Vadia mi dotyky, ľudská náklonnosť, prečo ?

Príspevok v téme: Vadia mi dotyky, ľudská náklonnosť, prečo ?
Ovečka_ka

mám 19 rokov, žijem v usporiadanej rodine, nikdy mi nikto fyzicky neubližoval ( nerátam tých pár "na zadok" , ked som bola malá) , v kolektíe som dosť oblúbená ( toto prosím neberte ako namýšlanie si o sebe, jednoducho vychádzam s ludmi fajn, som dosť spoločenská) , a jednoducho odkedy si pamätám, nemám rada nejaké ludské dotyky, možno preto, že doma sme sa nikdy nejako neobjímali, nehovorili sme si pri každom odchode "lubim ťa" , ako to majú moji kamaráti v rodinách .... ale moji súrodencci takí nie sú :) ked sa ma brat spýta či ho objímem, tak ho objímem , ale vôbec mi to neni príjemné, aj ked psychicky ma to samozrejem poteší, len mi to proste príde také trápne akoby , takisto sestra mi stále chce dávať pusu ale mňa to neuveriteľnw znervózňuje, aj ked by som jej ju chcela dať, chcela by som taká byť, len mne to jednoducho nejakým spôsobom vadí, a vadí mi to že mi to vadí :D :D neviem , či to chápete :D ak som ale s mužom, kt. sa mi páči tak tento problem nemám, tie dotyky sú mi samozrejme príjemné, mala som aj vážny vzťah a nikdy nebol problém, okrem toho, že som mala asi mesiac problém slovne mu prejaviť náklonnosť, jednoducho pre mna prejav lásky akoby nie je nič také bežné ... myslím si, že fizický dotyk ludí, kt. sa majú radi je velmi dôležitý, velmi sa mi to páči ale mám v sebe akúsi bariéru prejaviť sa ,som z toho smutná . Neznášam to násilné objímanie sa pri stretnutiach, alebo pusinkovanie ,ked sa stretne 20 ludí a zrazu si všetci začnú dávať pusy, ked idem na týždeň preč a tatino aj mamina mi dávajú pusu a objímajú ma akoby som išla preč na rok . Neviete v čom môže byť problém ? nejaký psychický blog ? ale neviem kde by bola zakorenená jeho príčina .... ak by mal niekto nejaký vhodný názor, nápad tak by som bola velmi rada :) dakujem :) a prajem všetkým šťastný Nový Rok ( aj ten s malým n a r)

zewa

Tak potom je vsetko v poriadku. Ja tiez nemam rada, ked su ludia tak blizko, ze mi vstupuju do aury :) To moze len moj muz a toho, koho pustim. Nie je to pre mna samozrejmost. A myslim si, ze ti chapavejsi ludia to vidia zo spravania aj z postoja, ze o kontakt telo na telo nestojim ;)

Ovečka_ka

zewa: myslím, že sa mám rada, ale som dosť perfekcionista, takže stále na sebe veľa pracujem aby som bola spokojná.

slnečnica: s tými gratuláciami to mám úplne rovnako :D si 1. od ktorej to počujem tiež :)

slnecnica

Ja to mám tak isto a myslím si, že je to ok. Nepotrebujem sa objímať a pusinkovať len preto, že sa to patrí. Takisto nemám rada gratulácie, k narodkám, meninám, jednoducho k niečomu, v práci som si koleg. naučila, že mi majú hromadne povedať všetko naj, žiadne oblapávačky :-) a už aj môj šéf to pochopil :-)
S frajerom je to v pohode, oblapávať môže kde chce:-)
Jednoducho si strážim svoj osobný priestor

woo

presne ako vravis, je to take umele, americke, a neprirodzene. objimas sa predsa len s tymi, ktorich mas ozaj rada. si normalna a v pohode, nenechaj sa zmiast tymi ktori tvrdia nieco ine. laska a priatelstvo sa davaju najavo skutkami a nie recami a objimanim.

Ovečka_ka

Dakujem velmi pekne za názory, a osparvedlne prosím tie gramatické chyby, písala som to bez opakovaného prečítania si :)

Inak pri priateloch je to rovnaké, neraza sa s mojou blízkou kamarátkou objímam. Príde mi to proste také neprirodzené , celkovo prejav lásky vidím skôr v konkrétnych skutkoch ( pomôžem nikomu s taškou, poviem mu , že má pekný úsmev, alebo vie pekne kresliť , ... ) ale viem, že je dôležité prejaviť lásku aj týmito "komerčnými spôsobmi" (ktoré sú v podstate milé a pekné, len sa v tejto dobe tak velmi súkajú do popredia - samozrejme skôr v sexuálnom podtóne, čo je mne vrcholne nechutné- možno toto toto príčina )

ale máte pravdu v tom, že to nieje velký životný problém a riešim to zbytočne. Občas mi je len lúto, že mi potom hovoria , že som veľmi chladná, ako môžem byť stále taká odmeraná atd ( popritom vnútri horím láskou ku všetkým tým, ktorí mi to hovoria ) ...škoda, že je to tak.

vicky_025

píšeš že vo vzťahu si podobný problém nemala, takže sa podľa mňa zbytočne trápiš.. :)

ak s takým správaním prišli tvoji súrodenci z čista jasna, aj keď ste k tomu neboli vedení ako deti, tak ti to môže pripadať nepríjemné, ale možno sa to časom aj zlepší, ktovie :)
ani mne by nebolo najprirodzenejšie sa zrazu objímať so svojím bratom, keď sme sa možno objali posledne ako malé deti. ak vôbec :D

mne nie je príjemné ak ma cudzí alebo nie príliš blízky ľudia objímajú, dotýkajú sa ma, alebo sa ku mne veľmi nakláňajú a podobne. pri priateľovi som ale problém nemala, tak som sa na to prestala upriamovať ako na nejaký "defekt" osobnosti... :)

skús sa na to menej sústrediť.. :) občas hľadáme problém tam, kde nemusí byť.. no pripisujeme mu takú dôležitosť, až ho vytvoríme. poprípade zväčšíme.. :)

tým ako sa snažíš to zmeniť to možno nejde prirodzene, ale kŕčovitejšie.. uvoľni sa a možno to príde samo :)