Ahojte,
mám taký problém. V jednom byte bývame už dosť dlho možno je to už 10 rokov a dejú sa tu divné veci.
Začalo to tým, že som sa ráno zobudila a mama mi, v podstate, vynadala, že som v noci bola na záchode a zapla som lampu v obyvačke a nechala ju svietiť. Lenže ja sa tmavému bytu radšej vyhýbam a tak nechodím cez noc na záchod. Určite som to nebola a sestra povedala, že ona tiež nie. Mama si ale stále išla za svojím, lebo vraj počula, ako niekto otvoril dvere záchodu. Ráno sa zobudila a v obyvačke sa svietila lampa. Nechali sme to tak, ale tá lampa sa zasviecovala ešte niekoľkokrát po tom. Dokonca aj pri mne. Sedela som za pc a hneď za ním bola ta lampa. Mama bola na balkóne. Pred mojimi očami sa zapla!! Mama a oco na takéto paranormálne javy neveria, preto sa stále vyhovárajú, že to je len nejaký elektrický skrat. Ja so sestrou však pochybujeme.
V detskej sme mali TV s DVDečkom. Často sa to dvd samo od seba zapínalo, a tiež sa to stalo aj predo mnou. Sú to dlhé príbehy, radšej to napíšem skrátene. Teraz je to DVD odložené.
Ďalej. Mám svoje fotky z detstva povykladané na poličke nad skrinkou. Raz ráno som sa zobudila a všetky fotky boli spadnuté na zemi pod skrinkou. Lenže nie je to možné, aby spadli kvôli tomu, že som ich zle položila. Stáli tam tak dlho a nikdy nespadli. K tomu boli dobre opreté.
Mama chodí skoro ráno do práce a tak vždy budí mňa alebo sestru, aby sme si ľahli k mladšiemu bratovi. V to ráno som šla ja, keďže sestra stanovala. Okolo ôsmej sme sa s bratom zobudili a šteklili sme sa. Prikryla som so celá perinou, aby ma nemohol poštekliť. Zrazu sa nesmial, bol ticho. Pomaly som sa odkryla a zbadala som jeho vystrašený výraz. Hrala hudba. Samo sa zaplo rádio. Smiala som sa z neho, aby som zahnala tú náladu, ale vnútri som sa tiež zľakla. Síce po tom všetkom som už na tie javy zvyknutá.
Myslíte, že je to duch? Neviete, ako by som sa s ním mohla "dorozumievať"? Nevyzerá to tak, že by dokázal ublížiť..
