Nočné mory - vyliečenie

Klobuk dole predtym, ako si to vedela vsetko krasne napisat, Hildegarde.
Pre "zruseny" - ako uz Hildegarde pisala, Jezis uzdravoval Bozou mocou. Jezis bol dlhoocakavanym spasitelom, Bozim synom. Bolo povedané, že Božie kráľovstvo príde, keď budú vidieť slepí, chodiť chromí, posadnutí zlým duchom budú očistení.

Tak pridam aj ja svoj nazor.
Pravdaze Ti pomoze, vylieci Ta, a diabol velmu dobre vie, co ma robit. Ze ma v tejti chvili prestat robit priblemy so spankom. Aby si uverila,ze ti liecitel skutocne pomohil. Prajem Ti len, aby sa Ti to nepomstilo v buducnosti este niecim horsim, nez su zle sny. Takito liecitelia su vstupnou branou k zlu. Su ludia, ktorym po skusenosti s liecitelom zmiznu problemy,o ktore ho ziadali, ale za isty cas sa objavia nove, mnohokrat horsie, nez boli tie predtym. Ludia si potom zelaju radsej vratit cas spať. zial to nejde.
No a posledna vec- preco si ho tu prisla vychvalovat a robit mu reklamu? Ak by bol skuticne dobry, vedeli by o nom uz vsetci.

"Celý zastup sa snažil dotknuť sa ho,lebo z neho vyžarovala sila a uzdravovala všetkých " Lukáš 6:19

"Uzdravujte chorých ,krieste mrtvých,uzdravujte malomocných,vyhánajte demonov.zadarmo ste dostali,zadarmo dávajte" Matus 10:8

hildegarde...možno som len uplny laik v tom čo všetko je Biblia,ale ako potom podla teba "liečil Ježiš".Ja ho poznám takto.Ako toho čo VEDEL aký život ho čaká,čiže bol jasnovidec? (biblicky starší nazov prorok) Ako uzdravoval tých ludí? To nebolo liečitelstvo dané od Boha?

Meno liečiteľa som sa síce nedozvedela, ale prečítala som si dva názory, v ktorých sa spomínajú odvolávky na starý a nový zákon medzi Hildegarde a Klaraa. Nemám v úmysle aby sa to tu zvrhlo na náboženskú polemiku. Rozhodne však boduje to, čo napísala Klaraa. Škoda, že sa stále iba málo ľuďom vyjasnieva v hlave a nie sú naďalej obeťou niekoľkotisícročnej demagógie a manipulácie zo strany centrály vo Vatikáne a jej poslušných úradníčkov.

o akého liečitela ide?

9. O Sv. Trojici Ježiš opäť hovoril na mnohých miestach, uviedla som Ti už jednu citáciu z Matúša, ponúkam ďalšie: Ježiš hovorí: Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania. A ja poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby zostal s vami – Ducha pravdy (Jn 14, 15 – 17). Keď príde Tešiteľ, ktorého vám ja pošlem od Otca, Duch pravdy, ktorý vychádza od Otca, on o mne vydá svedectvo (Jn 15, 26). Ešte veľa vám mám toho povedať, ale teraz by ste to nezniesli. Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy … (Jn 16, 12-13). Ježiš hovorí svojim apoštolom: Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás. Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané (Jn 20, 21 - 23)

Zhrnutie: Boh je dobrý a dal človeku svoje dobré prikázania. Je to práve človek, ktorý tieto prikázania nepočúva a pácha zlo. „Ak chceš, môžeš plniť prikázania; je v tvojej moci zostať verným. Boh položil pred teba oheň a vodu, siahni rukou po tom, čo chceš. Pred človekom stojí život a smrť; dostane to, čo si vyvolí. Veľká je Pánova múdrosť … Nikomu nekáže konať bezbožne, nikomu nedáva súhlas, aby hrešil“ (Sir 15, 16-21)

Klaraa, skús si aspoň trošku poopraviť svoju negtívnu mienku o Bohu, lebo niekto ho pred Tebou strašne očiernil a ohovoril. Vyhľadaj si state, o ktorých hovoríš a ja píšem, vo sv. Písme, v SZ aj NZ a hľadaj pravdu, úprimne a sama. Nedaj sa ovplyvniť niekým, kto Ti podsúva veci, ktoré nie sú pravdivé a Ty ich prijímaš bez toho, aby si si ich overila. Podľa Teba som radikálna. Ale Ježiš bol ešte radikálnejší ako ja a on je Boh, tak sa ho snažím poslúchať.

