Psychicka pohoda - ako?

Ahoj, možno ti pomôže fakt, že v tom nie si sama,mám doma niečo podobné. Ver mi, že ty za to čo sa deje určite nemôžeš, snaž sa to nepripúšťať k telu,nemyslieť na to.Sústreď sa len na teba a tvoju budúcnosť a maturitu.

A teraz ti poviem niečo o mne, moja mama je tiež podobná, kedysi taká nebola, ako malým nám venovala celý život, ale teraz akoby zatrpkla. Viem,že ona potrebuje psychologa, ale ona si to nikdy neprizná,takže to nemá žiaden význam. Po maturite odidem z domu,najlepšie do zahraničia, pretože tu na Slovensku nie sú žiadne možnosti. Chcela som študovať veterinu, lenže popri štúdiu budem musieť robiť,takže si myslím, že to nebude reálne pracovať a učiť sa tak ťažký odbor.
Chcela som ešte napísať, že môj príbeh sa líši od tvojho tým, že ja už vlastne akoby žiadnu rodinu nemám.Môj otec bil mamu ked som bola malá, potom sa rozišli a pokračovalo to dlhé rokmi súdmi o výživné. Otec nejavil o nás nejaký veľký záujem,boli obdobia ked sme sa stretávali, potom to prestalo.Mama ho nenávidela,vzdy sa nám vyhrazala ze ak sa s nim budeme bavit,ze s nami nikdy neprehovori.Robila vzdy na nas psychicke natlaky. Dalej to pokracovalo teraz, ked brat zdedil po otcovi vlastnost byť agresivny, takze sa dost casto stavalo, ze ked som mu nevyhovela tak ma mlatil hlava nehlava. Mama mu to vzdy vykricala, ale nikdy neurobila nič proti tomu aby to zastavila. Vzdy bol problem vo mne, ja som bola vzdy ta zla, za vsetko som mohla. A to nemusim vraviet, ze je normalne ked dojde domov a prve co povie je: Ty sviňa,ty si nebola so psami. Ty krava,čo nie je upratané....pritom oproti bratovi som sa vzdy dobre ucila a musela som celu strednu robit a snazila som sa aj pomoct doma,ked som to stihala. Brat nikdy nic nemusel a bol dobry.Mama volava s tetou a rodinou a vzdy im vsetko pozaluje a vymysli si co ona chce a oni si nevypocuju aj moju stranu,veria iba jej, takze sa da povedat,ze uz nemam ani rodinu.Vypisuje mi teta a nadava mi za mamu...je to tiez tazke zvladat
to, k tomu som aj teraz ochorela tak,ze som bola dlho v nemocnici, mama ma nebola ani pozriet, potom dosla a dva dni sa tvarila pred vsetkymi aka je superMama a na treti den dosla a spravila mi tam cirkus,lebo mi znova teta vypisovala a ja som sa nedala uz osocovat...a taktiež mam mat stuzkovu,vsetko som si vybavila sama,aj saty, aj ostatne. Mama sa už vyjadrila,že tam nepôjde,je mi to ľúto,ale už s tým nič neurobím.
Ešte som chcela povedať, že nakoľko mi mama nedala ani korunu na základne veci a nemala som z čoho žiť,zatiaľ čo ona si kupuje drahé lieky a samé oblečenie a topánky,tak som si dala preposielať výživné na môj účet.Strašne po mne vrieskala,že sa mám zbaliť a vypadnúť a iné..a odvtedy ani slovo neprehovorila so mnou.

Mám priateľa v mnohom mi pomáha,hlavne nie som stále doma,takže netrpím až tak. V našom vzťahu je rovnováha,raz pomôže on mne,inokedy ja jemu.Možno kebyže aj ty dáš šancu niekomu, budeš mať pri sebe človeka, ktorý ťa podporí a podrží a ty budeš mať možno viac síl bojovať.

Je toho veľa čo by som ti ešte napísala,ale to by ani celá táto stránka nestačila ;-) :D

Z celého srdca ti prajem, aby si bola šťastná, spokojná a vyrovnaná. A aby sa tvoja situácia už vyriešila.
Neboj všetko sa nejak deje,prejde to a potom už na to budeš spomínať ako na minulosť.
Prajem ti ešte veľa síl, budeš ich potrebovať.
Keby niečo kludne napíš.

obvodnej absolutne nic nemusis rozvadzat. povies, ze mas urcite problemy a potrebujes sa poradit s odbornikom. to je vsetko.

a co mam uviest ako dovod ? aj ked uz mam 18, stale som pri detskej lekarke...

prezyvka- kiezby sa to dalo ako lusknutie prstami...

Prezývka55 tak kasli na nich alebo matku, ja som od rodicov nikdy nic nechcel, od 18 som isiel makat a prec z domu.

praveze tu vnutornu silu ti pomoze najst psycholog.

mas 2 moznosti: bud ides na priamu platbu a teda najdes si na nete psychologa v mieste bydliska,

alebo zajdes za vseobecnym lekarom pre vymenny listok a nasledne vyhladas zazmluvneneho psychologa, u ktoreho ty neplatis, ale sedenia su hradene poistovnou.

