Ahojte všetci... pred 4 dňami sme sa s priateľom rozišli po roku chodenia s tým, že mi vysvetlil, že mi nechce ubližovať lebo nemá také životné plány s našim vzťahom ako ja..ďalším problémom bola aj jeho pracovná vyťaženosť ale ja som to rešpektovala...predsa nebudem niekomu zakazovať prácu =DDD...má ma stále rád.. záleží mu na mne.. ale nechce ma trápiť... taktiež podotkol že si toto rozhodnutie určite bude vyčítať v budúcnosti... veľmi mi na ňom záleži a bolí to,,lebo je to jeden úžasny chlap a vždy keď vznikla nejaká hádka tak to bolo prevažne na môj podnet... mrzí ma to...myslíte že je nejaká šanca aby sme boli niekedy v budúcnosti spolu????
Mám ešte nádej?
lola28
Agnes998
Podla toho co pises to nevyzera zeby ta lubil, mat rad ta mohol, ale zrejme ho tvoja laska obtazovala. Nepomohlo ani dva mesiace co si bola prec aby si uvedomil ze mu chybas a ze ta lubi. Podla mna nadej velmi nie je
lola28
Ďakujem hanka za podporu dúfam, že to bude dobré a že sa to aj nejako samé vyrieši..plánujem sa venovať teraz najmä sebe... teraz je rad na ňom..ukázať, či mu na tom naozaj záleží
hanka9
Nádej mas, ta zomiera posledna
ak je dobra konstalacia
veci sa mozu niekedy dat aj "samé" do poriadku
hodne vsak zalezi najma na tebe
preto je dobre na tom popracovat
"nenasilne a s rozumom"
drzim prsteky
lola28
Cez leto som brigádne pracovala aj v Nemecku a dva mesiace od seba sme vydržali bez seba... dôverovali sme si..zvladli sme to a teraz sa toto stalo.. nedokážem si to vysvetliť
TinaM
No, tazko sa radi takto na dialku, ale podla mna to s tebou asi nemyslel tak vazne. Minimalne nebol pripraveny na spolocny zivot a to je asi dost dolezite.
lola28
Trápila som sa preto, lebo som bola málo s ním chýbal mi...necítil sa na spoločné bývanie...a ja som na priek tomu strašne chcela...asi sa zlakol... ale keď sme už boli konečne spolu tak mi to vždy vynahradil... cítila som z neho že je to naozaj láska...
TinaM
a preco si sa trapila?
lola28
Povedal, že mi nechce ubližovať má ma rád, ale vidí že trpím a on mi nechce spôsobovať bolesť.Je pravda, že mi nie všetko v našom vzťahu vyhovovalo...ale ľúbila som ho a budem ho ľúbiť aj naďalej.. nikto nie je echt dokonalý a ja som ho rešpektovala aj s jeho chybami...neviem čo robiť...či sa na to vykašľať a ísť ďalej... alebo počkať ako sa situácia vyvinie
TinaM
ja osobne neverim na rozchod "z rozumu", ale niekto moze mat iny nazor. Podla mna je za tym nieco ine. Neviem si predstavit, ze by som sa s milovanym clovekom radsej rozisla, ako sa snazila vymysliet, ako vyriesit nedostatok casu ci iny problem. Co ti presne povedal?
