Mam 20r citim sa byt tak neskutocne neschopny lenivy nedokazem mysliet dokonca ani nedokazem vysvetlit co to so mnou je ... je mozne aby niekto rozmyslal tak ako ja a bol tak neskutocne jeb**ty ze nema ziadny ciel vsetko odkladam na neskor rozmyslam nad tym ze najlepsie vychodisko pre mna bude byt bezdomovec neviem nic nepoznam v podstate zodpovednost cely zivot som bol len jeb**ty klamar , blbec spoliehal som sa stale na druhych a nedokazem to zmenit aj ked chcem niekedy som sa snazil niekedy zas nie ale ja nechcem skoncit ako bezdomovec nechcem byt neschopny viem ze chciet je pekne a mam aj ten potencial v sebe aby som nieco dokazal ale nedokazem sa prinutit ani k malichernostiam pomayl ... keby som sa dokazal aspon zabit ale ani to nedokazem som zbabelec alebo ja proste neviem prosim co mam robit najhorsie je ze tymto ublizujem najblizsim mojej mame .... mam sa ucit na skusky ktore mam o dva dni a furt len beham po byte aj ked viem ze to musim dat ale ja sa proste ako keby ani neviem ucit placem ked to tu pisem ale placem nad sebou strasne ma to nici nechcem byt omyl prirody zijem v predstavach
Čo je to so mnou?
toto co pises sa deje viacerym..dnes je to bezne.Skus si najst nieco co robis rad.Je jedno co,len aby si citil trochu radosti..a od toho sa vies odrazit..drzim palec
podívej se na to tímto směrem.Nejsi v tom sám, takových lidí je hodně,ale jde to léčit.Přečti si a hledej pomoc sobě.
korzar.sme.sk
cakal som odpoved na jednu z tych otazok a nie vestenie buducnosti a hodnotenie mojho postoju s tymto sa tak dostanem vies kde...
korkova ... teba strasne bavi kritizovat ocividne , super si mi pomohla tymto ...
Blahozelam, s takymto postojom skoncis nezamestnany, s dlhmi, bez majetku a ked nastves rodicov tak aj bez domova.
ako si mam zostavit ten plan mam si napisat co kazdy den budem robit alebo ako je to myslene? mozem sa este zmenit ked mam 20 da sa nejak posilnit vola ja mam taky pocit ze ziadnu volu ani nemam totiz
Neviem ci to je presne to iste co je u mna, ale v mojom pripade to funguje takto: ked mam spravit cosi co treba v nejakom termine, mam silnu potrebu sa rozptylovat a nemysliet na tu nejaku ulohu. To je moja prva faza. Druha faza prichadza postupne casom, kedy u mna narasta z toho odkladania stres a nervozita, tym viac cim ma ta uloha zasadnejsi vyznam pre moj zivot (casto ma to aj budi zo spanku). Potialto by to bolo este celkom bezne. Ale u mna namiesto toho aby ma to nakoniec priviedlo k nejakemu usiliu, tak ma to naopak uplne paralyzuje, zlomi a doslova sa neviem ani pohnut, v hlave uplny chaos, totalna nemohucnost a depresia. A nasledne prichadza zakonite totalne zlyhanie.
A co s tym? No ja som prisiel na to, ze je nevyhnutne sa dat dokopy este kym som tej prvej faze relativne pokojneho igorovania resp. prokrastinacie. Vtedy este mam sancu tu ulohu uspesne zvladnut. Ked sa aledostanem uz do druhej fazy je uz vacsinou nemozne sa z toho vyhrabat, nemam na to silu lebo ma to uplne odrovna (aj ked sam nechapem preco tomu tak je). A ako konkretne sa vyhrabat z tej prvej fazy? Asi ta nepotesim, ale jedine totalnym vojenskym rezimom. Musis si zostavit nejaky realny (!) plan a harmonogram, stanovit si dedlajny, zapojit vsetku pevnu volu a sebakontrolu ktoru mas na 100% a proste makat. A mysli na to ze najhorsi je len ten prvy krok sa do toho pustit potom to uz vazne ide lahsie. A tiez mysli na to kolko nervov si systematickym, organizovanym pristupom usetris. A potom radost z uspechu je fakt este o to sladsia. Najdolezitejsie je ale sa tomu venovat kazdy den, drzat sa planov ako o zivot a donutit sa kazdy den do toho prveho kroku aby si zacal robit na com mas. Casom sa ti to aj trochu zautomatizuje ale nespoliehaj sa na to;) cele to proste stoji a pada na prisnej sebakontrole
donedavna som sportoval mal som super postavu , mal som chut zit , pocit ze v zivote vsetko zvladnem , sebovedomia viac nez dost , rad som komunikoval s ludmi , stale usmev na tvari a zrazu sa to uplne zmenilo ako keby ma uplne preplo a teraz je zo mna uplny opak ... odvtedy som sa zacal brat takto
A potom co tu hladas?
Tu ti poradia len dat sa dokpy, alebo ist za psychologom.
Skus sa venovat sportu, robit nieco co je prospesne pre tvoje telo, mozno ta to nakopne. Zacni behat, vzdelavat sa....
Skodis sam sebe dusevne aj fyzicky tymto postojom.
dalsi problem posledny mesiac a pol som zavrety doma lebo mam neskutocne zly pocit ked som vonku a niekto ma vidi citim sa ako keby na mne videli ze som divny alebo iny neviem sa rozpravat s nikym je toho viac ani to neviem opisat ...a najhorsie furt ma napada len slovo neviem nechapem sa
