Ľúbi ma vôbec?

Príspevok v téme: Ľúbi ma vôbec?
Sloth

Ahojte, píšem lebo som zmätená so svojho "vzťahu", ak sa to vôbec dá tak nazvať. Takže ja a pán dotyčný, nazvime ho povedzme John sme sa prvý krát stretli v Marci na jednej party. Ja som o ňom vedela dávno pretože chodíme spoločnú fakultu a ako som sa dozvedela neskôr tak aj on o mne. Vlastne si ma pridal na facebooku v auguste minulý rok. Naše prvé stretnutie bolo len také formálne, kde nás zoznámila kamarátka, tak sme si podali ruky prehodili pár slov a bolo už neskoro, tak som už odišla. Po tom mi začal písať na fb, naše rozhovory trvali celé hodiny. John potom navrhol, že by sme sa mohli stretnúť. Tak sme išli na drink. Bolo to super, celkom sme si sadli. Po niekoľkých dňoch mi napísal len tak medzi rečou, že ma má rád, ja som odpísala to isté. Potom som ho ja pozvala k sebe na večeru, lebo mal narodeniny. Zase sme prehovorili celé hodiny. Dakedy o druhej ráno sa ma opýtal, či ho mám rada len ako kamaráta, alebo niečo viac. Ja som ani nevedela, čo povedať, lebo mi srdce išlo vyskočiť z hrude, ale nakoniec so mňa vyšlo, že asi tam bude niečo viac. Trocha výstižnejšiu odpoveď som mu poslala správou, on povedal, že by sme to mali prebrať osobne. Tak som išla k nemu do bytu, pozreli sme si film a on ma z ničoho nič objal a pobozkal. Povedal, že ma má veľmi rád, ale že on teraz nechce vzťah, že minulý vzťah ho po rozchode dosť bolel. Ja som mu povedala, že ak chce aby sme boli priatelia s benefitmi, tak nech so mnou neráta. Povedal, že to si aj domyslel, ale že ja si vraj nezaslúžim nič menej než je poriadny vzťah a teda nevie, čo robiť. Zabudla som ešte povedať, že je celkom na škole populárny, má veľa kamarátov (aj keď priznal, že tých bližších má len pár). Navrhla som mu, že by sme nemuseli byť vo vzťahu, len tak nezáväzne sa stretávať (nemyslím sex). Povedal, že by to bolo fajn, len nechce aby sa to všetko pokazilo. Tak sme sa opäť stretli, bolo to krátko pred letnými prázdninami a nejako sme sa zhodli, že asi by sme si nemali vytvárať silnejšie väzby, tak som si hneď vymanila svoju ruku z jeho, lebo som to brala aj ako akékoľvek fyzické kontakty. Bolo to hrozne ťažké, ale človek aspoň vedel na čom je. Cez prázdniny sme sa nevideli, pretože je s inej krajiny. Celé prázdniny sme si písali. Stretli sme sa hneď v septembri v knižnici, kde sme sa spolu učili. Asi tretí deň ma pozval na večeru, potom sme išli k nemu pozrieť film. Objal ma spôsobom akým sa len kamaráti neobjímajú a pokúsil sa ma pobozkať. Zastavila som ho, hej John nemáme byť náhodou len kamaráti. Odpovedal, že nechce aby sme boli len kamaráti. Dlho som premýšľala, nakoniec som mu povedala, že dobre (celý život som bola uzavrená, tichá, nikde nikam nechodila a podobne, tak som sa rozhodla urobiť niečo netypické pre mňa a trocha "žiť"). Tiež som sa ho opýtala, že či má viacero dievčat, s ktorými sa len tak stretáva, povedal, že nie. Opýtal sa, že či by som nechcela prespať u neho, odmietla som. Potom sme sa stretli niekoľko krát. Opýtal sa ma, či by som nechcela prespať u neho (bývala som vtedy na okrajovej časti mesta a neskoro večer mi tam už nikdy nešli autobusy), vždy som odmietla a išla peši (čo bolo hrozne otravné). Povedal, nemusíme mať sex, len tak sa spolu maznať. Tak som pár krát zostala u neho, povedala som mu, že som panna, bol dosť prekvapený, že by to v živote na mňa nepovedal. Ale, že to rešpektuje, hoci sa bude musieť kontrolovať a že mu mám povedať, keď budem pripravená. Povedal, že som iná ako ostatné baby, že je znechutený z toho, čo sa v dnešnej dobe stalo so vzťahmi medzi mužom a ženou, že je to len o sexe, že má kamarátov, ktorí sú schopnú každú noc spať s niekym iným. Tak sme sa stretávali asi tak raz do týždňa. Uvedomila som si ho, že ho ľúbim, super si rozumieme, veľa sa nasmejeme a máme toho dosť spoločného. Jeden večer mi povedal, že je mu so mnou super ale, že sa nemôže veľmi na mňa viazať (tento rok končí školu a odchádza preč). Tak to bolo vždy trocha komické, naše stretnutia vždy začali veľmi formálne ale medzi nami vždy bolo napätie, tak sa to vždy dáko zvrhlo. Ešte musím pripomenúť, že som ho nikdy neobjala ani nepobozkala prvá, vždy to bolo z jeho iniciatívy. No a späť k celému problému. Naposledy sme sa videli na konci novembra, kedy naše stretnutie bolo veľmi formálne, hoci tam zas bolo to napätie, ale ani sme sa neobjali. Inak tiež všetky naše stretnutia boli z jeho iniciatívy, vždy dačo vymyslel. Poslednú dobu, keď som mu, napísala, že či by sme niekam nešli, tak vždy mal niečo iné s kamarátmi a podobne. Takisto na moje správy odpovedá pomerne stručne. Aj keď som ho minule stretla ako išiel zo školy tak prehodil so mnou len pár slov. Vôbec neviem, čo sa stalo, tento týždeň som ho volala do kina ale povedal, že na daný film ide s kamarátmi. Inak nikdy mi nepovedal, že ma ľúbi, ja som mu to nepovedala z toho dôvodu, že by sa asi zľakol, že to zašlo priďaleko. Neviem, či ho už nezaujímam, či som sa mu zunovala, či ma prestal mať rád. Alebo práve možno naopak a bojí sa toho, čo cíti. Som dosť bezradná a uvedomujem si, že nie som schopná racionálne premýšľať. A aj keby som bola, tak si myslím, že by som si to všetko vyložila nejako po svojom. Tak ak ste sa niekto prehrýzli týmito mojimi litániami, tak vás prosím o názor, radu, kritiku, hocičo, nebojte sa prosím šplechnúť mi pravdu do tváre. Ďakujem :)

fero11111

osukal ta padla si za vlast si len cislo ciarka to je cele ma uz inu sukacku konci vie ze nic stebou nechce co cchel dostal cau pa