PS: Aj keď mi to asi nebudeš veriť, ale nikdy som vo svojej hlave žiadne hlasy nepočula, neviem, prečo si to myslíš.

4. Obety. Kanaánske národy, ktoré Izraeliti porazili, keď zaujali svoju krajinu po odchode z Egypta, bežne obetovali svojim božstvám ľudské obete, Boh však obetovanie ľudí zakazoval (nezabiješ). Boh nekázal ani znásilňovať žiadne ženy (nescudzoložíš). POZN: Lótove dcéry otehotneli s otcom, lebo to samé chceli. Báli sa, že sa nevydajú a nebudú mať deti, a tak otca opili a vyspali sa ním, jednu noc jedna, ďalšiu noc druhá, žiadne znásilnenie, ale hriech krvismilstva Lótových dcér – Genezis 19, 31 - 38. K ľudským obetiam: Boh hovorí: Keď prídeš do krajiny, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh, varuj sa napodobňovať ohavnosti tamojších národov! Nech niet medzi vami nikoho, kto by kázal svojmu synovi alebo dcére prejsť ohňom (Deuteronómium 18, 9-10). Nesmieš zasvätiť svoje dieťa Molochovi (uctieval sa obetovaním detí), aby si nezneuctil meno svojho Boha (Levitikus, 18, 21). Neskôr v knihe proroka Jeremiáša Boh hovorí proti júdskemu ľudu: opustili ma a odcudili mi toto miesto, okiadzali na ňom cudzích bohov a naplnili toto miesto nevinnou krvou, budovali výšiny Bálovi, aby v ohni spaľovali svoje dietky na obetu Bálovi – čo som im neprikazoval a nenariaďoval, ani na myseľ mi to neprišlo (Jer 19, 5). Bohu sa prinášali len obety z plodov zeme, nápojové obety a obety zvierat. Zvieracie obety slúžili na zmierenie Boha za spáchané hriechy. Boh stvoril dokonalý svet, v ktorom neexistovala smrť, a to ani v zvieracej ríši, všetky zvieratá boli bylinožravcami, nepožierali sa navzájom. Človekovi Pán určil za potravu tiež len byliny a plody stromov (Genezis 1, 29 -30). Až hriechom človeka sa všetko totálne zmenilo – na ľudskej aj zvieracej úrovni. Cenou každého hriechu je smrť, lebo hriech je vzburou proti Bohu a prehrešením proti láske. Avšak ak by mal každý človek po hriechu zomrieť, na zemi by nikto nežil (veď aj spravodlivý 7x za deň padne). Preto Boh ustanovil zvieracie obety. Ten kto zhrešil, priniesol do chrámu obetné zviera, položil naň svoje ruky na znamenie, že prenáša svoje hriechy na zviera, ktoré bolo zabité namiesto neho. Človek si tak mal uvedomiť, čo zlé spravil, a že za jeho hriech muselo zomrieť nevinné zviera. Krv zvieraťa očistila pred Bohom hriešnika. Ak boli na prvú veľkú noc pomazané krvou obetovaného baránka dvere domu, znamenalo to, že ľudia, ktorí v ňom bývajú, sú ospravedlnení a smrť sa ich nedotkne. Obety zvierat však boli len prechodnými obetami pred tou najdokonalejšou obetou – sebaobetou Božieho Syna Ježiša na kríži. Po Ježišovej obete už zvieracie obety stratili zmysel, a preto kresťania Bohu zvieratá neobetujú, ale slúžia svätú omšu, ktorou sprítomňujú Ježišovu obetu.
5. Obcovanie so zvieratami v SZ. Nestretla som sa s tým, môžeš uviesť citáciu? Akokoľvek, ak by sa to naozaj stalo, je to hriech človeka, pretože Boh jasne hovorí: Nesmieš pohlavne obcovať s nijakým zvieraťom; poškvrnil by si sa tým. Ani žena sa nepostaví zvieraťu, aby sa s ním spojila; to by bola nehanebnosť! (Levitikus 18, 23).

