit, ze takymto tempom dopadnem horsie nez ona.

No vzdy ked na mna pride uzkost, najvacsmi ma desi moja opustenost. Pisem to sem, lebo este vo mne doznieva. Ked sa dnes po spanku (ktory dufam pride) zobudim, nebudem ju uz pocitovat. Pritom asi ta bude jadrom mojich tazkosti. Nemam jedinu naozaj blizku osobu a keby som ju mal, asi by som od nej vyzadoval privela.

Sejla: Nikdy si neskusala psychoterapiu? Rad by som vedel, ake su skusenosti neurotikov s tymto, obzvlast co sa tyka jednotlivych pristupov. Podla mna by bol pre mna najvhodnejsi psychodynamicky, ale mozno sa mylim (samozrejme, vela zalezi od schopnosti samotneho terapeuta).