Ahojte!
Mám problém už dlhšiu dobu, neviem čo s tým. Keď som so svojim priateľom, tak som najšťastnejšia, vážne ma naplna, už aj po istom čase sa mi nezunoval, milujem keď sa na mňa usmieva, keď žasne nad mojími ,,výmyslami/hlúposťami,, :), keď mu môžem čistiť ovocie, spraviť čaj, keď je chorý, aj keď je zdravý milujem mu spraviť večeru po práci. Sranda je, že sebe sa mi nechce nič uvariť, prichystať, často skončím s párkom alebo pečivom, ale jemu mám chuť vyvárať čosi chutné a pekne vyzerajúce na tanieri. Taktiež sebe nalejem vodu do pohára a jemu striedam bazový a ovocný sirup, vitaminové sumienky,...idem do obchodu sebe čosi kúpiť, nakoniec pozerám na veci preňho až mu to aj kupim nakoniec....Proste veci ktoré robím preňho ma nesmierne naplnaju a robia ma šťastnou. Na začiatku vzťahu on i známy si robili srandu, že ma to po čase omrzí a vykašlem sa na takéto veci, no nie. Neprechádza ma to, práveže sa to stupňuju a viac a viac sa z tých vecí čo spravím preňho teším. :)
No problém je, že on je sebec, sebec asi iba voči mne :((. Keď je so mnou, sami, tak sa tak nechová. No keď nie je so mnou, tak sa často cítim, akoby mu na mojich citoch vôbec nezáležalo, netrápi ho čo robím, s kým som, a zdá sa mi dosť nepríjemný často cez telefon, ked nie sme spolu. Keď napr. mal deň strávený s kamošmi, rodinou, tak vtedy ani nemá potrebu sa mi ovzať, mám taký pocit, keďže mi niekedy ani nie je schopný odpísať na sms. A to ma vie strašne rozhodiť potom. Keď cítim, ako mu je prvoradá rodina, kamoši,...a potom ja. Nikdy som mu to priamo nepovedala, aspoň myslím, no on by mi to i tak nepotvrdil, to je jasné, by mi povedal, že som jeho všetko jak vždy. No ak by som bola jeho všetkým, tak by si nevypol mobil, keď som mu vytkla, že sa mi polku dňa v sobotu ani neozval, proste mi dal najavo, že nemá chuť takéto moje kraviny riešiť, tak ma škaredo zložil. a keď som mu napísala, že čo to má byť také správanie a potom som mu znova zavolala, lebo ma to vyviedlo z rovnováhy a nemohla som sa sústrediť na nič. Tak potom si už vypol telefon. Čo ma vystresovalo ešte viac.
Často, keď nie som s ním mám takéto stavy. Ale vždy je to kvoli nemu, lebo jeho niekto doma vytočil, tak už nemal na mňa náladu, alebo sa dobre nevyspal,....proste on sa má moc rád, ževraj ako každý chlap.
Mám taký pocit, že ja som moc starostlivá, empatická a on totálny sebec egoistický. No ale zas keď som s ním, tak takého ho nevidím. Proste on je skoro uplne jak vymenený, keď cez víkend ide preč, nie sme spolu. a pritom je len s jeho rodinou popr. s nejakými kamošmi.
Joj trápi ma to celé. Cítim sa často ako nedocenená z jeho strany. Dokonca ani ďakujem mi nevie povedať, ak mu čosi pripravím, uplne jak samozrejmosť. A pritom jeho mama preňho nie je schopná ani oblečenie mu poskladať, a i tak je tá najlepšia, za všetko jej podakuje....no ja neviem čo s týmto mojím chlapom mám robiť.
Ale tak ako ma vie v jeden deň naplňať a robiť šťastnou ako nik a nič, tak ma vie ďalší deň uplne položiť do kolien, rozplakať s jeho drsným správaním cez telefón, moje ego mi dať na 0 a cítim sa potom jak krava čo musí byť na ňom závislá, neviem byť ja tá drsná, vypnúť mu mobil, zrušiť program, ignorovať sms, v istých momentoch uprednostniť seba nad ním...
Ako mám byť silnou ženou? nedať so sebou narábať ako on chce? Aby aj on bol aspoň občas v mojej situácii, keď ma trápil??
