Prečo ľudia niekoho zbožňujú a iného nenávidia?

Príspevok v téme: Prečo ľudia niekoho zbožňujú a iného nenávidia?
Swallow

Dobrý deň!
Veľmi by ma zaujímalo, čím je spôsobené, že sú niektorí ľudia v spoločnosti tak obľúbení a iní (ako napr. ja) vôbec... Ja si to totiž už inak, ako zlým vyžarovaním neviem vysvetliť. Či sa snažím, alebo nie, ľudia ma buď ignorujú a majú ma za vzduch (ba ani to nie, lebo bez vzduchu by sotva prežili, zato keby sa niečo stalo mne, ani si to nevšimnú), alebo majú ku mne skôr negatívny vzťah... Čo robím zle?! Už takto nemôžem žiť, nemám si s kým ani zájsť na kávu, nebyť priateľa a najbližšej rodiny som úplne sama... :( Som skôr plachá a tichá, no medzi ľuďmi sa takmer vždy usmievam a snažím sa byť milá a zdvorilá. No aj tak je efekt nulový! Pritom mám aj tichšiu a nesmelšiu spolužiačku, než som ja, a tá je medzi ľuďmi veľmi obľúbená. A ďalšia vec je, že sa mi pár ľudí priznalo, že pôsobím veľmi prísne a spočiatku sa ma báli. Pritom taká v skutočnosti nie som! Vraj nedokážu dešifrovať moju mimiku, lebo aj keď sa tvárim strápene (keď ma napr. niečo bolí alebo vnútorne zožiera), vysvetlia si to tak, že som naštvaná. Taktiež bývam často terčom kadejakých ohováračiek, preto ma má každý za zlú. Naozaj to nechápem... Či je chyba vo mne, alebo som len v spoločnosti divných ľudí...

Čarodejka

Iveta Michael - naozaj veríš tomu, že na základe dvoch obrázkov, ktoré niekto pod tlakom nakreslí sa dá spoznať osobnosť?

Swallow - určite sa dokážeš otvoriť len to chce čas a skúšať a skúšať.

Ja som sa dokázala v celom svojom živote otvoriť len dvom ľuďom a popravde mi to nechýba. Ostatných mám rada, akceptujem ich a sú mojimi kamarátmi.

Prečo by si sa mala pretvarovať? Pozri Ivett ti to napísala síce z jej pohľadu ale teraz potrebuješ momentálne okolo seba čo najväčšiu spoločnosť aj napriek tomu že... Potrebuješ spoznať nových ľudí a ako to už v dnešnej dobe býva ľudia sa boja dôverovať už len sami sebe. Nieto ešte niekomu inému, kto je tichší, smutnejší, a chodí so sklonenou hlavou..napr.

Veď skús byť chvíľu taká akou ťa chce mať spoločnosť a skúšaj. Ľudia sa dokážu časom otvoriť a možno v tom dave stretneš jednu spriaznenú dušu a už sa ďalej nebudeš musieť na nič hrať.

Pozri, je to ako s jedlom. Kým človek neochutná všetko tak nikdy nebude vedieť čo mu najviac chutí. Možno to na prvý pohľad nevyzerá dobre ale keď to človek ochutná tak si tú chuť jednoducho zamiluje a všetko ostatné ide bokom.

Presne tak isto je to aj s ľuďmi - treba si vyberať ale najskôr treba mať niečo z čoho si môžeš vybrať a ak to inak nejde tak aj za cenu pretvárky :)

Iveta Michael

Swalow 08:40

Ale ten dotyčný psychológ ti povedal pravdu a podľa môjho názoru ťa dosť rýchlo odhalil - možno sa ti jeho odpoveď nepáčila ale bolo to prsne o tebe,sympatický alebo nie, mohla by si jeho slová považovať za ,,bernú mincu,,a začať na sebe pracovať...

myslím že máš nízku sebadôveru,z toho prameniace aj nízke sebavedomie a tlačiť sa do pretvárky kvôli ľuďom aby som sa im zapáčila? ani náhodou! ver tomu,že to vždy vycítia!

Čarodejka

bshr - ak by hocikto prišiel k psychiatrovi alebo psychológovi tak mu zaručene nasadí nejaké lieky a napíše mu ak nie jednu tak hneď dve diagnózy :D Máš bod.

lavazza11 - aj ja som z BA :)

Swallow - ouii.. ti to napísala veľmi dobre. Všetko je to len o prijatí samej seba a ľudí, ktorí ti síce nedajú toho veľa zo strany toho čo žiadaš ale môžu ti byť oporou a môžu ťa milovať.

Na druhej strane by som ťa chcela upozorniť - dávaj si na seba pozor a aj nato komu dôveruješ.
A pre lavazza11 to platí rovnako.
Ľudia sú väčšinou zákerní a v dnešnej dobe nedôverujú! Ak niekto nepozná dôveru tak ju nedokáže ani dať - aj napriek tomu ak by sa mu sama ponúkala.

