ahojte. mám 15 rokov a som velmi negatívna osoba.. proste moj postoj ku svetu/životu je negatívny už dlho nevidm nič z čoho by som mala mať radosť.. áno teší ma že mám kamarátov,skvelu rodinu atd. ale aj tak . velmi vela krát sa mi stalo že myslím na niečo negatívne a potom sa to aj stane. mám s toho strach, že kedy zase mi príde na rozum nejaká negatívna myslienka ktorá sa zrealizuje.. chcela by som ist ku pychologicke ale mama ani nikto nevidí žiadny problém vo mne aj ked navonok vyzerám dosť skleslo a najviac to vidno na očiach , ked sa pozriem do zrkadla a usmievam sa v očiach vidím neskutočný smutok a to isté aj na fotkách. možno je to pubertou ale fakt si neviem pomoct aj by som to chcela zmenit lenže to sa nedá.. prežil si niekto niečo podobné?
Pesimizmus
Môže to byť pubertou. Osobne si ale myslím, že návšteva psychológa nezaškodí. Ja viem, že rodičia si asi nechcú pripustiť, že nejaký problém máte, ale skúste im povedať, že ho jednoducho máte. A ak si myslia, že si vymýšľaš, tak im povedz, že ak je to tak, psychológ by to predsa zistil a že nemáš dôvod si vymýšľať. Nechápem, prečo si niektorí ľudia zastarano myslia, že ku psychológom chodia len blázni. Vôbec to tak nie je. Každopádne, existuje internetová psychologická poradňa ipcko.sk, tak v najhoršom to skús tam. Inak keď myslíš negatívne, tak sa stane niečo zlé. Dalo by sa to otočiť v Tvoj prospech, nie? :) Hovor si stále len pozitívne veci a možno sa Ti začne viac dariť. Prajem veľa šťastia :)
Žiadny človek nie je permanentne šťastný. Je to hore dole celý život. Ide o to mať silu sa s tým dole vedieť vysporiadať. Okrem toho existujú aj pesimisti, no aj tí môžu byť šťastní. Puberta je obdobím kedy prechádzate z jedného pólu do druhého a niekedy niekoľkokrát denne. Neviem, čo má za problém bežné dievča, keď chce ísť k psychológovi. Žeby žalovať na rodičov? Neviem. Dnešný svet je v kríze. Celý naopak. Pokiaľ je dieťa týrané, šikanované, tak chápem. Ale keď sa chce radšej rozprávať so psychológom ako s matkou, neviem, kde je chyba.
Som na tom podobne ...su chvile kedy vidim vsetko len to zle ale potom su chvile kedy si uvedomujem tak ako to je...riesime nepodstatne veci a pritom nam unikaju tie podstatne ako je zdravie,rodina a podobne..mali by sme sa tesit zo zivota a vazit si to co mame pretoze vela ludi by dalo vsetko zato aby mohli mat to co mame my..zacni si to vazit lebo nikdy nevies co vsetko sa moze stat...mas este len 15 uzivaj si zivot( nemyslim tak ze sa budes opijat a robit zle ) v dobrom slova zmysle zakial este nemas "povinnosti" lebo potom uz mozno nato mat cas nebudes...najdi si takych kamaratov z ktorych srší pozitívna energia :)
Skuus si precitat knihu The Secret, to je vlastne o tom , ako obratit svoje negativne myslenie na pozitivne a vdaka tomu si privolat uspech, ja som to cital asi dva , tri krat, no mam stale problemy mysliet pozitivne, to ale zalezi aj od okolnosti ake ta postihuju, napriklad, ak nemas pracu , alebo si prisla o nejakych priatelov, ci problemy v rodine a tak .
som na tom tak isto ale tak mne sa toho dost vela zleho stalo a od toho obdobia som ties hater skaidial si inak
som rada , že nie som sama myslím si že takýchto "prípadov" je viac.
áno a to mám iba 13, tiežt som chcela ísť psychošovi ale mama nedovolí, ževraj si vymyšľam. Taktiež to chcem zmeniť ale neviem ako