6. K NZ – a čo keď sa mýliš a 4 evanjeliá sú predsa len autentické, klaraa? Ježiš nenapísal o svojich slovách a skutkoch žiadne písomné dokumenty, zbytočne by si hľadala evanjelium podľa Ježiša, ale postaral sa, aby jeho nasledovníci vedení Duchov Svätým opísali jeho skutky v evanjeliách. Slovo biblia v gréčtine znamená knižočky, spisky a označuje zbierku všetkých biblických spisov. Ak sa týmto slovom pomenoval starý a nový zákon až po Ježišovi, aký je to dôkaz o nepravosti spisov? Je to len iné označenie Sv. písma. Už som písala, prečo nebolo slovo kresťanstvo používané v evanjeliách, rovnako aj o tom, že Ježiš hovoril o Otcovi, Synovi a Duchu svätom, nečítala si moje slová? Posledné dni Ježiša podľa jednotlivých evanjelií si neodporujú a rovnako 4 evanjelisti nemajú „vlastnú“ odlišnú verziu Ježišovho príbehu. Podstata je rovnaká, niektorí spomínajú detaily, ktoré neuviedli iní.
7. Klára, poskytla som Ti tri citácie Ježišových výrokov, v ktorých hovorí o sebe ako Božom Synovi. Nečítala si môj príspevok? Ponúkam ďalšie: Ježiš povedal Židom: Prečo hovoríte tomu, ktorého Otec posvätil a poslal na svet: „Rúhaš sa“ za to, že SOM POVEDAL: SOM BOŽÍ SYN? Ak nekonám skutky môjho otca , neverte mi. Ale ak ich konám, keď už nechcete veriť mne, verte tým skutkom, aby ste poznali a vedeli, že vo mne je Otec a ja v Otcovi (Ján 10, 369 – 38). Ďalej keď ochorel Lazár, Ježiš povedal svojim učeníkom: „Táto choroba nie je na smrť, ale na božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn“ (Jn 11, 4). Ježiš hovorí: Ak poznáte mňa, budete poznať aj môjho Otca. Filip sa ozval: Pane, ukáž nám Otca a to nám postačí. Ježiš mu vravel: Filip, toľký čas som s vami, a nepoznáš ma? Kto vidí mňa, vidí Otca. Neveríš, že ja som v Otcovi a Otec vo mne? Slová, ktoré vám hovorím, nehovorím sám zo seba, ale Otec, ktorý ostáva vo mne, koná svoje skutky (Jn 14, 7-10 ). Ježiš večer pred svojou smrťou hovorí: Vyšiel som od Otca a prišiel som na svet; a zasa opúšťam svet a idem k Otcovi (Jn 16, 28). Po zmŕtvychvstaní hovorí Ježiš Márii Magdaléne: Choď k mojim bratom a povedz im: Vystupujem k môjmu Otcovi a Vášmu Otcovi, k môjmu Bohu a vášmu Bohu (Jn 20,17). O tom, ako bude súdiť ľudí pri poslednom súde Ježiš hovorí v Matúšovi 25, 31 – 46. Na mnohých miestach sa Ježiš vyhlasuje za Božieho syna, klaraa a čudujem sa, že tvrdíš opak, keď si evanjeliá čítala. Najmä evanjelium podľa Jána je týmito jeho výrokmi doslova posiate. Čo sa týka Tvojho tvrdenia, že satan zviedol Ježiša na púšti, keď ho pokúšal, skús si to prečítať ešte raz, lebo Ježiš „vyhral“ nad satanom, satan ho opustil a anjeli Ježišovi posluhovali (Matúš 4, 1 – 11; Lukáš 4, 1 – 12).
8. Vyháňanie zlého ducha Ježišom: Keď Ježiš vyhnal zlého ducha, niektorí zo zástupu hovorili: „Mocou Belzebula, kniežaťa zlých duchov, vyháňa zlých duchov.“ Iní žiadali od neho znamenie z neba, aby ho pokúšali. Ale on poznal ich myšlienky a povedal im: „Každé kráľovstvo vnútorne rozdelené spustne a dom na dom sa zrúti. Ak je aj satan vnútorne rozdelený, akože obstojí jeho kráľovstvo? Vy hovoríte, že ja mocou Belzebula vyháňam zlých duchov. No ak ja vyháňam zlých duchov mocou Belzebula, čou mocou ich vyháňajú vaši synovia? Preto oni budú vašimi sudcami. Ale ak ja Božím prstom vyháňam zlých duchov, potom k vám prišlo Božie kráľovstvo (Lk 11, 14 – 20). Čo sa týka exorcistov kňazov, Ježiš dal svojej cirkvi moc vyháňať zlých duchov Božou mocou a hovorí prvému pápežovi, sv. Petrovi: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi (Mt 16, 18-19)

