Zdravím Vás,
Tento príspevok píšem z mojej osobnej potreby podeliť sa o moje myšlienky s ľudmi ktorý už zažili môj stav alebo vedia pomócť.
Mám 19 rokov a každým dňom strácam chuť žiť a pomýšľam na tým najhorším. Ide o to že mám strašne nízke sebavedomie (5 rokov bojujem s akné skúsil som už skoro všetko no bezvýsledne) a som veľmi málo komunikatívny (dokonca aj na rodinných stretnutiach som utiahnutý). Veci ktoré ma v minulosti bavili ma už nebavia. Mám len jedného kamaráta a to je môj brat...O dievčatách ani nehovorím ešte som nikdy žiadnu nemal (aj sa snažím ,kým si píšeme cez net tak je všetko ok no akonáhle idem s nejakou von viazne to pri komunikácií a už si potom nepíšeme tak to dopadlo vždy) Únik z reality som našiel v pc pri ktorom som zabil niekoľko rokov mladosti..Dokonca som na tom tak zle že ani do prázdneho obchodu nejdem aby na mne nebola pozornosť. Fakt už ma nebaví žiť ani budúcnosť si neviem predstaviť čo by som robil.
Možno si poviete že som tragéd čo sa len sťažuje no ja sa naozaj snažím nájsť zmysel života no za posledné roky som ho neobjavil :(
ĎAKUJEM tým čo si to prečítali až dokonca
Stratil som chuť žiť...
Pardon, to nebol prezyvko, ale ja.
Ale ja ho neviem zit inak, nez centrovanim na seba - mam to tak odjakziva. Necitim potrebu nieco odovzdat ani nic podobne, skor zdielat - vtedy sa az tak nepozorujem. Rada sa venujem druhemu cloveku, ktory sa venuje mne, az na to, ze mam castokrat pocit akoby som druhym nemala co dat a ani oni mne, s vynimkou nejakeho konkretneho cloveka, ktory mi z casu na cas vstupi na kratku chvilu do zivota. Vtedy je to fajn, mozem v klude spavat a necitim sa tak odtrhnuta od celeho ludstva. Ked si vsak pripadam ako na opustenom ostrove (co povacsinou), zakonite sa neviem-nedokazem sustredit na nic ine, nez na seba a svoje trapenie. Necitim sa byt samotarom, no musim tak zit (lebo inak zit zatial neviem) a to ma obcas ubija, hlavne ak v mojom zivote nikoho blizkeho niet.
skrz-naskrz zivot nie je o tom co sa deje mne a ze sa budem cely zivot oplakavat ale o tom co odovzdam a spravim pre ostatnych. Ked cely zivot centrujes len na seba a svoju osobu a nemas ziaden ciel alebo vzor tak potom to aj tak vyzera.
daryl k ekonomike este dostuduj pravo a budes kral. Ked s tymto nezarobis balik tak si fakt lama potom.
Do tejto mojej izolacky-samotky mi pribudol iba virtualny priestor, nic ineho, inak vsetko po starom....jak keby som furt mala 14 ci 13 rokov.
Prezyvko, presne takto to mam cele roky i ja:
so mnou sa to takto ťahá od základnej. vlastne ani vtedy som nebol zrovna obklopený ľuďmi. teraz mi ťahá na 23 a všetko je viac-menej rovnaké, akurát sa trochu zmenil stereotyp. predtým to bola škola-domov, teraz je to práca-domov.
A ohladne tych stop, ja na ne z vysoka kaslem. Pre mna nema ziaden motivacny vyznam to, co po sebe po smrti zanecham, je mi to uplne jedno aj ked by si na mna nikto nespomenul. Skor je pre mna dolezite to, co sa (ne)deje pocas tohto zivota a to priamo mne.
It is to live our american dream.
geopardica: chcel som studovat informatiku. Pre niekoho, hlavne pre dievcata to mozno neni zaujimave, ale mna by to bavilo. Teraz studujem blbu ekonomiu, ktoru sice davam v pohode lebo je to lahka skola, ale nebavi ma to a neviem si predstavit karieru v tom. Zvlast ked je tolko vela vystudovanych ekonomov.
ahoj ak mas chut kludne mi napis a pokecame :) majka-125@azet.sk
Akne nie je problem, problem je ze si/ste taki cajovi. Proste EMO, nie ako chlapi. Priroda sa vzdy da osmeknut. Nevyzeras pekne? Nevadi este vzdy mozes byt mudry alebo bohaty, lebo to mas vo vlastnych rukach. Alebo mozes mat charizmu. Nebalia sa vsetky zeny na pekny ksichtik ale urcite sa nebali skoro ziadna na to ze budem smrkat nad tym ako je zivot na hovno.
A na akne si daj u koznej predpisat roaccutane a do roka ho mat nebudes.
