ja viem ze je tu tema o pani albertovej ale nechcela som to davat tam lebo by to bol len jeden prispevok a ten by zapadol prachom. a ludia necitaju prispevky inych takze by mi nikto neporadil. a ja potrebujem radu od ludi, ktory ju dobre poznaju.
o co teda ide: pred rokom som sa k nej chcela objednat na vysetrenie a napisala som jej za sebou dva maily a cakala som ze mi da nejaky termin. ale ked to trvalo dva tyzdne a nic som od nej nedostala ziadnu odpoved tak som sa nastvala a napisala som jej dost drzy mail. ze je neseriozna a ze ignoruje ludi a ze jej zelam aby sa k nej uz nikto nehlasil aby videla ake to je ked ju budu ludia ignorovat. bolo toho aj viac lebo som bola uplne v koncoch zdravotne aj psichicky. takze som jej tam vlastne aj dost vynadala. mam ten mail ale bolo by mi trapne to sem kopirovat. na to mi potom asi o tyzden prisla odpoved ze lutuje ale ze mala uraz a nebola v praci. ale to ma uz vtedy nezaujimalo lebo som si nasla ineho lekara ktory sa venuje aj liecitelstvu. len bohuzial chodim k nemu uz rok a ziadne zlepsenie nepozorujem. okrem toho som si vsimla ze ma na mna minimum casu. vzdy ked pridem na kontrolu vlastne sa ziadna kontrola nedeje len mi da lieky za ktore zaplatim a este dvadsat eur za tu kontrolu, ktoru mi ani nerobi. som tam vseho vsudy asi 5 minut a uz na mna pozera ze co este chcem. on je aj obvodny lekar a ma aj normalnych pacientov takze ma stale plnu ambulanciu. vcera som zase bola pre lieky a uz som mu aj dost netrpezlivo povedala ze to trva uz rok a ani najmensi vysledok tej liecby nevidim. a on mi na to povedal ze neni carodejnik. tak som sa nastvala a rozmyslam ze uz k nemu viac nepojdem.
chcela by som to znova skusit u pani albertovej len ked si na to spomeniem ako som jej vynadala tak mi az stahuje zaludok. neviem si predstavit co by som jej mala napisat preco teraz odrazu zase chcem ist k nej. ale velmi by som chcela. tu o nej ludia dost pisu ze je priatelska a tak tak sa chcem spytat ci si myslite ze sa mohla na mna urazit a ci by som to mohla znova skusit jej napisat o termin. a co jej mam povedat, preco som jej poslala taky blby mail. prosim poradte iba ti ktory ju naozaj poznate. ja som sa s nou zatial este nikdy nestretla len som o nej vela pocula. ale ani nepoznam nikoho kto k nej chodil preto to pisem sem.
Urazka liecitela co s tym?
Agnes, preboha, sociálna fobia nie je vrodená geneticka chyba...je to istý predpoklad pri istých typoch osobnosti, tych citlivejsich, že sa to prejaví vďaka určitým podmienkam...ale to neznamená že sa z toho nedá dostať, musíš na sebe systematicky pracovať a pôjde to, práve to nalepokovanie ti škodí, zmena je možná, záleží len na tebe. Na sile tvojho ducha, na tvojej vôli, odhodlaní
tlstoch, to je uzasne. Gratulujem ti a drzim palce. Tiez som presla trnistu cestu. Mozno bola o to tazsia, ze mi nepomahali lieky ani lekari. Ale som fakt hrda na to, co som za tych desat rokov dokazala. Ak si niekto mysli, ze zmena sa da urobit zo dna na den, tak v tom som si neni taka ista. Mozno niekto ma stastie, u mna to trvalo dlho.
Ale ved clovek nemoze zit ustavicne s pocitom, ze mal blbe detstvo a trapit sa tym, ze jeho rodicia ho ponizovali. Vies kolkych z nas rodicia ponizovali, bili, psychicky tyrali? A to sa tym mame zaoberat cely dalsi zivot? Myslis, ze ja som nemala ziadne problemy, ziadne tazke detstvo? Veru mala a nic ruzove to nebolo. No a co, bolo, bolo. Uz nie je. Niektori tvrdia,ze rodicov si vyberame predtym ako prideme na svet. Ini tvrdia, ze je to blbost. Nech je to ale ako chce, asi niet na svete cloveka, ktory by od narodenia po smrt mal zivot vydlazdeny zlatymi kockami. Vacsina ludi ma plno starosti, pruserov, tragedii v zivote. Dolezite je, ako sa k tomu postavime. Aj tvoj psycholog ti urcite povedal, ze kazdy problem ma len taku vahu, aku mu pripisujes ty sama. Ja som sa toto nenaucila od psychologov, precitala som si par knih a zacala som sa zo vsetkych pruserov hrabat sama. Pred desiatimi rokmi som bola zakomplexovana pubertalna troska s myslienkami na samovrazdu. Ale nasla som silu si s tym poradit. Zmenila som ludi okolo seba a zacala som citat tie spravne knihy. Ale hlavne som sa prestala lutovat. A fakt sa cely moj zivot zmenil o 180 stupnov. Som uz niekto uplne iny. A viem, že to bolo hlavne vdaka mojej vlastnej iniciative. Bez liekov a psychoterapie. A tato vlastna skusenosti mi ukazala, ze ani prostredie ani vrodene tendencie nas nepolozia na lopatky, ale len nasa vlastna rezignacia.
a ja ta vobec nesudim, velmi zle si to pochopila. hovorim o svojich skusenostiach a vysvetlujem ti svoj postoj a moje presvedcenie, ze plakat nad sebou nema vyznam.