Je to smutné ale určite nájdete čo hľadáte :) Držím palčeky :)

bshr

kokos ludia, dajte mi jeden priklad, ked psycholog povedal klientovi "ty si uplne OK a zdravy, mozes ist domov"

a potom sa zamyslite nad tymi traumami..

ouii..

swalov - terapia rozjatri stare rany, no prave na to ta terapia je, aby ich otvorila, pomohla spracovat a cloveka naucila aj do buducna vyrovnanejsie fungovat. cize ano, terapia je aj neprijemna, cloveku je z nej tazko, lebo sa babre vo veciach, ktore bolia. no prave z tych bolaciek vychadza to, ze sa bojis otvorit usta len preto, aby so o tebe ludia nieco zle nepomysleli.

nie je ich chyba, ze ta nepoznaju a neprejavis sa im. ano, vacsina ludi je primitivnejsia a jednoduchsia, pokial nevidia na prvy pohlad "zaujimaveho" cloveka, tak ho vela krat rovno zavrhnu, ale na takych kaslat. no sama si uvedom - aky ma niekto dovod pokusit sa priblizit cloveku, ktory mu to trosku neulahci, pokial teda ma on sam dostatok kamaratov. vacsina ludi sa tazko vykasle na to, aby sa snazilo zistit, co je zac osoba, ktora si ostatnych k sebe nepusta. netvrdim, ze len ty si na vine. to je taka kolektivna vina - ludia su vseobecne mal empaticky a trpezlivi, co je vsak aj pochopitelne z vyssie uvedenych dovodov. to neznamena, ze su zli, len maju skrata ine prezivanie a inu povahu ako ty. aj povrchnejsi ludia mozu byt dobrymi kamaratmi, pokial ich takych dokazes prijat a uvedomit si, co od nich mozes ocakavat. cize nerob z ostatnych divnych, nerob divnu zo seba, ste rozdielni, to je ten spravny vyraz, ale ty si jedna a ich je X, cize predpoklad je, ze ty zmenis seba, nie ze oni sa vsetci zmenia. mozes si povedat, ze o takych ludi nestojis, ale nie je ich chybou, ze su napr. otvoreni a kamaratsi - a ked je raz cely zivot clovek taky, tak sa tazko vciti do toho, ze niekto, kto je tichy a utiahnuty, moze byt vo vnutri dobrym a zaujimavym clovekom.

lavazza11

Ja sa cítim už jak nejaký vydedenec. U mňa sa to totiž nezlepšilo ani pri nástupe na VŠ a to som už 4-táčka. Síce tam boli aj noví ľudia vtedy pre mňa, ale neviem asi som zle vyžarovala a aj vyžarujem, a nemám tam teda moc ľudí ktorí somnou normálne komunikujú. Možno je problém to, že chodím na VŠ v mojom meste, bývam u rodičov. Keby som chodila na intrák možno by to bolo iné, neviem. Niekedy to aj ľutujem že som nešla mimo môjho mesta študovať. Ja keď idem po ulici a niekto na mňa pozrie, ihneď sklopím hlavu, vlastne chodím tak už takmer stále lebo ma premkne taký divný pocit keď na mňa niekto na ulici napr. pozrie.

Swallow

lavazza11, teší ma, že v tom nie som sama :) Ja som mala tiež sama zo seba dlhé roky pocit, že mám sociálnu fóbiu, ale to sa časom zlepšilo... Najmä keď som nastúpila na VŠ, ďaleko od domova. No kedysi to bolo strašné, zašlo to až tak ďaleko, že som nechcela vyjsť z bytu, keď som počula, že je niekto cudzí na chodbe (vtedy sme ešte bývali v bytovke). bola som ochotná čakať oblečená, pred dverami aj niekoľko desiatok minút, až pokým som si nebola celkom istá, že je chodba pred bytom prázdna, aby som sa s nikým cudzím nestretla :D A taktiež som sa bála dvihnúť telefón, dvíhala som len najbližšej rodine a keď mi volalo neznáme číslo, buď som nedvihla vôbec, alebo som sa na to odhodlávala neskutočne dlho :D teraz sa tomu smejem, ale vtedy to pre mňa bolo naozaj hrozné... Som z východu, stačí? :)

jedulka

cbva lidi moc nemají v lásce, když máš rovnější hovno jak oni:-)
když se vyhrabu do společnosti,tak na každého seru a bavím se, tak jak se mi chce.Když si cucnu červeného zpívám z plných plic a je mi úplně jedno kdo si co myslí.:-)))Nejdříve se každý otáčí po těch druhých co si o takovémhle jednání myslí,ale většinou se každý přidá a kdo neumí rád si poslechne:-)Mezi těma sračka o čem se baví je tohle nakonec to nejlepší i pro ně :-))))