silentcry,

možno to už robíš, možno ešte nie, ale je dôležité, aby si si uvedomila, že správanie tvojej matky svedčí o nej, o jej minulosti, a nie o tebe a o tom kto si a aká je tvoja hodnota. Musíš sa snažiť oddeliť tieto dve veci. Môže to byť veľmi ťažké. Ale je to pravda. Jej správanie k tebe nehovorí nič o tom, čoho si ty hodná.
Čo ti môže ešte pomôcť je predstaviť si ju ako zraniteľnú, doráňanú, ako sa snaží sa ochrániť. Vieš, nepríjemní a neláskaví ľudia sú často hlboko zranení, alebo sa niečoho veľmi boja. A potom reagujú ako zranené zvieratá. Hryzú, útočia, bránia sa... Predstaviť si takto nejakého človeka niekedy pomôže pochopiť jeho správanie, alebo ho aspoň nebrať osobne.
A na odreagovanie či vypnutie mysle si skús nájsť nejakú činnosť, čo máš rada. Maľovanie, hudobný nástroj, príroda... To čo ťa upokojí. Každého niečo aspoň trocha upokojí. A najlepšie je ak je to niečo aktívne, nie televízia, ale niečo kde ty "produkuješ".
Ak si veriaca, skús si nájsť kresť. spoločenstvo mladých. Nájdeš tam úžasnú podporu.
S chlapcami sa neponáhľaj, teda netlač na seba. Nauč sa otvárať v priateľstvách, zvykne to byť bezpečnejšie. A do vzťahu choď, keď budeš ako tak vyrovnanou a vyzrelou osobou. Času bude dosť.

vyrovnavam sa s tym tak, ze mi zacne *ebat a po case to trochu prejde.. nic zlozite

s tym psychiatrom a psychologom som uz dopletena...takze staci, ak niekde napisem mail a objednam sa ? netusim ako to chodi...

tall - nikdy sme nemali normalny rozhovor, od kedy sa pamätam mi nepovedala, ze ma ma rada.. neobjala, nepochvalila... v 16ke (zrejme to bolo aj podvyzivou, lebo som mala problem s jedenim) mi prisla 1. menstruacia a jej reakcia na to, ked boli v kosi spinave nohavicky povedala, ze "este raz zbadam gate od kramoch, ti strelim a vypadni si to cistit" .. su to uz intimnejsie veci, ano, ale pravdive.. nezaujima ju, odkoho som dostala kvet, ci cokoladu.. hlavne je, ze dnes bola v bratislave havarka, 2 mrtve zeny, 1 dieta tazko zranene a zachranna akcia trvala 4 hodiny apod...
zrejme to bude ta ziarlivost ...

elena- tu otazku od chruni som nezobrala negativne, len som objasnila, preco som to napisala... ved na tej otazke ani nic negativne nevidim .. raz chcem mat rodinu, ale najprv sa musim psychicky 'poskladat' a zistit, ze ma niekto ma rad...

jedna- tu silu na to, aby som zvladla toto obdobie netusim, odkial mam vyhrabat... kazdopadne , vdaka za prispevok

prezyvka - nepochopil si to. takmer nic. aspon do tej miery, k comu si sa vyjadril.. s tym mobilom to bolo tak, ze mne nevadi, ze som ho mala v 15ke, ale v porovnani s ostatnymi surodencami som ho mala(ak to chces presne,nech..) o 8 rokov neskor ako ostatni, ide o princip... matka vsade robi rozdiely, co sa tyka mna a ostatnych (mam 2 starsich bratov a 2 mladsich surodencov-chlapec a dievca); co sa tyka rodicovskeho, napisala som, ze mi bolo smutno a riesili sa dolezite veci ohladom rozpoctu, organizacie.... vobec neslo o znamky ; stuzkova- mas dceru ?neviem, ale ak by si jej povedal, ze na stuzkovu nepojde, predstav si, ako by reagovala.chlapcom je to vacsinou jedno,ci stuzkova bude,alebo nie. je to vecer, ked sa zabavim so spoluziakmi a kazdy bude 'co najkrajsi' ..za cely cas, co som na gympli nemam ztakmer zia zazitky s nimi, tak snad 1 noc s nimi mi doprajes.. (myslene v dobrom) ; buducnost-ved preto som tu napisala, chcem, aby som sa dostala na skolu, ktora je narocna a uz len prijimacky su poriadne tazke..

Prvy mobil v 15tich to mas dobre, ja som si na svoj musel zarobit a kredit som si kupoval tiez za vlastne.

V kazdom pripade sa vo vela veciach k tebe pekne nesprava ale tak ved ju mozes ignorovat a z tychto veci si nic nerobit. Akoze plakat z toho ze neboli na rodicku? Ja som bol skor rad ked tam neboli :D
Alebo stuzkova? No a co aj tak je to len hlupy vecer. Radsej sa zameraj na svoju buducnost, dobre zmaturuj a vypadni z domu na intrak. Alebo chod pracovat.

precitala som si len posledny odsek a moja rada: so svojimi psychickymi a zivotnymi traumami, ktore som si myslela - resp. "vsak musim sa vediet so vsetkym a vzdy popasovat sama"- som si vytvorila tak akurat vysoky krvny tlak.ja, ktora som cely zivot mala nizky tlak, zrazu (nie je to zrazu, ale rokmi ukladajucimi problemami) mam tlak 160/90 a potrebujem liecbu. sice uz trocha neskoro-ale predsa, dnes som bola 1.x (konecne!!!!!!!) na sedeni so psychologom. moje problemy nevyriesi, to je mi jasne, no aspon pomoze a poradi ako sa snimi "lahsie" popasujem, co mozem zmenit ako zmenim a co sa zmenit neda, ako docielit nech ma to nedepta a teda aby som si uz sama sebe neskodila. sice bola som len raz, ale uz viem, ze zbytocne som sa doteraz tyrala, teto krok som mala spravit uz pred rokmi.