ahojte...citim sa hrozne...citim v sebe hlboky smutok...dovody? je ich vela..nechcem zit..nemam dovod pre koho zit...najradsej by som to uz ukoncila..len som veriaca .bojim sa ze ma Boh potresta keby to dopadlo uspesne...vraj je to najvacsi hriech... ale ja uz nevidim ine riesenie...a ani nie je...spat k tym problemom...najviac preco sa trapim je jedna osoba..uz som utrapena ani to neviem k nicomu prirovnat...ja viem poviete si nechaj ho tak ist svojou cestou...nedokazem to ! uplne som sa naviazala...az velmi moc a preto to nedokazem..s tym clovekom som zazila toho dost ..ziadneho cloveka som viac nepoznala tak do hlbky ..bol a je to pre mna najdolezitejsi clovek na tejto planete...ale uz nevladzem...uz nedokazem tuto bolest stale nosit v sebe...keby som ho nechala citim sa este horsie...nemam ziadnu kamosku...zo zakladnej uz nie sme v kontakte aj ked som mala zopar kamosiek..a na strednej bola vacsina ludi z dedin alebo ineho mesta...chyba mi niekto o koho sa mozem orpiet..kto mi povie mam ta rad...nemam v nikom ziadnu oporu..este sa do toho pridala aj vysoka skola...je velmi tazka a citim ze je toho na na moc...maju strasne vysoke poziadavky...ucim sa kazdy den na nic ine nemam cas a aj to nestaci aj tak viem ze nezvladnem tu skolu...doma bude lne zle ked poviem ze chcem to nechat tak..budem len opocuvat ako som sa precenila...moja rodina nie je rodinou..vecne hadky ziadne vychadzanie s druhym..nikdy som nemala ani dobry vztah s mamou...mam fakt zvlastnu mamu...ona by ma nepchopila keby so mjej povedala co ma trapi...a aj kedosm jej niekedy nieco povedala tak na mna zacala len hulakat..brata ma m nadosetko rada..ale on nema zaujem o pekny surodeecky vztah...a druhy brat? snim sa ani nezdravime...viem ze som pesimista a aj ze somcitlivy a labilny clovek...a o to je to este horsie..preto ma to este vsetko viac rani ..tieto uzasne vlastnosti so zdedila po svojej matke..vzdy je nervozna a v strese..presne akoja..citim s a naozaj v koncoch...aspon keby som bola jednu jedinuosobu o ktorejby so mvedela ze mam oporu ale nikto taky nie je..citim sa uplne zbytocna..ked som mala devat rokov zomrel mi otec..bol to sok..to je asi aj dalsi dovod preco vsetko takto tragicky beriem...ale tato moja povaha je vo mna velmi silna..naozaj...nemam nikoho...uz nechcem zit :(((..keby plac zabijal tak somuz davno mrtva..uz som tolko slz vyronila...
Asi to dopadne velmi zle...
akoby s kopiraka mojho zivota tak isto som na tom a mam 24 ale mam este jeden ciel - odist s tohto štatu a zacat zit od znova niekde v nemecku alebo rakusku
Ajka ahoj. Prečítala som si tvoj príspevok, a vo veľa veciach som sa našla. Tiež som stratila kamarátky z minulosti. Tiež som na vysokej škole, ktorú zvládam len tak tak. a každý rok sa veeeľmi vytrápim. Momentálne je toto môj najhorší rok. Neviem ako nájsť tú silu, ako sa dostať z tohto zlého, negatívneho začarovaného kruhu :( keď sa mi nič nedarí.
Bola by som rada, keby mi napíšeš na email, a napísali si toho viac, lebo tiež potrebujem niekoho s kým by som si o tomto mohla pokecať, ďakujem. Môj email je ivana159@centrum.sk
phoe presne môj prípad
Kým sa diagnostikujes ako labilna a depresivna osoba, over si, či nie si obklopená sebcami a idiotmi.
