poraďte mi prosím, mojej mame šibe..ona takáto nebývala, neviem čo sa stalo..mám o rok mladšieho brata(17) (ja mám 18) a k nemu je dobrá stále mu varí čo on chce stále sa o neho stará híčka ho..no keď ju o neičo poprosím ja alebo keď chcem ísť von tak mi hneď nadáva že nech sa netúlam celý deń vonku že aj doma nech som..no a keď ostanem doma tak mi nadáva že nech idem von že nech nejsom stále doma..som dosť chudá ale stále ma pripomienky k mojej strave, bratovi urobí vyprážaný syr,zemiaky,polievku,koláč, ešte mu to aj naloží, no a keď si ja idem niečo dať tak mi povie nech si naložím sama, nech si nezabudnem umyť riad po sebe, a povie mi nech si urobím šalát alebo nech si dám len zemiaky.. stále mi hovorí nech chodím behať, a to chodím 3krát do týždňa do fitka, keď si idem dať pečivo nejaké tak si neodpustí niečo typu : prehodnoť svoj jedálniček...
a pritom nejde mi ani príkladom, sama stále je a žere sladkosti...no keď si idem dať aj ja tak hneď mi neičo povie..
stalo sa že som mala ísť von so psom a povysávať, zatil čo moj brat hral nejaku hru na notebooku, poprosila som ho aby išiel on so psom von a ja zatial povysávam..no mama mi hneď vynadala že čo s tým otravujem brata že to je moja povinnosť...naozaj nechápem čo sa to deje..nič som jej neurobila, som k nej dobrá, mali sme suepr vzťah, zistili mi na začiatku jari psychické problémy, strašne rýchlo sa rozruším a zvýši sa mi tlak, a odpadávam, býva mi na vracanie, bije mi rchlo srdce...vtedy to bolo super lebo bola ku mne taká iná,ohladuplná,milšia..no prestalo to po dvoch mesiacoch a od vtedy je takáto..nevadí jej keď plačem, akurát mi príde povedať že nech si stanovím priority.....
ja už prestávam vládať, býva mi z toho naozaj hrozne, a nemám chu´t ani náladu sa o tom s ňou rozprávať...snažím sa jej vo všetkom vyhovieť ale jej je stále málo :(
býv ami z toho na vracanie, točí sa mi hlava, niekedy aj celý deň nejem len preto aby sa ma aspoň opýtala či nie som hladná alebo že nech si niečo dám..lenže jej je to jedno, pre ňu by to bola starosť naviac, ona sa radšej povenuje bratovi....najviac ma na tom mrzí že vie že mám tú diagnózu a takto sa ku mne správa :( poraďte mi prosím..čo mám robiť?:(
mama je ku mne hrozne zla, ku bratovi velmi dobra..:(
bambuliatko kriste pane!!! v 40 rokoch v mamičkou byva? a doteraz si bola kde? si spala cely zivot ze si si to nevedela inak zariadit?
a riesi tu take kraviny pubertiacke teraz... ked to pišu deti do 18 rokov ešte OK ale nie 40 ročná...
Nerozmyslala si ze chyba moze byt aj v tebe , mozno sa k mame nechovas tak ako tvoj brat ....
Nepisem ti to ze by som sa tvojej mami chcela zastavat ale keby bola zla a mala nejake problemy robila by poriadky aj s tvojim bratom .....musis ju niecim iritovat preco na teba tak reaguje hoci ty si mozno ani neuvedomujes ....
Viem to podla seba mam deti v podobnom veku a musim povedat ze syn sa ku mne sprava ovela ovela lepsie ako dcera ....
Katika123: Vo všeobecnosti sa často v rodinách s dvoma súrodencami odlišného pohlavia správajú rodičia prísnejšie k dievčaťu, čo sa týka toho púšťania detí von, na disko, a tak. Lebo o dievča sa boja, že otehotnie, ale potom sa stane takmer vždy pravý opak, že benevolentne vychovávaný chlapec nabúcha kočku, zatiaľ, čo dievča seká dobrotu :) a rodičia sa čudujú a pozerajú ako vyorané myši, že čo sa to stalo :) To by mohla byť jedna z príčin.
...U vás: podľa toho, čo píšeš, to vyzerá tak, že tvoja mama ešte kdesi hlboko vo svojom podvedomí nespracovala fakt, že jej dcéra chodí po psychiatroch a asi to považuje za nejakú hanbu, alebo také čosi. Psychiatrické lieky spôsobujú priberanie, aj keby si zrovna nič nejedla, takže aj toho sa tvoja mama obáva, aby ťa ľudia nevideli tučnú a rýchlo pribratú, z čoho by sa mohlo spustiť ohováranie a domýšľaniel Ona je asi taký typ človeka, čo až príliš dáva na mienku ľudí a veľmi jej na mienke ľudí záleží. Tak ťa šikanuje, aby si si držala štíhlu líniu.