Vrátim sa trochu k Tvojim otázkam

1. Dávid nebol Boží prorok ale kráľ, ktorého pomazal prorok Samuel (alebo aj sudca Samuel). Boh si Dávida vyvolil za kráľa a nie za proroka, jeho úlohou nebolo učiť ľud morálke, na to mali zákon, kňazov a sudcov/prorokov. Dávid pozoroval tajne Betsabe, keď sa kúpala a nevedel, koho ženou je; bol to len tento jeden prípad, zhrešil s ňou a keď videl, že svoj hriech neutají, dal zabiť jej manžela. Jej manželom bol Hetejec Uriáš, ale nikde v písme sa nepíše, že by bol veliteľom, podľa všetkého bol len obyčajným vojakom, ktorého kráľ inak nepoznal. Takisto sa nepíše, že išlo o znásilnenie. Nevieme, aký bol postoj samotnej Betsabe, či jej nelichotila priazeň kráľa a či sa mu neoddala aj dobrovoľne. Po smrti Uriáša sa stala Dávidovou manželkou. Pravdaže vina Dávidova je zrejmá, o tom niet pochýb. Príbeh po smrti Uriáša končí konštatovaním: Ale čo Dávid urobil, nepáčilo sa Pánovi (2 Sam, 11, 27). Pán preto poslal k Dávidovi svojho proroka Nátana a prostredníctvom podobenstva mu „otvoril oči“. Dávid následne priznáva svoju vinu a o tom, že to myslel s ľútosťou naozaj vážne svedčí aj jeden z najkrajších žalmov, ktoré zložil – kajúci Žalm 51. Dávid zhrešil, lebo sa postavil proti prikázaniu, ktoré dal Boh: Nescudzoložíš a nezabiješ. Boh mu vinu odpustil, lebo je milosrdný. Zároveň však prostredníctvom proroka povedal, že dopustí, aby boli jeho ženy dané inému mužovi, a to mužovi z jeho vlastného domu. Boh mohol zabrániť, aby sa to nestalo, ale ako trest pre Dávida nezasiahol, keď sa Dávidov syn rozhodol zosadiť ho z trónu a na potvrdenie získanej kráľovskej moci vziať si ženy bývalého kráľa – svojho otca. Je však nesprávne obviňovať z hriechu Dávidovho syna Absolóna priamo Boha. Veď je to práve Boh, ktorý dal tento príkaz: Nik sa nesmie priblížiť k pokrvnému, aby s ním telesne obcoval. Neodkryješ nahotu (pohlavný styk) ženy svojho otca: to je telo tvojho otca. Neodkryješ nahotu svojej sestry, dcéry svojho otca alebo dcéry svojej matky. (Levitikus 18, 6-9). Absolón bol na tento hriech navedený Achitofelom, a tak nechal postaviť stan a to na viditeľnom mieste tak, že ľudia videli, že vchádza do stanu k vedľajším ženám svojho otca. O žiadny zástup nahých žien nešlo, klaraa. Keď sa Dávid vrátil na trón, dal týmto zneucteným ženám zaopatrenie, ale viac sa k nim nepriblížil. Kráľ a panovník Dávid bol týmto synovým skutkom pokorený pred všetkými svojimi poddanými, či to bol dostatočný trest, to vie len Pán. Avšak Dávid až na tento a ešte jeden hriech (nechal proti Božej vôli spočítať izraelský národ) bol verným služobníkom Pána. Žiadne ženy neznásilňoval. Jeho žalmy vypovedajú krásne o jeho duši oddanej Bohu.

