Sebecké sa zabit?

Človek, ktorý sa rozhodne spáchať samovraždu si myslí, že si berie život, ale v skutočnosti si len zabíja telo. On žije aj po smrti a jeho duša trpí tým čo spravil, pretože atentát na život je veľkým zlom. Človek si život sám nedal a nie je v jeho moci si ho vziať.

Je sebecké sa zabiť? Ak by sebeckosť znamenala, že ten dotyčný urobí niečo dobré pre seba a nehľadí na druhých, tak nie, pretože samovraždou si človek len a len uškodí.

Mkk máš mail :)

Tak to ťa obdivujem že si to dokázala a abstinuješ.! :) Takže ti ostali z toho celého už ,,len" depresie alebo to sa týka už niečoho iného ? Hm,no len keby viem zohnat nejakého dobrého psychoterapeuta. pozerala som na internete no v našom kraji som nič také nenašla..asi som na nič hladala. akosi sa bojím toho kroku, začat ... Možeš povedat prosím ako sa to zhoršovalo stým vysadením?.viac by som lieky nechcela, ked z toho je človek taký nejaký zblbnutý. ak chceš odpíš teda na moj mail zuzovicaopica@post.sk :)

Mkk, ja som mala problémy s jedlom, konkrétne obdobia mentálnej anorexie striedanej so záchvatovým prejedaním. Konkrétne s jedením už problém nemám, hoci si myslím, že sa z toho úplne vyliečiť v pravom slovazmysle nedá, ale abstinovať sa dá a aj to je fayn. Momentálne som pribrala za posledné mesiace dosť kvôli depresii a liekom, ktoré beriem, čiže sa snažím aby som už nepriberala a rada by som aj schudla tak si trocha upravujem jedálniček a aj cvičím, uvidím či to pomôže, ale hadam ano. Sama si uvedomuješ, že ppp je hlavne problém emócií a s tým by mal vedieť pomôcť školený odborník - terapeut, ale osobne si myslím, že v niektorých prípadoch je nevyhnutná dlhodobá medikamentózna liečba pod dohľadom psychiatra, čiže najlepšia je podľa mňa kombinácia psychológ+psychiater. Hospitalizáciu som tiež odmietla, ale v budúcnosti ak by sa mi náhodou zhoršil stav, ju nevylučujem. A nechcem ťa strašiť, nebrala som nikdy magrilan, beriem okrem iného serlift, ale presne to som mala aj ja najprv tie živé sny a postupne sa to zhoršovalo a pridružili sa ďalšie symptómy...Ale je to individuálne, u každého je to inak, zváž si sama za a proti. Môžeme pokecať viac ak chceš, napíš mail.

Aoj Nada a čo ta trápi,prečo máš tieto problémy? depky alebo tiež s jedlom ??

Ivka v pohode ,máš aj pravdu ale každý má nejaký ten svoj problém,tebe sa to zdat vážne nemusí ale ked sa život točí len okolo posratej žrance pre mna je to moje ,,všetko" .. keby som dieta v afrike určite by boli zas iné problémy.. a jasné že svoju rodinu lubim nadovšetko ale..niekedy proste mam chut im takto ukazat že som tu ,,haloo...asi chcem až moc pozornosti aj ked viem že ma maju radi ale akosi mi chýba viac pozornosti,viac lásky.. nechcem im ubližit týmto mojim správaním.Hej mama a priatel o tom vedia ale si už myslia že som z toho asi vonku... pritom je to ešte horšie než to bolo no nejak to zapadlo prachom, už sa o tom ani nebavíme,keby sa ma na to opýtajú neklamala by som... proste mam občas pocit zbytočnosti.viem že by som si mala toto všetko vážit čo mám no mne stále čosi chýba... nehladám dovody že prečo nemožem ist za psychologom.bola som u všeobecného psychiatra u nás a on mi sám povedal že stýmto sa nestretol.. dal mi lieky a kontakt na pezinok čo som odmietla lebo tam íst nechcem lebo by som určite pribrala a zas by som bola neštastná. :(

jajatko,ako to myslíš že sa to bude zhoršovat ? Ty ked si vysadila lieky čo sa dialo? toto mi vobec nenapadlo žeby to z magrilanu trvali tie sny .. Možno skusim teda nejaku ženu psychologičku u nás naokolí,ked som sa pýtala na nejakú dobrú ,kamarátka ma vysmiala že tu žiadnu taku nenajdem,tak ale je to vec nazoru samozrejme... Lenže na jednej strane chcem byt fit a na druhej nechcem pribrat ..PPpčkarky to asi poznaju, to su dve veci ktoré nejdu vobec dokopy preto mam pocit že cesta z toho von je nemožná.

a jajatko ako dlho tie depresie u teba už trvajú? aké lieky na to berieš ? to je fajn že si dnes ako tak ,,v pohode" .ja napodobne,možno konečne zadarí a budme mat aj prácu čochvíla,už som an nedufala..:)

