Ahojte, mam priatela uz dlhe roky. Trapi ma jedna vec. Pochadza z rodiny, kde otec bol alkoholik. Priatel nemal stastne detstvo, hadky na dennom poriadku. Ked som sa s nim zoznamila, tak rozpraval len o mame a tatu nespomenul. Prvy krat v zivote pri mori bol so mnou. Teraz zije s mamou sam. Nechodim ku nim moc, priatel ma tam nevola casto. Povedal, ze by ani nechcel aby som u neho prespala. Vacsinou chodi on ku nam. Ale vsimla som si, asi preco to je tak. Jeho mama sa rozprava sama. Priatel casto ked zacuje, ze mama sa rozprava, tak odbehne odo mna a ide si napr. po vodu, lebo ked sa niekto ocitne v blizkosti jeho mami, tak sa nerozprava. Ja som sa s nim o tom nerozpravala a ani som nedala najavo, ze o tom viem. Priatel, ked ma sem-tam vypite (nepije casto, ale niekedy to prezenie), tak niekedy place, ze ake mal zle detstvo, trapi ho to velmi, ze nemal poriadnu rodinu, a ze nie je stastny v zivote, ze stastny je, ked je len so mnou, ale ked pride domov, tak to stastie opadne (dovtipila som sa asi preco, ze jeho mama sa rozprava sama.) Vzdy mi povie ako mi zavidi, a ze mam stastie, z akej som rodiny, ze si mozem priviest kamaratky/kamaratov, ze on si vacsinou nikoho nevodil, lebo sa hanbil. Priatel nema ani vela kamaratov.
Zatriezva o tychto veciach moc nehovori, hanbi sa o tom hovorit aj po tolkych rokoch vo vztahu.
Myslite, ze sa s tym da nieco robit, pomoct mu? Mam obavy, ze ako sa tie jeho traumy prenesu, ked bude mat on rodinu napr. so mnou.
Co s tym mam spravit?
Nepisala som sem este. Toto forum som nasla nahodou. Ta naviazanost si myslim nie je normalna. Viete, ked dospelemu cloveku zavola mama o 23:00 nech pride uz domov, ze je vela hodin, tak si myslim, ze ta naviazanost je prehnana. Alebo aj ked sme niekde s kamosmi vonku, ktori su od neho mladsi, tak mama mu vyvolava, co robi, a kedy pride. Nemyslim si, ze je toto celkom normalna naviazanost. S tym pitim je to tak, ze to nie je jeho sucastou bezneho zivota, to isto nie. A vie sa zabavit aj bez alkoholu. Na oslave tiez niekedy odmietne ked nechce, niekedy si da 2-3 pohare vinka, a niekedy si da aj domace. Ale urcite to nie je jeho sucast bezneho zivota, uz sa pozname niekolko rokov a viem, ze neriesi problemy pitim. On ich skor drzi v sebe.
jeho mama ma nejaku psychicku poruchu, porozpravaj sa s nim o tom otvorene, bez hanby. daj mu najavo, ze to nie je nieco za co by sa mal hanbit, ale ze to treba riesit. inak nepisala si sem uz raz? zda sa mi ze som take nieco tu uz citala.
naviazanost na syna je vcelku normalna, aj ked nie spravna, to sa casom spravi, treba sa postupne odputavat.
s alkoholom pozor, nejde o to kolko pije teraz, ale napriklad to, akym sposobom riesi problemy, ci sa vie v pohode zabavit aj bez alkoholu, ci alkohol nie je sucastou jeho bezneho zivota a ci to ozaj je len sem tam na oslave.
problemy u vas mozu nastat ked budete mat deti a jemu chybal pozitivny vzor v detstve, potom by ste mozno mali zvazit nejake konzultacie s psychologom, ak sa u vas vyskytnu nejake vyrazne nazorove rozdiely. s laskou sa da vsetko prekonat, len treba chciet na oboch stranach.
Ja by som skor povedala, ze ho to trapi, nie sa hanbi. Vzdy ked som u nich, tak priatel je taky napaty, ci sa mama zacne rozpravat. Co som si ja vsimla, tak je to rozpravanie v style, ze niekomu cosi vravela. Co mam informacie, tak jej nejak ublizila rodina, resp. ju vyskrtli, a ona sa im snazila pomahat a oni sa teraz na nu vykaslali a nevie sa cez to preniest, ako sa ku nej zachovali. To mi priatel povedal. Povedal, ze v istom zmysle si moze aj zato sama, pretoze ona je taka, ze by sa rada rozdala, kazdemu sa s prepacenim do "pcha" zadku. Nehovorim, ze je to zle, ale odtial potial. A nespravili to zevraj 1x, a ona stale aj napriek tomu im pomahala, nedokazala si to uvedomit. No a teraz to neustale riesi. To rozpravanie co som si vsimla a co aj priatel povedal, ze si rozprava aka bola ku nim, niekedy je to rozpravanie ako keby to niekomu rozpravala, nejakej druhej osobe. Niekedy aj pritom pouziva dost skarede slova. Priatela to dost trapi, nie ze sa hanbi ale trapi ho to.