2. Šalamún opäť nebol prorokom ale kráľom, synom a nástupcom Dávida. Nemal žiadny flirt so sestrou, pravdepodobne myslíš Dávidovho syna Amnona, ktorý sa zaľúbil do svojej nevlastnej sestry Tamar. Jeho priateľ mu poradil, ako sa k nej dostane, keďže ako panna bývala so svojou matkou a on k nej nemal žiadny prístup. Žiadne softporno. Keď Tamar zistila, o čo ide Amnonovi, snažila sa uchrániť pred znásilnením a prehovárala ho, nech o jej ruku požiada otca Dávida, nech ju nezneuctí (aj keď vedela, že zákon zakazuje také manželstvo, chcela však získať čas a uniknúť). Amnon ju a znásilnil ju. On sám musel poznať príkaz, že nesmie spať so sestrou, avšak zhrešil. To, že sa o tom píše v SZ automaticky neznamená, že za to môže Boh. Bol to hriech človeka a nie Boha. O rade Šalamúnovi na znásilnenie manželky nie je v písme ani zmienka, neviem, na akú skutočnosť narážaš (možno je to práve Amnon a Tamar, títo však neboli manželia). Čo sa týka pŕs a bradaviek, opäť neviem, na čo presne narážaš. Napadá ma Šalamúnova Veľpieseň, v ktorej sa opisuje krása snúbeneckej a manželskej lásky. Ak si túto knihu SZ niekto vysvetľuje, že kňazi môžu mať sex či niečo podobné, tak je na veľkom omyle.

3. Boh doporučil jesť ľuďom čerstvé ľudské fekálie a dal im aj návod ako ich zmiešať s múkou a napiecť z nich chlieb – klaraa, prosím Ťa, napíš mi názov knihy, kapitoly a veršov, kde je toto v SZ napísané. Čo ma napadá, čo sa tomu podobá, je symbolický úkon, ktorý kázal Boh vykonať prorokovi Ezechielovi, aby takto demonštratívne naznačil Izraelitom, aké časy ich čakajú, ak sa nespamätajú: prorok mal upiecť chlieb aj zo surovín, z ktorých sa chlieb nepiekol: okrem jačmeňa aj z bôbu, šošovice, prosa a rasce. Z tohto chleba mal jesť cca 330 g denne + piť 1 liter, a to počas 390 dní. Chlieb mal zároveň upiecť na ľudskom výkale. Boh týmto chcel varovať Izraelitov, že im hrozí obliehanie a zajatie, kedy nebudú mať čo jesť a piť (nebudú pozerať, čo budú jesť, veď posúch upečený pod popolom z ľudského výkalu je odporný, takisto liter vody denne na horúcu Palestínu je veľmi málo). Boh nakoniec na základe prosby proroka, ktorý bol kňazom a hrozil sa rituálnej nečistoty, ku ktorej došlo kontaktom s výkalom, a ešte ľudským, dovolil upiecť chlieb na hovädzom truse. (Ezechiel 4, 9 - 17)