Šťastná potom nešťastná, závislá od chlapa
Radim to v kazdej druhej teme, ale potrebujes psychologa. Nie je to v pohode, ako zijes a ako sa spravas....Neviem aky priklad si dostavala v detstve, ale je dost mozne, ze toto prameni este z detstva. Mas malicke sebavedomie, treba ti na nom vyrazne popracovat. Nechcem ta podcenovat, ale sama to nedas, aspon mne sa to tak zda z tvojich slov...Musis sa naucit byt samostatna, mat svoje vlastne konicky, zaluby, veci, ktorym sa venujes, ci doma, ci niekde na nejakom kurze...vyrazit si obcas na prechadzku s kamoskou, alebo do kaviarne, popripade urobit si doma "babinec" s kamoskami...Moznosti je vela. Hlavne je, necakat ako putka na chlapa a davat mu vsemozne najavo, ako si doma prenho prichystana....
Inak, na zaklade coho ho tak strasne milujes a naplna ta stastim? To, ze casto na teba z vysoka kasle? Ze je sebec podla teba? Prepac, ale ludia casto vykrikuju slova "milovat" a "laska" a pritom ich vztahy pripominaju skor nocnu moru...
nooo, tak som sa zle musela vyjadriť. Vôbec nemám potrebu s ním stále vyvolávať. Cez týždeň si ani nevoláme, sme spolu po práci. No ak cez víkend ide za rodinou domov, vtedy je problém. Neviem či zato, že nie je so mnou, tak som precitlivelá, bo však cez týždeň mi ho stačí vidieť ráno, večer, nevoláme si cez deň...no proste aj minule, sme si nevolali, nepísali, neboli sme spolu, ja som si doma riešila veci. Až večer, že mu napíšem peknú sms, takú veselú, som čakala nejakú vtipnú odpoved. On mi nič neodpísal, a pritom bol aj na chate a tak, tak som mu už len potom napísala na dobrú noc sms. No a ráno sa zobudím, vidím, že na chatoch bol online ešte v noci. No ja som stále žiadnu sms nemala. Tak jasné, že keď mi ráno zavolal a vypytoval sa ako sa mam, tak som reagovala podráždene. Však celý večer, noc ma dokázal ignorovať, ani neodpísal, že mu je zle nič.
moja, ty bud rada, ze s tebou este je, pretoze takymto dusenim by si vacsinu chlapov odohnala..kks, keby som ja muzovi vycitala, ze POL DNA sa mi neozval, tak si poklepe na celo a posle ma ku kolegovi na vysetrenie. Ze sa o neho staras je sice pekne, ale len do urcitej miery, pretoze vsetkeho moc skodi. kazdy clovek potrebuje vo vztahu aj priestor cisto len pre seba, kam partner nemoze, inak scvokne. ten tvoj to vlastne cele velmi hrdinsky znasa, ked ta este neposlal do teplych krajin. asi dobre varis, alebo si dobra v posteli.
no dievča, rob s tým niečo ;)
nie je to v poriadku, že postupne strácaš svoj život. Potrebuješ mať svoj okruh priateľov, hobby, ciele... Potrebuješ žiť svoj život a on bude jeho súčasťou. A nie spraviť jeho tvojím životom. To by nemalo šťastný koniec.
Nevidím na tom nič hrozné, ak sa ti cez deň neozve, keď má program. Tebe sa to zdá hrozné len preto, že si prestala žiť svoj život a celé sa to točí okolo neho.
Že ti zložil a vypol telefón veľmi pekné nebolo, no zas neviem či to bolo preto, že priveľmi preháňaš alebo že je fakt taký, že mu je to jedno, a pomôž si sama.
Prečítaj si knihu www.amazon.co.uk
asi mas silne vyvinuty matersky pud. keby si mala deti tak tu pozornost prenesies na ne a jemu das pokoj. lebo verim ze mu to neustale kontaktovanie moze liest strasne na nervy - aj ked verim ze to myslis dobre.
mate narusene pozicie vo vztahu - uz tym ze ty ho kontaktujes viac ako on
no ja som sa v tom článku moc nenašla...
Ale aj priateľ mi párkrát už povedal, že som až moc naviazaná naňho. Že aj on na mňa. Ale keď nie je cez víkend so mnou, tak mu to problém nerobí, prežije to, nájde si náhraný plán, kamošov, hobby, nie jak ja, že len dumám potom, vymýšlam hluposti a prezerám si ten hlúpy fb :/
Proste ja chcem mať svoj vlastný život, nehladieť na druhých čo si myslia, ak priateľ čosi vyvedie, ignoruje ma, tak len mávnuť rukou a usmievať sa ďalej,...chcem byť silná, nezávislá!
A tak ma to mrzí že taká nie som. Hlavne keď aj blízky mi hovoria, že sa v živote, vo svete nestratím, som šikovná, atd...že sa o mňa neboja. A i tak sa správam jak chudera pri ňom niekedy :/
Pozri si tu tému Kto je nenormálny ja či on ? A uvidíš ako s ním dopadnes
