Mám 21 rokov a študujem právo. Obávam sa však, že tento ročník bude môj posledný...
Trpím obsedantne kompulzívnou poruchou - občas mám nutkanie sa niečoho dotknúť, viem, že to všetko, čo prejavujem navonok, sa odohráva len v mojej mysli, no stále mám pocit, že ak sa napríklad toho zábradlia nedotknem ešte raz, stane sa niečo zlé. Našťastie, tieto myšlienky viem kontrolovať, no toho nutkania sa občas nezbavím. Počas jazdy autom to nutkanie k sebe nepripustím. Odparkujem auto, zamknem ho, no ešte 3 x sa vrátim, či som naozaj zamkol. Je to chorobné. Viem, že tou chorobou trpím, ale povedal by som, že je v tom najnižšom štádiu už niekoľko rokov. To nutkanie dotknúť sa napríklad podlahy som mal už v 4. triede. A nezbavil som sa ho doteraz. To je však ten najmenší problém.
Nemôžem spávať. Väčšinu môjho spánku tvorí polospánok, keď spím, tak len na 4 hodiny. Neskôr to dospím, no poruchy spánku sú u mňa bežné. Najprv deficit spánku a potom to musím dospať. Nespím nie preto, že by som cítil stres, ale preto, že mozog jednoducho nechce vypnúť.
Najťažší problém? Poruchy koncentrácie. Učím sa priam otrocky, každý deň, s výnimkou 1 dňa, keď idem von s priateľkou a zvyšnú časť dňa pomáham môjmu starému otcovi (prípadne babke upratať byt). Dokážem sa sústrediť na niečo len veľmi krátku dobu, napadá ma veľmi veľa myšlienok, ktoré sú však v danej chvíli skôr nežiadúce. Napríklad pri čítaní Európskeho práva ma napadne, že EÚ je pre nás nevýhodná. Každá krajina má rozdielny HDP, nemôžme sa vyrovnávať Nemecku, kde je minimálna mzda ďaleko vyššia. Krátko nato, ma napadne niečo iné, už vôbec nesúvisiace s Európskym právom. Cítim, že som šialený. Nedokážem sa dlho sústrediť na text a musím si viackrát prečítať jednu vec. Niekedy, keď textu nerozumiem, sa text len mechanicky biflím.
Vlastne, to nebol môj najťažší problém. Úplne najťažší problém je porucha vyjadrovania. Pri písaní problém s vyjadrovaním nemám, ba naopak. No pri verbálnej komunikácii sa často nedokážem vyjadriť, viem čo chcem povedať, no neviem to vyjadriť navonok. Nenapadnú ma správne slová, vetu, ktorá malá byť odborná odborne rozhodne nevyznie, pretože ju poviem až príliš jednoducho a neucelene. nie je to tým, že by som nemal slovnú zásobu a málo čítal. Neviem čím to je.
Nechcem na to brať lieky, pretože lieky, ktoré by poskytol psychiater, by moje problémy možno aj vyriešili, no reakciou na ne by boli iné nežiadúce účinky. Nechcem sa totiž zničiť a brať svinstvo. Každý liek s veľkým účinkom má aj nežiadúce účinky ďaleko vyššie než obyčajné vitamíny. Som odsúdený na doživotné trápenie? :-(
