Je to ten pravý?

Príspevok v téme: Je to ten pravý?
lujzax

Ahojte! :)
Mám problém, milujeme sa s priateľom...už dosť dlho nato, že sme spoznali aj tie naše horšie stránky. No uňho isté veci, sú naozaj zlé, nič s tým nerobí. Je veľmi kľudné navonok, všetci hovoria aký je dobrý, pomôže druhému...no doma u svojich a aj pri mne dostáva občas skraty. Úplne mu prepne, začne až prskať od hnevu, povie, čo by asi aj nechcel, každé slovo kľudné čo mu poviete chápe ako útok na jeho osobu. No najhoršie je, že on si nikdy neprizná chybu. Jediné čo dokáže je, že po chvíli tich sa začne on líškať. vždy je to tak! Vždy! mám to odsledované. No mne to pokaždé veľmi ubližuje :(. Najhoršie je, že začínam myslieť nato, aké to bude, keď budeme už spolu žiť, deti...čo ak aj pred nimi ho popadne ten prúd hnevu. Naozaj to nechápem, lebo ja sa ho aj snažím ukludniť, keď to doňho dojde, aby sa ukludnil, že nič zlé som nepovedala, ani nemyslela, len nech si to premyslí, uvedomí, hovorím celý čas naňho kľudne, nič mu nevyčítam, nehovorím ironicky, proste nič, čo by mu to mohlo spustiť. A robí to aj pri svojej mame napr...Začínam si myslieť, že to má nejakú psychyckú poruchu, slabú stránku. Myslím si, že on vždy keď si má priznať chybu, priznať si, že tomu druhému ublížil, tak to nedokáže pripustiť a radšej začne hulákať...
Takže preto začínam mať dilemu o zmysle tochto vzťahu, či sa s ním len nebudem v budúcnosti trápiť. Lebo takýto jeho príval hnevu zažívam tak cca 2-5x za mesiac.
Druhá vec je, že si myslím, že je schopný mňa dať bokom, a radšej kamošovi, ktorý sa mu aj rok neozval, no po roku sa mu ozve, že potrebuje pomoc, tak mu pomôže priateľ, no mňa zruší, keď sme mali nejaký program naplánový aj pár dní :(. Nepáči sa mi to. Nepoviem, kebyže to bol jeden z jeho srdcových kamarátov, ale toto mi spraví aj pri takých, čo na neho úplne kašlú, ani mu sem tam nezavolajú, len vtedy ak potrebujú pomoc. No a môj priateľ má dobré srdce, tak samozrejme im hneď pomôže. Ja sa vtedy cítim jak taká druhoradá vec preňho :(.
Ďalšia vec. Viem, že sa hovorí, že ženy majú zlé predstavy o chlapoch z amerických filmoch. Ja nechcem žiadneho ideálneho. No mám v povahe darček už vopred preňho premyslieť, aby sa mu to naozaj páčilo a cítil, že to bolo premyslené, zo srdca. ALebo mu vždy keď je u mňa pripravím čaj, pitie (limonáda, šumivé tablety s vit. a pod), zohrejem jedlo, alebo očistím jablko pokiaľ má chuť. No ak ho ja o čosi poprosím, napr. či si môžme ísť do práce čítať veci do izby, lebo sa neviem sústrediť pri telke, a potrebujem sa to naozaj dobre naučiť na druhý deň, tak musím najprv počúvať hlasité nesúhlasné vzdychanie a mrzutý výraz v tváre :(. Je to strašné, to ma vie tak aj trochu nahnevať, že ja zo srdca mu prichystám hoci čo(kúpim ponožky, drogériu, keď vidím, že sa mu čosi chýba) a on nevie ani tak málo pre mňa spraviť a vypnúť tu telku bez šomrania.
A darček od neho? len schmatol prvú vec v obchode (nebudem menovať) a to mi kúpil. Chýbali k tomu totiž iné veci, bez ktorých sa tá vec čo mi on kúpil nedá zaobísť, čiž je mi to teraz úplne zbytočné. A to stačilo, aby to tak rýchlo nekupoval a aspoň predavača sa spýtal, alebo si prečítal o tom na nete :( Ani toľko času kvoli mne nemohol stratiť.
Podľa mňa sú aj taký chlapi tam niekde. Len nie som si tym úplne istá, lebo som takého ešte nestretla, len počula a videla od iných kamarátok. No aj to len mohli príliš chváliť a zlé nepovedať...
Alebo ešte taká maličkosť, ešte keď som skúškovala na VŠ, nespravila som jednu skúšku, hrozil mi medziročník, tak som podliehala panike, smútku, plakala som, priateľ ma vôbec nevedel utešiť, rozosmiať, skôr už som na ňom videla, že sa skôr hnevá, pritom to trvalo len dva dni kým som dostala výsledky z tej skúšky, a spravila som :). No pred vyhodnotením som stretla jedného kamaráta z destsva, tiež išiel akurát do školy a rozprávali sme sa, veľmi som sa pri ňom smiala, úplne som sa uvoľnila, ukludnila, totálne som zabudla na celé vyhodnotenie skúšky, skôr som si pomaly začala v podvedomi niekde hlboko veriť, že na opravnom tú skúšku isto dám. To bol tiež jeden zo zlomových momentov, kedy som začala pochybovať o tom, či je to ten pravý na celý život, pri ktorom budem vychovávať spoločne deti, prechádzať si aj ťažkými obdobiami života...
Poraďte mi prosím vás, vy starší skúsenejší. Mám to nechať tak, a byť vďačná, že ho mám, hoc má takéto vady, alebo mám...ani to radšej nenapíšem, prosím o rady, skúsenosti, vopred moc ďakujem! :)