Mkk, ono to pravdepodobne neprejde, len sa to časom zhorší. S týmito liekmi treba zaobchádzať opatrne a keď už vysadzovať, tak pomalinky a pod dohľadom odborníka.
Skús hľadať cestu z toho von, sama si nepomôžeš, vážne by si mala skúsiť bez výhovoriek prijať pomoc odborníkov. Nehovorím, že to bude jednoduché (veď pozri na mňa :), ale zas nebudem doma sedieť donekonečna a čakať na zázrak. Ja záľuby mám, aj vzdelanie, len mám fakt ťažké obdobie zasebou a stagnujem. Ale zas sa nevzdávam spôsobom, že sa na všetko vykašlem, veď čo no niečo bude. Určite bude ešte kopa aj dobrých aj zlých chvíľ, ale buď rozumná. Na tvojom mieste začnem čo najskôr opäť brať lieky, zájdem k psychiatrovi a cez net si nájdem terapeuta, zavolám mu a prihlásim sa na sedenie. Myslím, že prvých cca 25 sedení hradí poisťovňa, pokiaľ má terapeut zmluvu s tvojou poisťovňou - ale to si kľudne nájdeš na nete čo sa týka konkrétneho terapeuta. Cesta z toho von je dlhodobá, ale pokiaľ sa po nej nevydáš čo najskôr, bude to len horšie a horšie. Ako sa dnes darí? U mňa tak priemerne, ale dá sa to vydržať.

Zdravím ťa,
prosím ťa, neber to v zlom,no len chcem povedať,že naozaj nerozumiem ľuďom, ktorí majú takéto samovražedné myšlienky BEZ vážneho dôvodu. Tým vážnym dôvodom myslím týranie,traumy,ťažké choroby a podobne - TO sú situácie, keď človek je na dne, ja som si tým takisto prešla, a nemala som ani rodinu, ktorá by ma podporila, ani priateľa ako ty, jedine tak toho psa :) no nikdy som nepomyslela na to sa zabiť.

Čo by za tvoj život dali ľudia, ktorí majú rakovinu, ktorí si prežili peklo, no oni sa o to nepokúsia, pretože si vážia život, aj keď je aký je. Ale teraz k tvojmu problému:

1. Myslím, že práve tam je tvoj problém, že si nevážiš život, ktorý máš, ani to, že máš rodinu a priateľa, ani svoje zdravie. Čo by dali deti v Afrike za to jedlo, ktoré ti zješ a vyvraciaš. Ach jaj.

2. Píšeš, že by si to chcela zvládnuť sama,zmenou myslenia, no myslím, že keď si v takomto stave, je nad slnko jasnejšie, že žiadnu pevnú vôľu nemáš a tá len tak z neba nespadne. Tebe pomôže naozaj už len kvalitný psychiater.

3. Ešte k tvojej rodine, píšeš, že o tom že vraciaš vedia - toto nijak raz nepochopím, a to s tebou nič nerobia, im je to fuk?? kebyže mám v rodine niekoho takého, tak ho aj za vlasy dotiahnem na nejaké liečenie, aj keby som si mala zobrať úver na to a aj keby to bolo v tramtárii...

4. a posledné - zdá sa mi, že ty stále hľadáš dôvody, prečo sa NEMôŽEŠ liečiť, prečo niečo NEJDE, prečo sa to NEDÁ, ale nijak sa nesnažíš nájsť riešenie, nevidíš, že keby človek naozaj chcel, tak sa to dá...že bývaš na dedine, nemá nikto v rodine auto? keď nie, neexistujú autobusy? vlaky? nemáte peniaze na to? - nikto z rodiny by ti v tom finančne nevypomohol, ani priateľovej? nevieš nájsť kvalitného psychiatra? na to sú fóra, na to je internet, na to sú známi...

ešte by som toho mohla kopu napísať, ale myslím, že je toho už aj tak veľa, jediné, čo ti pomôže, je ten prvý krok, ktorý je vždy veľmi ťažký, ale potom to už ide - ale najmä - NESNAŽ SA TO RIEŠIŤ SAMA!! sama vidíš, že to nejde, daj si poradiť...

Ahoj moja.ja som tiež na tom ako ty. Síce pracu mám...koli nej som dala psíka preč. O to nejde ale tiež som asi narušená.uvedomujem si chyby čo robim ale asi mam zlú hlavu -MYslenie-.najradšej by šom utiekla z reality,mám syna.len ja som slabá,chybná. Záujmy nula.vybavovať veci neviem. A naj je že takto má majú zaškatuľkovanu :(potichu hľadám pomoc no nik to nevidi...

vebe nemožem si dovolit zatial cestovat za psychologom odborníci su daleko ja byvam v zapadakove bohužial ...ano asi som nič neskusila asi čakám kedy na to doplatím. Ale celkovo ma nikdy život nejak nebavil nemam koníčky zaluby lebo sa mi nič poriadne ani necche...možno ked si najdem prácu tak sa čosi zmení ale aj ked som pracovala bolo to na nič. Ale lepšie ako teraz to je pravda..Nad dobrovolníctvom som uvažovala inak, ked už neviem saamej sebe pomoct tak aspon druhým a ale neviem ako ,kde..ako sa k tomu dostat. .
Jajatko to mi ani nehovor ved som ich brala iba 2 mesiace . a už 2 mesiac neberiem a ešte nebola noc odvtedy žeby som sa normálne vyspala bez prebudzania a snivania... fakt nepamatám kedy som sa vyspala odvtedy,asi ešte vobec. Napraví sa to niekedy ?

Tak to ťa musím vyhrešiť - v žiadnom prípade si si sama magrilan nemala vysadiť, tie živé sny sú pravdepodobne spôsobené jeho vysadením. Aj ja som si raz sama od seba vysadila lieky a dopadlo to hrozne, už to neurobím. Bývam s mamou. Ty? Pochybujem, že sa mi stav bude zlepšovať, ale mne už je to všetko jedno...Ty neskúsiš teda aspoň toho psychológa, hm?