Btw. aj mna mama vychovala samu so sestrou a dava nam volnost. Nevolava mi nech uz idem domov, alebo ked som na diskoteke, tak mi nezavola o 03:00, ze kedy pridem a nech idem domov. Priatelovi toto najviac prekaza, ze ho kontroluje, a to by prekazalo asi kazdemu dospelemu clovekovi, on chape, ze je sama, a trapi ho to, chce aby si nasla niekoho len ona nema zaujem :/
Akym sposobom rozprava jeho mama sama? Komentuje cinnosti ktore prave vykonava, napr. teraz urobim toto a co je toto, aha, toto som mala este urobit. To nie je znamka ziadnej psychickej choroby, niektori ludia proste nahlas rozmyslaju, hlavne taki ludia co su velmi extrovertni a ukecani. Potrebuju proste vkuse kecat a ked nemaju komu, tak si nahlas rozpravaju. Ine by bolo, keby sa so sebou akoze rozpravala, ako keby bola dve osoby, prip. keby rozpravala uplne hluposti co nedavaju zmysel. V tom pripade by mohla mat nejaku psychicku chorobu, ale v tom pripade by bolo treba dostat ju k odbornikovi. Ci uz je to tak alebo tak, nepaci sa mi, ze tvoj priatel sa za nu hanbi, nech je aka je, je to jeho mama, sama ho vychovala, dala mu kopu lasky a on miesto toho aby jej bol vdacny tak sa za nu hanbi. Keby bola alkoholicka, alebo zakerna, manipulativna osoba, keby druhym ublizovala, to by som brala ze za taku sa moze hanbit, ale toto? Aj keby hned mala nejaku psychicku chorobu, ona by za to nemohla! Niekto ma cukrovku, niekto alergiu, dalsi psychicku chorobu, nic z toho sme si nevybrali a za ziadnu z tych chorob nemozeme! Teda za cukrovku si niektori mozu sami zlym zivotnym stylom, napriek tomu ich nikto neodsudzuje. Ja by som na tvojom mieste toto priatelovi vysvetlila a snazila sa ho presvedcit ze skutocne nema vobec ziaden dovod hanbit sa za mamu.
no zial take moznosti nemame. Ja som este studentka a priatel student. Tak to nepripada do uvahy. Priatel by aj isiel robit a nechal by skolu. Vo svojom odbore by sa vedel uplatnit dobre, ale odhovaram ho od toho, nech si dokonci skolu a jeho mama ani nechce pocut o tom, ze by skolu nedokoncil. Ale chapem ho, ze by chcel ist prec, vypadnut a vyventilovat sa. Asi by ma tiez trapilo, keby kazdy den pocujem, ako sa mama rozprava so sebou. Priatel mi aj vravel, ze si myslel, ked odisiel od nich otec, ze to bude dobre, nebudu hadky, ale teraz mama priatela neustale kontroluje, vola mu, no a rozprava sa so sebou. Chapem aj ju, ze jej je smutno samej. Ale nie je dobre, sa takto upinat na deti, vsak deti nebudu stale sediet pri rodicoch do nekonecna.
ked som zacala citat tvoj pribeh uplne mi to prislo akoby som to pisala ja...ja by som ti navrhovala odstahovat sa s priatelom ak su take moznosti...aj moj priatel sa hanbil pozvat ma k nemu domov...hanbil sa aj za otca alkoholika ale mamu mal dobru...tiez sa mu tazko o tom rozpravalo... ja som sa zacala dozvedat o jeho rodine pomaly a on zacal potom sam od seba o nich rozpravat lebo ziskal ´´doveru´´ alebo uz sa tak jednoducho nehanbil...ja by som dala este tomu cas...on sa este mozno otvori...a nemyslim si ze by to preniesol aj na deti, prave naopak...chcel by im dat to co on sám nemal...
Neviem koľko máte obaja rokov, ale ak sa naozaj ľúbite a chcete byť spolu - začnite spolu žiť. Tam najlepšie uvidíš, aký je a čo môžeš od neho očakávať. Mamu nech chodí navštevovať, ale aj ona si musí zvyknúť, že tvoj priateľ chce mať vlastný život. Čím skôr tým lepšie.
Držím palčeky.
Tak nech mame kupi psa. Aspon trocha presmeruje pozornost zo syna na psa, moze ho zahrnat laskou, prospeju jej urcite aj prechadzky na crstvom vzduchu a s nim moze kecat kolko chce. Myslim, ze by jej to len prospelo, kedze je sama a nejaku spolocnost potrebuje. Naviac, pes je skvely spolocnik ;)
jemu prave mama davala lasku si myslim az moc. Prave ona jedina vychovala 3 deti, kedze otec im pil. Alebo chcela len to dobre pre neho. On je najmladsi z troch surodencov. Ked je u mna, tak mama mu stale vyvolava, nech uz ide domov, ze je vela hodin. Ked je na private v Brne, tak aj tam mu vola kazdy den na skype, co robi, co jedol , co v skole, atd. Priatelovi to uz strasne lezie na nervy, ze mu neda ani "dychat" a stale ho kontroluje. Ja si myslim, ze mu hlavne prekaza a trapi ho to, ze mama sa rozprava sama so sebou, je sama a nikoho nema.
Toto je presne moj pribeh, len este s tym, ze mama sa rozviedla, otec sa zabil a potom si zacala vodit cudzich chlapov s ktorymi spavala a chlastala a ktori ma zoparkrat aj zmlatili. Nemohol som kvoli tomu ani dokoncit VS.
Ak ti mozem poradit, vytrhni ho co najskor z toho prostredia - bude mat mensie psychicke problemy, davaj mu najavo svoju lasku okatejsie, to je to co potrebuje, co nedostal od mami - bude ti vernym manzelom a upozornujem ta, ze sa na teba bytostne upne tak ako ja na manzelku a svojim detom vytvori krasne detsvo - s pitim prestane - mal dost negativnych prikladov na to, aby vedel ako ma v zivote dalej postupovat, aby to vsetko bolo presne opacne.
Drzim palce - neboj bude to vsetko super :) Kamaratky ti ho budu zavidiet.