klaraa, Starý zákon je len prechodom k Novému zákonu a preto sú oba nerozlučne prepojené. Na začiatku stvoril Boh dokonalý svet s dokonalými ľuďmi – čiže ľuďmi bez hriechu, ktorí nepoznali ani chorobu ani bolesť. Zažívali dokonalú lásku Boha, videli ho z tváre do tváre a boli šťastní. Choroba, utrpenie a smrť vstúpili do života ľudí až po tom, čo zhrešili, pričom predtým boli Pánom varovaní, čo sa stane, ak porušia jeden jediný zákaz, ktorý od Neho dostali. Neposlúchli. Pred tým, ako boli vyhnaní z raja im Pán prisľúbil spasiteľa a celý Starý zákon je o očakávaní tohto Mesiáša. Nový zákon je naplnením tohto očakávania, hovorí o príchode Mesiáša v osobe Ježiša a o jeho spasiteľnej obete. Starozákonný a nozákonný Boh je ten istý. Po prvom hriechu sa ľudia rýchlo skazili, veď veľmi skoro sa objavilo niečo také hrozné ako je bratovražda. Národy sa zabíjali, obetovali modlám aj vlastné deti, smilnili. Boh však stále túžil po človeku, po tom, aby sa vrátila láska a harmónia raja do života človeka, a preto sa rozhodol vybrať si najprv jeden národ (pochádzajúci od Abraháma, ktorý v Boha veril) a viesť ho po svojej ceste lásky. Tento národ však žil medzi ostatnými pohanskými národmi. Keby bol v Starom zákone prišiel Boh a začal im hovoriť slová o láske, ktoré v Novom zákone vravel ústami Ježiša, vysmiali by ho, nikto by ho nepočúval, mysleli by si, že je blázon, tak veľmi sa človek odvrátil od toho človeka, akým bol v raji. Ak chcel Boh prehovoriť v takomto prostredí k človeku, musel ho najprv na to pripraviť. Vedel, že na zmenu myslenia človeka je potrebný veľmi dlhý čas (2 000 rokov do nástupu Nového zákona, a aj tak mnohí Ježiša neprijali). Preto Boh vstúpil do života človeka aj v jeho hriešnom stave. Napr. v raji Boh stanovil jednoženstvo, teraz však toleruje, aj keď si muž zoberie viac žien, čo bolo v tom čase bežné u všetkých národov. Boh má však plán, že v plnosti časov obnoví prvotné usporiadanie o jednom manželskom partnerovi a nerozlučiteľnosti manželstva – a to aj urobil v Novom zákone cez svojho Syna Ježiša. Starozákonný človek nebol schopný pochopiť niečo také ako lásku k nepriateľom, čo hlásal Ježiš v Novom zákone. Preto v Starom zákone bol daný zákon oko za oko, ktorý človek tej doby vedel prijať a ktorý ho mal varovať pod hrozbou trestu smrti pred zabitím iného človeka. Bol to však iba prechodný zákon k zákonu milosrdenstva, ktorý mal prísť neskôr. Preto za čias Mojžiša dal Boh Izraelu Desatoro ak základný mravný kódex + ďalšie ustanovenia, ktoré upravovali rôzne oblasti života človeka, ako je napríklad aj hygiena a prevencia pred chorobami. Boh Starého zákona sa môže zdať krutý, keď sa čítajú napr. state o bojoch, ale netreba zabúdať na to, že zabíjanie nie je výmysel Boha, ale diabla, ktorý na to zviedol človeka. Na druhej strane sa vôbec nehovorí o statiach Starého zákona, v ktorých sa Boh zjavuje ako láskavý, milosrdný, starostlivý a ochranársky. Toto je jeho hlavná podstata a naplno sa takto prejavil v Novom zákone. A Boh Starého zákona neodpúšťajúci? Veď celý Starý zákon je neustálym výkrikom Boha človeku, nech sa obráti, že ho omilostí, len nech prestane páchať hriech. Ak by som mala citovať tieto pasáže o dobrom Bohu zo Starého zákona, bol by z toho riadny zoznam. Klára, aj Ty sama spomínaš jeden príklad Božieho milosrdenstva v Starom zákone.

Preto keď sa číta Starý zákon, treba jasne rozlišovať to, čo hovorí Boh, a to, čo konajú ľudia. Aj človek, ktorý verí v Boha, padá do hriechu. Čo sa týka človeka, netreba vidieť iba dve medze – buď je 100 % dobrý, alebo 100 % zlý. Neplatilo to ani za dávnych čias a neplatí to ani teraz. A najhoršie je, ak sa hriechy človeka pripisujú Bohu – napr. nespravodlivosť či krvavosť.

Čo sa týka Ježiša, koľko prorockých statí je v SZ o ňom. Koľkí proroci a na koľkých miestach o ňom hovorili, už len takí Izaiáš, či Jeremiáš, v NZ sa citujú mnohé výroky prorokov Starého zákona, ktoré sa v Ježišovi naplnili. Pravdaže, proroci nepoužili meno Ježiš, ale kráľ, vojvoda, baránok boží, výhonok, Emanuel a pod., ale všetci vedeli, že Mesiáš od Boha príde a ohlasovali ho. Jasne povedali, že Božie kráľovstvo príde, keď budú vidieť slepí, chodiť chromí, keď posadnutí zlým duchom budú očistení. Toto sa dialo len v Novom zákone rukami Ježiša, a preto mnohí aj na základe týchto jeho skutkov spoznali, že on je Mesiáš.