...Zmeniť by sa to mohlo asi až vtedy, kedˇvyzdravieš, prestaneš mať depky a hlavne prestaneš brať lieky a chodiť po psychiatroch a budeš ako predtým, v čo tvoja mama ešte stále dúfa a ja tiež :), alebo kedˇ sa tvoja mama naučí prijať a vo svojom vnútri spracovať fakt, že jej dcéra má psychické problémy: ale to môže veľmi dlho trvať. Na to treba trpezlivosť.
Mojho mladsieho brata obskakuje,doslova a do pismena,dobreze sa mu nenuka aj zadok utriet.On ma 30 a ja 40r.Somnou komunikuje len cez moju 12r.dceru,nadava na mna vtedy ked spim,alebo niesom doma.Casom sa vsetko dozvedam.Dokonca mi nadava,ze bracekovi neostala salama do roboty!!!!!Ale ked som ja sla do roboty a nebol doma ani chleba,tak bolo vsetko ok.Vytiahla som meso z mraziaka a udusila si platky bez chleba.A bolo mi jedno,ze bude hundrat,ze treba s mesom setrit.
Najviac ma ranilo,ked na moje narodky mi isla gratulovat a ja som jej dezert smarila nazad so slovami,ze nechcem nic ine,len to aby sa ku mne chovala tak milo ako ku svojmu synovi.Jej odpoved znela:tak si trhni nohou.velmi som olutovala,ze som sa prestahovala spolu snou a bratom do ba za lepsim zivotom.ale sama s dcerou nevyzijem z jedneho platu.
Jeho caka s kavickou ked dojde z roboty,pcha sa mu do zadku a spolocne ma ohovaraju,ale do oci mi nikto nic nepovie.Mna ignoruje a vo vsetkom hlada na mne chyby.Nenavidim ju.
katika123 - nepoznam pozadie vasho vztahu, jej minulost ani ine dolezite detaily. takze napisem len prvy dojem z toho, co si napisala. prostrednictvom teba si riesi komplexy zo svojho nevydareneho... niecoho. vztahu, zivota, nesplnenych cielov, tuzob...??? to je fuk. to uz je na analyzu tebe.
ona sa v tebe vidi ako svoj obraz minulosti a frustruje ju, ze nedosla niekam, kam chcela a preto sa snazi od podobneho zlyhania/neuspechu ochranit aspon teba. bohuzial to robi uplne zle a v podstate naopak. namiesto podpory a motivacie pozitivnym smerom len nadavky, negativizmus a rozne neprijemne komandovanie.
co poradit? pokial nepomoze normalna debata, ako navrhol mkmk, tak len zacat ignorovat jej narazky, jednym uchom dnu a druhym von, zamerat sa na to, co TY chces dosiahnut a hladat sposoby ako to dosiahnut. a samozrejme riesit postupne svoj zivot tak, aby si sa spod jej vplyvu oslobodila cim skor. ist do zahranicia za pracou, skusit trochu samostatnosti atd.
nebola by si ani prva, ani posledna.
--
pre Yps6 - lahko sa to napise, tazsie urobi. dievca ma 18 - plnoletost zdaleka este neznamena dospelost alebo samostatnost, sebestacnost. pripadne dostatocnu vyspelost na zodpovednost a vlastnu rodinu.
Si dospela, tak sa odsťahuj alebo ju nepočuvaj.
Skús rozhovor, ale príprav sa na to že to všetko poprie, že si domyslas a lutujes sa...možno ju mrzi tvoja porucha a nevie ako sa ma k tebe chovať, možno si myslí že ak bude na teba tvrdšia, že ti tým pomôže, aby si bola silnejšia. S mamami sa ťažko hada
Suhlasim ze sa s nou treba o tom porozpravat, pravdupovediac, nerozumiem jej spravaniu. Ako prve ma napadlo, v niektorych rodinach uprednostnuje matka syna pred dcerou aj v nasej to tak vzdy bolo, ale ked hovoris, ze este donedavna to bolo ok, neviem.
ďakujem za radu, asi mi nezostáva nič iné ako sa s ňou porozprávať..neviem či to zvládnem,musím si to nacvičiť,neviem ani poriadne čo povedať..je toho tak veľa a pritom tak málo:(
No to je velmi zvlastne spravanie. Hlavne, ked ste si este nedavno dobre rozumeli. Podla mna je najlepsie riesenie tejto situacie rozhovor s nou. Ale idealne by bolo, ak by si predtym nejako zlepsila jej naladu, aby ste sa naladili na rovnaku vlnu. Napriklad pre nu pripravit jej oblubene jedlo alebo kolac a povedat jej, ze si to spravila, aby si jej urobila radost,lebo vies ze ma toho vela. A potom si s nou sadnut a povedat jej, ze ti velmi chybaju tie casy, ked bola k tebe taka mila. Ale nesmie to vyzniet ako vycitka sucasneho stavu, ale skor ako pochvala toho, co bolo predtym. Ona pravdepodobne bude namietat, ze jej vztah k tebe sa nezmenil, preto by si si mala pripravit konkretne priklady, co vtedy robievala a teraz uz nerobi. Neviem, v ako stave si teraz ty, predpokladam, ze bude pomerne tazke sa s nou takto porozpravat, ale podla mna by to mohlo pomoct.
