Mám 175 cm a pri váhe 57 kg sa cítim tučná..Trvá to už asi rok a pol ..začalo sa to tým, že sme mali doma koláče a ja som sa do nich pustila, potom mi bolo zle, tak som si povedala, že to vyvratim..neskor mi to prišlo ako dobra myšlienka..začala som sa prejedať a nasledne vyvolavať zvracanie..sto krát som si povedala, že s tým prestanem, že do toho nemôžem spadnúť ale ostavam bezradná...ked pride zachvat a prejem sa..uzavriem sa do seba, nechcem nikoho videť...dokonca ani isť medzi ludi...moja nalada zavisi len od toho čo zjem...ked som sa snažila jesť normalne, vydržalo mi to par dni..bola som šťastna ..no zas som do toho spadla....neviem čo mam robiť..nechcem už prejedať a zvracať...viem, že ešte je čas to zastaviť ale ja netušim čo mam robiť..poradte mi niekto prosim
Mám bulímiu
Ahoj, ja tiež to mám 4 roky. Na začiatku som to nevedela zastaviť, ale som to v podstate ani nechcela, lebo som jedla iba to čo som vedela, že neprieberiem, akonáhle to bolo niečo iné muselo to ísť von kvôli postave. Teraz už jem, ale už neviem prestať sa prejedať, lebo sa z jedla stala závislosť. Nepíšeš koľko máš rokov. Psychológ je dobrá voľba, ale nečakaj, že ťa z toho dostane on, ja som chodila k psych. rok intenzívne, lenže ani to mnou nepohlo. To čo musíš urobiť je spraviť si jedálny plán, najlepšie každý večer si naplánovať jedlo 5krát do dňa. určiť si čas kedy budeš jesť, v daný čas sa najesť a do zvyšného jedla musíš abstinovať, čiže nejesť. Podľa všetkého budeš chcieť jesť ďalej, bude ťa lákať ďalšie sústo, hoc nebudeš hladná. no to musíš zabojovať ty, tvoja vôľa a povedať nie... a môžeš si viesť plán, že si zapíšeš čo a kde si zjedla, ako si sa cítila, či si mala potrebu sa prejesť, alebo to ísť vyvrátiť a podobne. Ak budeš navtevovať dobrého psychológa, povie ti to aj on, je to dobrý rozbor potom teba ťa... držím palce, je to ukrutne ťažký boj. Ale veľmi pomáha vypísať si ambície, tvoje ciele, to čo chceš a napísať si taktiež to čo ti berie bulímia. ak budeš mať nutkanie, maj to pri sebe a snáž sa do toho ponoriť. POdľa seba viem, že to nutkanie je obrovské a veľa krát si vtedy poviem, nie nič z toho nechcem, chcem sa len prejesť... lenže to ťa opť vráti na dno. drž sa.
bala som sa navštiviť psychologa..myslela som, že to zvladnem sama ale asi už dalej nevladzem...skusim to...dakujem :)
No tak to mas pruser,jak Brno....si v tom pekne spadnuta uz.nie ze nechces do toho spadnut.ty uz si spadla :(
Jedine riesenie je psycholog.mozno psychiater.mozno liecenie.a kus pevnej vole.Ja v tom pruseri lietam cez tri roky.a cim si v tom dlhsie,tym horsie sa budes z toho dostavat.Vela sil....skus zabojovat. :)
