Sme v pasci

a uz ma to tu nebavi, stale sa motat v tejto tmavej jame 2x2 metre, stale sa tvarit ze to tu ma nejaky vyznam, alebo ze prinajhorsom odtialto vedie nejaka cesta.. to najlepsie co sa da je len nepremyslat, ignorovat, tvarit sa, onanovat nad optimizmom a pozitivnym myslenim, "verit".. a najhorsie ze aj tak to uz bolo vsetko milion krat prediskutovane a milion krat racionalne zhodnotene ako nieco cim sa zaoberat viac ako raz neoplati nech uz sa k tomu postavite akokolvek.. no stale dokola a vzdy to konci aj tak pred tym jednym poslednym krokom. a stale sa k tomu vraciam, s uzasnou presnostou tam vzdy za nejaky cas spolahlivo trafim ako lastovicka nech som kdekolvek...ach tieto milion krat prezute a pretravene dristy, keby sa dalo o tom aspon este hovorit s nejakym zapalom, v ocakavani ze sa mozno este vynori nejaky necakany zaver.. ale vsetko uz bolo milion krat povedane. je to uz tak zle ze sa mi o tom nechce ani filozofovat.. :D to uz je asi predposledna zastavka
"chvalabohu, a mozno ze aj zialbohu, ze chvalabohu"