ale ste sa obuli do Agnes. Je pravda, ze zle pochopila mail, ale to sa stava. To je aj dosledok jej choroby. Ja som mal tiez socialnu fobiu a napr. o nejakej asertivite som ani netusil, ze existuje, lebo som si ju nemal, kde vyskusat. Vela som si potom domyslal a castokrat som bol paranoidny a trpel uzkostami. Teraz, ked som na tom ovela lepsie, nez roky dozadu, som si uvedomil, ze to bola strasne tazka cesta...prirovnal by som to kludne, aj ked ma vysmejete, ako cesta k osvieteniu alebo cesta, kedy sa ucite uplne vsetko od zaciatku. Povodne som mal diagnozu schizoidnu poruchu s tazkou depresiou, ale pripadal som si ako retard(to vraj byva), potom ma skatulkovali medzi paranoidnych schizofrenikov a to ma riadne nicilo, lebo mi davali zlu liecbu a nakoniec som si musel prestudovat nieco o chorobach, lebo mi nedalo, proste som neveril, ze som schizofrenik a v Martine mi zmenili diagnozu na bipolarnu afektivnu poruchu...viete si predstavit, akym peklom som si musel prejst? Niekedy mam taky pocit, akoby som tie choroby aj naozaj mal, ale sa z nich postupne liecim...a mozno nakoniec zistim, ze som vyzdravel. Raz mi jeden psychiater povedal, ze liecba pozostava z troch prvkov: lieky, doktor a ja sam...a tak som sa uz nespoliehal na lieky, ale zacal chodit cvicit, medzi ludi a ucit sa, co by mi pomohlo...ale je to tazka cesta a mozno nikdy nebude vyhrana, ale aspon sa citim dobre a o to ide.
spirala preco ma sudis? Keby si citala vsetky moje prispevky tak by si zistila, ze som si pomohla hoci bez Albertovej. Ona nie je jedina na svete kto vie pomoct, ak vobec. A s tymi genmi i vychovou s tebou nesuhlasim. Sam Praško vo svojej knihe Sociálni fobie pise, ze je to zalezitost vrodena. A isty psycholog mi potvrdil, ze keby som mala ine detstvo a laskavych chapajucich rodicov, tak ta uzkost u mna nemusela byt tak silna. Ale mat rodicov co svoje decko len ponizuju a biju, to ovplyvni cely dalsi zivot
Čarodejka: musi chciet hlavne sama ta osoba so sebou nieco robit. Zalezi od toho, ako sa k tomu stavia. Ja som sa v minulosti kontaktovala s podobne postihnutymi ludmi a bol medzi nimi velky rozdiel. Pisala som si s ludmi, ktori sa nikdy nerozhybali k tomu aby sme sa osobne stretli, nenabrali odvahu. Su dokonca ludia so SF ktori si kvoli tejto diagnoze vybavia invalidny dochodok. Ja nechcem sudit druhych, mozu to byt tazsie stavy ako ja, mozno u nich nefunguje liecba, ale ja osobne by som sa nikdy na invalidny nedala. Ak chces tomu svojmu znamemu pomoct, skus ho presvedcit, nech navstivi psychiatra a psychologa. Nie je to ziadna hanba a taky doktor tam riesi denne ovela vaznejsie stavy ako nejaka SF. Na SF su lieky ktore odstranuju uzkost, napr. ja beriem Magrilan a ten mi pomaha. Predtym som brala Seroxat, ten mi ale nepomohol. Kazdemu pomaha nieco ine a ani psychiater nemoze vediet komu co pomoze, preto je to casto o nahode a ak ani za 1-2 mesiace nebude citit ziadne zlepsenie, tak je vhodne vymenit lieky.
Agnes, velmi sa mylis ked vsetko zvalujes na geny a vychovu. Tak sa nikam nedostanes. Akurat si budes bahnit v sebalutosti. Keby to bolo tak ako pises, ludia by uz davno boli vymreli. Tolko mutantov co sa rodi dnes asi nebolo nikdy. Ide to smerom k degeneracii a napriek tomu su ludia schopni sa s tym vsetkym popasovat a zmenit sameho seba. Maju pevnu volu a veria tomu, ze je v ich silach sa zmenit. A mnohym sa to aj podari. S takym myslenim ako mas ty by si kazdy musel obviazat spagat okolo hrdla alebo skocit z okna. Lebo by mu nebolo pomoci. V skutocnosti ale si ludia pomoct dokazu. Niekedy s pomocou kamaratov, niekedy s pomocou psychologov alebo psychiatrov, ucitelov, alebo aj sami, bez pomoci, len so svojou silnou volou a odhodlanim. Mozno toto ti chcela ta Albertova povedat. Ale ty si zjavne nic nepochopila.
Taki ludia ako ty potom sa stale cvachtaju vo svojich problemoch a nadavaju na cely svet a osud. A tak to bude az do ich smrti. Umru ako ukrivdeni nestastni uboziaci. Ledaze by mali to stastie a pochopili by, ze to fakt maju vo vlastnych rukach - tu zmenu.
Aha, tak Mimulus :). Tažká diagnoza :D
Mimulus ty hlavne prestan trpiet poruchou osobnosti a tvarit sa, ze si zena! Neskryvaj sa a postav sa ku svojim problemom ako CHLAP a nie ZENA!
Agnes998 - ty máš SF? Tak mám na teba jednu malinkú otázku - ako by som mohla pomôcť niekomu kto má SF a v podstate stojí na mieste. Nebol nikdy u lekára a prakticky sa desí spoločnosti ľudí. Dokáže niekomu takému pomôcť niekto druhý? A ešte jedna vec - dokáže tomu človeku niekto pomôcť na diaľku? Pretože stretnutie je veľmi ale veľmi zložité...
Veľmi ma to zaujíma...tak ti vopred ´dakujem