Laura39

Ahoj precitala som si tvoj pribeh, ma crty mojho partnera manipulatora, padla som na dno a tiez mi este pred mesiacom robil nuf nuf zajko. Precitaj si moj pribeh rozchod -alebo uplne iny pribeh a mozno v nom najdes viac podobneho. a rady od ludi .Ono vies prepinanim nalad to zacalo cele trvalo to dodnes a stupnovalo sa to .

Drzim palce

Fleur-de-lis

lujzax, starať sa o iných je niečo, čo sa najčastejšie naučí človek v rodine. Zrejme ho k tomu rodičia neviedli,a preňho to vôbec nie je prirodzené a zrejme si to skoro vôbec neuvedomuje. Nie je náhodou najmladší alebo jedináčik?
Ak má človek vôľu na sebe pracovať, tak to je niečo čo sa dá časom zlepšovať.
Ak chceš aby pre teba niečo urobil, tak to musíš povedať priamo, napr. chcem dnes od teba dostať kyticu :D Romantické to nie je, ale ak to v sebe chlap vôbec nemá, tak ho to treba naučiť. A časom sa to naučí robiť sám od seba (môj priateľ je teraz oveľa pozornejší než na začiatku), keď uv bude vedieť čo máš rada. Ale to mu treba dať priamo, nie iníciami ;)
A to nerváčenie, no očividne má v sebe nakumulovaný hnev a nespokojnosť a občas to vybuchne. No ak s tým nič nechce robiť, čo už.
A tí priatelia, no a on len zruší plán alebo sa s tebou o tom porozpráva?
Ideálny na manželstvo teda nie je, ale zas kto sme ;)
Musíš si časom sama zvážiť, či spolu dokážete existovať, čo všetko chceš prijať také aké je...
Vieš, ako si ho opísala, no dosť zlé. Ale keby sme tu všetci napísali len naše zlé vlastnosti tak by tu nikto nikoho nechcel :D
Ty ho poznáš z nás najlepšie, a ty vieš najlepšie čo chceš.
Držím prsty!

Dadula56

Myslim Lujza, ze ti pomohlo, ze si sa vypisala. Zatial jedine ten efekt z toho bude. Nerozides sa s nim, este to par rokov bude trvat, kym zistis, ze toho uz mas dost. A otazne je aj to, ci potom budes schopna odist aj ked uz nadobudnes tu istotu, ze to nie je fajn. Lebo ked si precitam vety typu "co ja budem sama bez neho" tak ma zufalstvo chyta.
Niektore tie veci by sa dalo aj odignorovat, ale je ich tam viac, ktore nie su zlucitelne s peknym a stastnym partnerskym zivotom...

phoe

To je v poriadku, ono to chvíľu trvá kým sa zaľúbenej žene otvoria oči...ked ťa najbližšie vytoči , tak uvidíš či si zrelá na rozchod

lujzax

winki ja ho neobraňujem. ALe ani som nezaložila tému kvoli tomu, že je zlý a chcem ho nechať. Vo vzťahu sa isté veci musia tolerovať, len som sa chcela dopočuť, ktoré sú to. Ale tak očividne to jeho správanie to nebude :(.
Čítam si vaše slová poriade, ale keď je to ťažké sa len tak zrazu rozhodnúť. Stále som mu to tolerovala. Len som si poplakala, alebo on či ja sme sa vykričali, bolo ticho a potom si uvedomil (asi) čo spravil a už sa mi líškal...ale tak nebolo to na každodennom poriadku, hoc od toho pol roka sa to pomerne stupňuje...Bojím sa, som s ním šťastná, pokiaľ mi také veci nerobí, čo bez neho budem robiť.

soffa

ja si skor myslim ze si sa uz davno rozhodla,hladas nanom chyby,vidno ze s nim nie si stastna,nevie ta podrzat,nie si pre neho prvorada,a zlost si vybija na tebe.naco ti je taky chlap,?

winki

milujem, ked niekto založí tému, kde sa sťažuje a nakonec v príspevkoch začneš ospravedlnovať konanie toho druhého. Ach jaaaj. tu je škoda pomáhať