On bol moj prvy a jediny. Pred priblizne 8 rokmi sa vsetko zacalo menit. Obaja sme boli pod velkym tlakom a mne bolo denne pripominane aka neschopna som. Ako treba veci robit inak plus nadavky s tym spojene. Neskor ked hadky vyustovali - tak som dostala par faciek, alebo ma zdrapil za ruku, krk ked som odporovala. V tom case sa vo mne cosi zlomilo az som mala pocit, ze nemam vobec ziadnu hodnotu.
Neskor sme zacali chodit do poradne avsak pre mna uz bolo neskoro. Citila som, ze mi nieco chyba - dusevne a zacala to hladat inde.
V maji som sa zoznamila s jednym muzom na FB. On je vojak, velmi pekny. Od prveho dna mi rozpraval aka som pekna, mila, ako rad by bol so mnou. Ja som mu povedala, ze som vo vztahu, ale aj tak sme sa rozpravali. Ked som si s nim pisala, tak som mala pocit, ze som pre kohosi vynimocna - vzacna. On ma nikdy neoslovoval mojim ozajstnym menom, len prezyvkami, hovoril mi ako mu chybam, ako ma chce pobozkat. Jeden den mi poslal jeho fotky - polonahe, co ma dost sokovalo, ale rozpravala som sa s nim dalej. Neskor si zacal pytat foto odo mna a hovorit mi co vsetko by so mnou robil...
6 mesiacov neskor sa chcel stretnut. Ja som ho tiez chcela vydiet pretoze som bola zvedava. Vobec som si nemyslela, ze sa mu budem pacit avsak 30 minut po zoznameni ma pobozkal. Nebol to vobec jemny bozk ,ale ten taky velmi intenzivny. Jeho ruky boli vsade a to mi vadilo. Vzdy som mu ich dala spet na moj pas.
Neskor, ked sme sa bozkavali v jeho aute, ja som nemala ponatie co robi, az kym mi nedal ruku na jeho vytiahnuty p...s. To ma opat sokovala a odisla som domov. Neskor sa mi ospravedlnil a stretli sme sa opat. Ja som mu hned povedala, ze sa mi nepacilo co spravil a, ze s nim nikdy nebudem spat kym som vo vztahu s niekym inym. Toto som mu pripomenula vzdy ked sme sa stretli - 5x dohromady. Tvaril sa, ze to chapal.
Vzdy ked sme sa stretli tak bol velmi mily. Bozkaval ma na vlasy, lica, nos, celo, ruky..vsetky tie take jemnostky ktore mi chybali. Tiez mi rozpraval ako velmi by chcel byt so mnou, o jeho zivote, pytal sa na ten moj. Celu dobu mi pozeral do oci a objimal ma. S nim som sa citila "lubena"... Aj ked sem tam mi prisiel dost sebavedomy, sam od seba mi povedal kolko zaraba, ze jeho oblecenie je drahe, ze ma znackove hodinky, atd. Podla jeho slov kazda jeho byvala ho podviedla, alebo mu inak ublizila a nikdy to nebola jeho chyba. Vela veci mi na nom nesedelo, ale pretoze som s nim bola velmi stastna, tak som to ignorovala.
Ked sme sa stretli posledny krat - vsetko bolo skvele, on bol ocarujuci ako vzdy a nezny. Avsak tentokrat nepocuval tak ako som dufala. Ked sme boli v jeho aute, tak sa so mnou hral a dal mi dole nohavice. Lezal na mne a ja som mu povedala, ze nemozem, avsak on sa stale pokusal. Urcitu dobu mi to prislo smiesne a tak som ho len nechala lezat na mne kym ma bozkaval, ale ked sa opat pokusal dostat dnu - tak som mu povedala,aby prestal...Neviem, ci to, ze som ho nadalej bozkavala a nechala na mne lezat mu dalo pocit, ze to chcem, ale napokon dostal co chcel. Ja som sa citila velmi pouzita a on to vedel. Tiez som mu povedala, ze ci toto je vsetko co chcel a on povedal, ze nie. Povedal, ze on mi nechce ublizit a, ze mi to dokaze...
Po tomto vsetkom sme sa rozlucili a on odcestoval spat do jeho statu. Neskor sa mi ozval, ci som OK a, ze mu velmi chybam. Na dalsi den som mu napisala, ze niesom ok a on sa pytal preco. Ked som mu povedala, ze to budem musiet povedat mojmu partnerovi - uz sa neozval.
Ja viem, ze to co som spravila bolo velmi zle a hambim sa zato. Asi som hladala lasku tam kde nikdy nebola aj ked on sa tvaril uplne inak. Tu noc som stratila cast mna a neviem, ako ju najst. Tento druhy muz mi zlomil srdce a neviem ako zabudnut. Co vlastne chcel, preco to spravil? Ked vidim svojho partnera- tak len placem. Pocit viny ma zabija a ja neviem ako dalej. Tak velmi mu chcem povedat pravdu no taktiez sa bojim, co sa stane. On si to nezasluzil.
Ako dalej? Ako to cele vyriesit? Ako zabudnut na toho druheho?
