Osamostatnenie sa

Príspevok v téme: Osamostatnenie sa
Anička112

Dobrý deň,

mám 18 rokov a pred rokom aj niečo som sa s rodinou presťahovala do ČR. Toho roku maturujem tu na gymnáziu.
Predtým, ako som prišla do Prahy som mala priateľa, s ktorým som bola niečo cez tri roky s ktorým som sa rozišla- vzťah na diaľku, okrem toho sme sa nezhodovali v zásadných veciach (hlavne vo viere, tlačil na mňa so sexom...).
Teraz mám 9 mesiacov nového priateľa(Čecha- s čím sa moj otec asi nemože veľmi zmieriť)a som s nim šťastná. Vedieme vcelku čistý život (no jasné, že nejaké odvážnejšie dotyky už boli :-) ), máme rovnaký pohľad na budúcnosť, výchovu detí a pod. Mám v ňom istotu...
Moj problém je, že už veľmi túžim po vlastnej rodine. Zároveň ju vsak nemám ako materiálne zabezpečiť,nemám byt, nemám školu... Ja viem, že moji rodičia by mi s tým pomohli, ale neviem, ći to úplne chcem. Chcela by som, aby to bol moj dosiahnutý cieľ, ktorý si sama vydobyjem.
Priateľ mi na to všetko stále povie, źe sme ešte príliš mladí. Doteraz som to brala ako fakt, ale už pár dní nad tým rozmýšľam a nechcem sa s tým zmieriť. Áno, 18 rokov je určite nižší vek, ako je priemer, ale je to naozaj prekážka (uvažujme, že by sme dieťatko mali tak o dva roky, dovtedy by sme sa nejako postupne osamostatnili)?
Myslíte si, že sa dá PLNOHODNOTNE stíhať vysoká škola a rodinný život (chcem ísť na učiteľstvo- viem, že nie veľmi perspektívny odbor, ale taký, ktorý naozaj chcem. Priateľ chce ísť na informatiku).
Máte s tým nejaké skúsenosti? Ja viem, že sa to DÁ ZVLÁDNUŤ, chcem však vedieť, či sa to dá zvládnuť plnohodnotne.

goforit

Ehm a co ludia co pracuju na plny uvazok a stihaju skolu?
vy co chodite do skoly to tu opisujete ako neviem aku mega vec a pritom existuje aj externe studium.

a 5 rokov nie je vela bolo myslene tak, ze z pohladu toho, kolko rokov prezije matka s dietatom, cize 20 vs 25 - to je stale lepsi rozdiel ako 20 a 35..

a clovek NIKDY nie je dostatocne pripraveny na decko, ak to mam potlacit do extremu, alebo vam niekto garantuje pracu v 30tke? budete za vodou v 30tke? ked chcete mat "vsetko" zabezpecene na dieta? NIKDY nie je vsetko zabezpecene, vzdy je to len "viac zabezpecene"

zalezi aj od prace, pokial bude makat za pasom, neuzivi ani seba.. ale od coho je tu RODINA (rodicia) ak kazdy chcete zacinat od NULY? aky to ma vyznam zacat vzdy od nuly? najsolidnejsie rodiny si zabezpecenie zdielaju, ked uz tak.. nechapem vasu mentalitu..

Kvety zla

Ako chces zivit rodinu, dieta ked ty aj frajer budete v skole?
Ak planujes ze ti rodicia budu na TVOJE decko prispievat, to vobec nie je osamostatnenie sa, to je ze si vymyslis nejaku blbost a rodicia za nu budu musiet doplacat. Mat deti ked sa o ne nemas TY ako postarat je maximalne nezodpovedne. Ja mam 21 rokov, studujem, mam priatela s ktorym byvam (on tiez studuje + popri skole pracuje) a dieta si absolutne neviem predstavit. Neviem ako by som stihala aj skolu, aj kocikovat.
Osamostatnit sa da aj inac ako si zakladat rodinu v 18 alebo 20.
Kedze chces vediet ci sa to da zvladnut plnohodnotne - nie, neda. Nie naozaj plnohodnotne. To sa chces naozaj stresovat ze mas skusku a este ti v noci dieta vyvreskuje lebo je hladne? Podla mna tehotenstvo + mat dieta je samo o sebe uz dost vycerpavajuce, nehovoriac o tom ake stresujuce vie byt studium na vysokej skole.
Goforit - ze 5 rokov hore dole nie je vela? Tak to prrr. O 5 rokov bude slecna uz uplne inac zmyslat, a rovnako zmyslala inac pred 5 rokmi (ved mala len 13!). O 5 rokov bude v inej situacii, skolu uz bude mat bud skoncenu alebo bude koncit a vtedy sa uz aj da uvazovat nad dietatom. Ale silou mocou chciet decko ked je clovek este sam decko je strelene. 18 rocna baba co chodi do skoly sa nemoze tak postarat o dieta ako keby mala o 5 alebo 10 rokov viac.

