Ahojte! Chcem sem napisat nieco, co som zistila uz davnejsie, som zvedava na vase nazory a nakoniec aj na rady. Pridem vam mozno ako „frigidna“ /ja celkom neviem, co ten vyraz znamena/ alebo nejaka svätuskarka, (aj take som si vypocula) ale chcem povedat rovnako svoj nazor, na to ma pravo kazdy, aspon zatial.
Mam nast rokov, este nikdy som nemala ziadnu „lasku“ a teda vsetko co mozem, je utvorit si svoj „nazor“ z okolia. Cisto bez ziadnych skusenosti, som bombardovana televiziou, internetom, ludmi, samozrejme, ked nechcem, necitam, nedivam, necham to tak. Ale kedze nezijem v bubline, zasahuje to aj mna a raz za cas predsa len nieco zistim, staci mi nadpis , aj tu na zdravii, na fb, alebo na ulici zapocut na par sekund rozhovor dvoch ludi. A stava sa, ze ma to riadne poburi.
Najcastejsie je to v skole. Rozhovory mojich spoluziakov, ktory su presvedceni, ze to, co robia, je laska. Nechcem konkretne hovorit slova, ake pouzivaju, jednak zo slusnosti, ale aj preto, ze sa hanbim, uz to tak mam v hlave. (Hovorim cisto o ich pohlade na vztah dvoch ludi, nie o nich ako o osobnostiach, aby to nevyznelo, ze som dalsi outsider.)
Zistila som, ze ked niekto napr. aj v tej skole, pred polrokom povedal nieco, co sa tyka sexu, co som ja nepovazovala za normalne, o dalsi polrok som sa na to divala inak. Ale nie preto, ze som „dospela“ ale preto, ze ma kazdy zacal presviedcat, ze je to fajn a ze to tak ma byt, stacilo to pocut 2x a viac, raz v telke, raz pri rozhovore a clovek sa necha ovplyvnit. Uz sa na to nediva ako na nieco zvrhle, nenormalne, pretoze ludia to robia, v skutocnosti to tak je a ked to robi viac ludi, stava sa to pochopitelnym, ma to svoj dovod, preco to tak je, pretoze ...
Najnovsie to bol rozhovor „kamaratov“, ktory riesili „stereotyp“ vo vztahu. Ano, mohli mat asi 20 rokov. Ten stereotyp spocival v tom, ze treba skusat nove veci ...v posteli. Ale ze ake. Najprv mi prislo vyslovene zle od zaludka, ked si predstavim, ze nieco take by som mala zazit. Stava sa mi to velmi casto, mozno som nezrela, ale cim dalej tym viac zacinam mat v hlave akysi blok. Neviem sa akosi „triezvo“ pozerat na „lasku“ medzi dvoma a cim dalej som presvedcena, ze nikdy ziaden vztah nechcem. Pretoze automaticky musim parnerovi vo vsetkom stacit, suhlasit, bojovat o samu seba aby som vo „vztahu“ vydrzala, prisposobovat, byt atraktivnou, vymyslat nove veci, neriesit zbytocnosti, vsetok cas vlozit do noveho zivota a stary nechat za sebou, kazdy den potvrdzovat nasu „lasku“ v posteli, niekedy aj viackrat za den. A neviem co este. Samozrejme clovek co ma rozum sa na to pozrie s nadhladom a pomysli si. Ale aj on sa do toho postupne dostane, aj ked nechce. Ja sa na to akosi neviem s nadhladom pozerat, resp. niekedy som to vedela, ale este vzdy sa nieco najde co sposobi , ze mi uz „psychika vypoveda“. A nejak specialne informacie nevyhladavam, oni sa uz ku mne samotne dostanu. Preto neviem, aky "zdeformovani" musia byt ti ludia,co tie informacie vyhladavaju. Je to „deformacia“ ludskeho zmyslania, dostojnosti, Pre mna.
Nechcem nadavat, nechcem sa vyvysovat, ale normalne sa spytat – je to mozne, ze by mohla byt laska medzi muzom a zenou naozaj laskou? Alebo je to len o tom „pude“, zachovani potomstva? Kedysi by som si na to mozno vedela odpovedat, dnes to mam cele pomotane. A este, najde sa clovek, chlap, ktory by v buducnosti nevyzadoval odomna nieco, co je v dnesnom svete povazovane za normalne? Asi len v buducnosti ze...
A nevravte mi, ze sa na to treba zamilovat, zamilovana som bola, som aj budem, prave preto v tom vidim tie rozdiely.
Trapim sa zbytocne?
