Mononukleoza

Sú dva typy mononukleozy a podľa opisu máš ten čo som mala aj ja,čo je asi lepšie lebo ten druhý napadá pečeň.
Moja liečba spočívala v ležaní bez schopnosti sa čo i len prevrátiť na druhý bok,a prejsť sa do kúpelne bola výzva dňa.Myslela som že umieram,taký hrozný stav som ešte nezažila.Brala som poslušne lieky(na riedenie hlienov, na ochranu pečene a tak),nejedla som skoro vôbec a ani som to nesilila.Odporúčam ti,núť sa často piť,aspoň po troškách,lebo ja som to zanedbala,a bola som tak dehydrovaná,že som mala ústa a jazyk vysušený ako korytnačka a bolelo ma potom prehľtať.Doktorka mi doporučila octanový zábal na hrdlo,ale nemala som z neho dobrý pocit.Viac mi pomohol zábal zo studenej vody-namočíš látku(šatku/gázu...)do studenej vody,previažeš ňou krk úplne natesno nech tam nie sú škáry,prežiješ prvé nepríjemné sekundy a potom sa začne teplota v zábale zvyšovať až na horúcu.Je to hrejivé a pomáha to prekrveniu.Tento zábal má aj svoj odborný názov,ale si ho nepamätám.Niekoľko týždňov mi bolo hrozne a vôbec sa to nezlepšovalo,s tým treba rátať a nebáť sa.Celkovo som ležala mesiac,a potom som sa ešte niekoľko týždňov musela šetriť a málo som vládala.Postupne som sa vrátila do normálu a aj tebe odporúčam neprepínať sily a robiť len to čo ti telo dovolí,lebo ľudia čo sa tesne po vyliečení začali namáhať,na to doplatili následným niekoľkoročným únavovým syndromom.Inak ak mám pravdu povedať,táto choroba mi paradoxne zlepšila život,lebo jednak som veľa vecí pochopila počas toho bezmocného ležania a jednak sa mi úžasne vyčistilo telo-takú čistú pleť a takú super hmotnosť ako po mononukleoze som už nemala.Tak držím palce,hlavne nebojuj s chorobou a počúvaj signály tela,nenechaj sa naháňať,lež dokedy budeš potrebovať.