goforit

Anička112

verim ti, ja som na tom rovnako, "vediet to" po par mesiacoch, a este menej ako ty.. asi o polovicu :)
ale hold, srdcu nerozkazeme, vsak nie ?

a ver mi, je to lepsi pocit byt mlada mamicka, ako v 30-35.. potom si vias uzijes deti a ich deti.

sice 5 rokov hore dole nie je vela, ale...

Anička112

Luciinka, mám známych, čo majú male deti. Chodím pomáhať, strážiť a som v pohode :-) Ja chcem byť učiteľka, v tomto smere som dosť kreatívna. Mám rada vývojovú psychológiu a od toho sa potom ľahšie odvodzujú hry, ktoré deti budú fakt baviť a budú sa pri nich aj rozvíjať :-)
Každopádne ďakujem za názor :-)

Goforit, podľa mňa to nie je diskriminácia. Je rozdiel v 15-16 a v 18. Pravdaže ma neobchytkával na prvom rande. Ta tieto veci si fakt dávam pozor a som v nich dosť neoblomná :-)

A áno, je to divné, hneď po 9 mesiacoch "vedieť". Nemožem vedie´t,či je to len klam... Ale po 3 rokoch s bývalým priateľom som vedela, že by som s ním vydržala. Mohla som sa rozhodnúť- mať (možno) niečo lepšie, alebo to vydržať a mocť žiť vcelku šťastný život. Rozhodla som sa pre možnosť jedna a...ja neviem... ale to asi viete, keď príde TEN PRAVÝ :-)

Ďakujem ale krásne za názory, cením si ich!

TinaM

Mala som presne 18, ked som riesila toto iste. S priatelom sme boli vtedy 2 roky a straaaasne som chcela dieta a rodinu. Nastastie som to prekonala, s priatelom sme sa po nastupe na VS rozisli. Teraz mam uz aj vysoku skolu za mnou, rodinu stale nemam, ale za to zijem s novym priatelom v nasom byte a plany ohladom rodiny vyzeraju teraz o dost realnejsie a bezstarostnejsie :)

goforit

Luciinka, "užívať si mladosť " - ano tak ako 90% ludi a kukni v akych srackach su, maju titul ale pracuju za pasom, AK VOBEC.
zivot absolutne nie je o skole (pokial nechces byt chirurgom a podobne) ale o kreativite (pokial neberiem do uvahu ilegalne cinnosti, tam ti staci silny zaludok)
pokial to stihali nasi rodicia, pracovat a starat sa o deti v 18tke.
TAK MY CO MAME DALEKO VIAC VYSPELEJ TECHNIKY to nedokazeme?
cize sme zleniveli?
hm ?
prinajhorsom pozastavi studiom atd..
ale uznavam ze 18 je dost malo na taketo zmyslanie, vela sa z nich popalilo, ale moze to vyjst.. Ktovie..

goforit

jasne ze sa to da stihat
ale este 1 kritika - henten bol s tebou 3 roky a henten len 9 mesiacov a uz su odvazne dotyky? :P
neni to diskriminacia ?
a prijmi pomoc od rodicov, nebud blba a chciet vsetko osamote, zivot neni o tom..

Luciinka

Som teraz prvý rok na vysokej a už len z tejto skúsenosti ti môžem povedať že NIE, NEDÁ SA TO STÍHAŤ. Som v škole tri krát do týždňa od rána do večera a niekedy nemám čas sa poriadne najesť.
A k tomu dieťaťu. Mám malú dvoj ročnú sesternicu a keď ju len strážim tri hodiny padnem rovno do postele úplne mŕtva.. Malé dieťa potrebuje pozornosť, starostlivosť 24 hodín denne.
Máš len 18 rokov, celý život pred sebou, mala by si rozmýšľať o úplne iných veciach a nie o dieťati a rodine. Je síce fajn že s priateľom si rozumiete a bla bla, ale celkovo je podľa mňa 9 mesiacov dosť málo na to, aby si vedela že s tým človekom sa chceš zaviazať na celý život. Nehovorím, sú prípady kedy už po dvoch či troch mesiacoch vedia že chcú byť spolu.. Ale keďže ste obaja taký mladý a ešte ani poriadne neviete o čom život je, mali by ste sa radšej zamerať na školu, užívať si mladosť a na deti myslieť o 5 rokov.