Co je normalne a co nie?
Presne tento fakt odmietam priat. Nie je to o tom ze by som nechcela, len keby to nebolo tak tazké. A to by som uz mohla mat rozum. Kvietkovane veci a vselico, to nosím, lebo sa to vo mne bije, predsa len ta ženska podstata,ale...hned na to mi pride nevolno a citim sa cisto len ako sex. objekt. Ked sa stane, ze mi niekto povie, toto a toto sa mi na tebe paci, presne to sa snazim zamaskovat. Na jednej strane je to fajn, ale zas to by som nebola ja, keby som to prilis nerozoberala. Tiez utekam, niekedy doslovne. :-) A tiez som zalubena, chapem to, nie este vsetko, ale tak trochu, prave preto si pridem beznadejny pripad..(inak vysoke topanky neviem nosit) a som sprosta, pretoze sa sama sebe nepacim, (postava,tvar s tym to ujde, ale myslsim ine casti tela......)a som straaasne hanbliva ked na mna nejaky chlapec, muz, chlap atd prehovori...v inych oblastiach zas naopak :-)
uff husle:-) Dávaj si pozor nech sa ti nevykrúti chrbát:D Ale inak s tým neprestávaj, je to krásny nástroj.
No ja som ako 14/15 ročná nechcela ani prijať fakt, že som žena, odmietala som svoju ženskosť, sex, nechcela som akosi dospieť:D Chlapci, čo sa ma pýtali, či s nimi nechcem chodiť, od nich som vždy utekala. Potom prišiel taký jeden, čo mal rovnaké záľuby, veľa sme prekecali, boli sme priatelia. Mala som 18. V 19tich už mi všetky tie "nechutnosti" prišli normálne - s ním. A postupne som prestala byť chlapčisko a v pohode si dokázala obliecť aj šaty s kvetinovým vzorom:-) Na všetko prirodzene dozrieš, nemá zmysel to riešiť predčasne.
Sejla
som reagovala na to, ked si pisala o tych vztahoch, ale to sa sem nehodi...
takze takto. Aspon sa ti podarilo ten problem vyriesit?
kreslenie milujem tiez! :-)a husle asi najviac, to je jedine na co som hrda. aku mas rada literaturu? :-)
Nechces mi odpovedat na jednu otazku.
Ach, no. Sa neviem do toho tak uplne vzit, ale pochopila som ze ju lubis a tak dalej :-DD
A chvilu som nevedela, ci si robis srandu, myslis to ironicky, alebo to pises naozaj.
Ale to je o "Talianoch" zname, cize..:-))
Ja to tiez vidim len na tu 50tku najskor. :-)
No moja sestra ma sice 23, ale konecne si rozumieme. Cele detstvo bola medzi nami rivalita, to vies, zensky kolektiv :-) ale ja som ju mala rada, neviem preco ma ona neznasala. Brat ten nie, toho sme mali obidve radi. Teraz mame skvely vztah, ani naj kamosku nepotrebujem, len keby nebola taka sprosta ako je mudra :-)
Ja som si pisanim s tou babou zmenil myslenie:) Omladlo, uz nepisem tie intelektualne dristy, ktore su grey a nikoho nezaujimaju.
Ona je topmodelka, tak sa bavime napr. o tom, ze vlasky by sa nemali fenovat, ake lieky su dobre na chudnutie, co dobreho varis, a castokrat riesime city, ja obcas vybuchnem, uz sme sa rozisli mozno aj patkrat, ale neda sa to, stale sme spolu:)))
Taliansky temperament:D
Ja ju niekedy volam angelina, lebo je ako anjelik. Mali by ju vystavovat v Bazilike a ludia by k nej mali davat svoje prosby. Ach, ake romanticke.
Sejla
mam rada hudbu, velmi, literaturu taktiez. kopu peknych konickov, dalo by sa povedat.
vyhybam sa osobam, miestam, kde by som mohla pocuvat tie primit. reci a tak, ale stale ma to dokaze znechutit, az taku uskost mam. Nieco ma na tom stve a ja nechapem preco to tak je.
Snad mas pravdu ale... nechcem tu zas vypisovat viac a nieco, co nikoho nezaujima :-) cize verim ze mas pravdu.
Ja mam 34 rokov, moja najmladsia sestricka ma 4 rocky. Ma blond vlasky, modre oci, je stihla, taka mala kocka.
Chcel by som mat take dievcatko, len ako sa take deticky robia. Musim sa poradit s otcom. Povedal mi, ze oni po 50-tke uz vedia ako robit len pekne deticky:))))
